Andrea Heldová

Ona sa zdula a už rok so mnou nekomunikuje. Žije s priateľom v zahraničí, takže možnosti kontaktovania máme naozaj obmedzené. Úplne sa odstrihla od celej rodiny a v styku je len s priateľmi, od ktorých sa na „tajňáša“ dozvedám, čo robí a či vôbec žije. Verím, že dostane rozum, len nech nie je neskoro. Čo s ňou mám robiť?

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychológ Mgr.&nbsp;Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...

Otázka možno nestojí tak, čo s&nbsp;ňou, ako skôr, čo so sebou, Eva. Zdá sa, že vaša dcéra žije svoj život, bojuje o&nbsp;svoju autonómiu a&nbsp;o&nbsp;svoje šťastie ako my všetci. Niektorí doma, v&nbsp;blízkosti pôvodných rodín a&nbsp;niektorí vonku, vzdialenejší. Viete, Eva, predstavujem si bežný partnerský život. Láska, rodina, hľadanie prienikov, spôsobov, ako spolu žiť. Ustupujeme, vzdávame sa niečoho pre dobro celku, získavame, meníme sa a&nbsp;naša osobnosť je, napríklad po 15 rokoch spolužitia v&nbsp;partnerstve, mierne iná. Iste, ak žijeme s&nbsp;človekom z&nbsp;inej kultúry, prekonávame iné, možno výraznejšie výzvy. Z&nbsp;toho, čo ste napísali, nebolo nič emergentné v&nbsp;zmysle ohrozenia vašej dcéry. 

Áno, mení sa, prispôsobuje, aby bol vzťah funkčný, čo robíme všetci, čo žijeme vo vzťahoch. Emergentne vyzerá ohrozenie vášho vzťahu. Ten tvoríte obe. Momentálne ste rovnocenné bytosti, dve dospelé ženy. Vaša dcéra si vybrala takúto cestu a&nbsp;vy vyjadrujete obavy a&nbsp;spochybňujete jej správnosť. Na počiatku cesty každý mladý človek potrebuje požehnanie. Požehnanie rodiča, jeho dôveru a&nbsp;podporu. Ak chcete dcére pomôcť, začnite s&nbsp;tým, čo teraz potrebuje. Buďte podporujúcou a&nbsp;milujúcou osobou, ktorej dcéra rada zavolá a&nbsp;porozpráva sa. Napriek tomu, ako nami ľuďmi lomcujú adorované pocity, verím, že rozum zvíťazí na oboch stranách.