Andrea Heldová

Nepýta sa, len mi veci oznamuje: Idem von. Prídem zajtra. Keď jej poviem, že má byť o&nbsp;22.00 doma, bez problémov príde aj o&nbsp;hodinu neskôr... Žiadny rešpekt, nič, keď jej poviem, že takto to nemôže fungovať, ani nezareaguje. Nenašla som žiadnu páku, ako ju prinútiť poslúchať. Je ako odtrhnutá z&nbsp;reťaze. Vreckové som jej už stopla, ale má našetrené po narodeninách, takže toto nezabralo. Neviem, čo s&nbsp;ňou.

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychológ Mgr.&nbsp;Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...

Mrzí ma to, ale nedokážem podporiť vašu snahu o&nbsp;kontrolu čerstvo dospelej dcéry. Chápem tú snahu, chápem to zúfalstvo aj váš pocit, že ste na všetko sama. Neviem, ako to, čo cítim, preniesť na papier. Chcel by som vyjadriť, že vnímam vaše obavy, že sa jej niečo stane a&nbsp;vy budete cítiť zodpovednosť a&nbsp;bolesť. Že možno niekto povie, že ste ako matka zlyhali. Ale úprimne, Maja, vaša práca matky, ktorá modelovala vzorce správania, učila zručnostiam a&nbsp;schopnostiam, určovala hranice a&nbsp;vyžadovala poslušnosť, sa už skončila. Vaše dieťa sa teraz musí pootĺkať, popáliť, otestovať svoje limity, zistiť, kým je. 

Neskončilo sa vaše udeľovanie podpory, lásky a&nbsp;blízkosti, sprevádzanie, rešpektovanie. Musíte sa naučiť pozerať si s&nbsp;dcérou rovno do očí. Začína sa učiť, aké je byť mladou ženou. Verím, že základy morálky, etiky či sociálnych pravidiel ste dávno zasiali a&nbsp;teraz sa musíte naučiť dôverovať záhradke, že začne rodiť. Možno s&nbsp;rozpakmi, s&nbsp;chybami, niekedy na hrane, ale tak sme začínali všetci: vrávoravo, nemožne, ale nakoniec sme rovnováhu objavili a&nbsp;dnes nám to na bicykli celkom slušne ide. Buďte jej nablízku, menej kontroly, viac rešpektu a&nbsp;dôvery.