Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Neviem ako inde, ale u nás v rodine sa vždy preberala politika. Teraz je situácia naozaj napätá a každý máme diametrálne odlišný názor. Mama s otcom a bratom sa naposledy tak strašne pohádali, že brat tresol dverami a už dva týždne sa nikomu neozval. Je toto normálne? Ako sa baviť s ľuďmi s iným názorom?

Radí psychológ Mgr. Miroslav Zahumenský

Odlišné názory, postoje a&nbsp;hodnoty sú a&nbsp;boli základom pre hranice, vytváranie skupín, proti sebe stojacich táborov, vojen, náboženstiev... No skrátka celý starý aj terajší svet. Milujeme to. Vymedzovať sa, povyšovať, pohŕdať, bojovať za pravdu.

Spôsob, akým sa k&nbsp;iným názorom staviame, je aj vecou národnej alebo rodinnej kultúry, emocionálnej či osobnostnej výbavy. Nemyslím si, že existuje nejaký špeciálny recept na toleranciu.

Každý sa musí časom naučiť, ako zvládať svoje emócie. Niekomu pomôžu rodičia a&nbsp;niekomu nie. Niekomu napadne, že by to mohlo byť v&nbsp;živote užitočné a&nbsp;niekto sa rozhodne pre cestu plamenného sebapresadzovania.

Každý rodinný systém je zložitý mechanizmus a&nbsp;spoznať ho si vyžaduje roky. Váš domáci systém určite niekomu dobre slúži. Možno nie práve vám. Potom musíte založiť iný a&nbsp;vzdať sa predstavy, že ten pôvodný spasíte alebo zmeníte.

Trvalo stáročia, než sme sa tu v&nbsp;Európe naučili ako-tak navzájom počúvať a&nbsp;rešpektovať. Nehádzať po sebe kameňmi len preto, lebo ten druhý je iný kresťan alebo trochu inak hovorí.

Všetko sa začína tým, že sa prestaneme báť odlišností, uznáme iným rovnaké práva ako sebe, pripustíme si vlastnú mylnosť. Dovolíme rozumu, aby korigoval naše impulzy. Ak vy sami začnete pestovať trpezlivú tolerantnú kultúru, možno sa niekto v&nbsp;rodine nakazí.

Svoje otázky psychológovi Mgr. Miroslavovi Zahumenskému môžete posielať na e-mailovú adresu odbornici@zivot.sk