Andrea Heldová

Nerozpráva, nespolupracuje, odmieta akúkoľvek komunikáciu. Nie je to preto, že by sa jej zmenil zdravotný stav. Ona ju skrátka bojkotuje. Čo s&nbsp;ňou máme robiť? Naozaj platí, že starí ľudia sú ako malé deti?

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychologička Mgr.&nbsp;Brigit Trimajová sa dozviete na ďalšej strane...

To, že niektorých ľudí máme radi a&nbsp;iných nie, je predsa prirodzené každému z&nbsp;nás. Bez ohľadu na vek. Chémia a&nbsp;sympatia slúžia ako navigácia, aby sme vedeli, ku komu nás to ťahá a&nbsp;ku komu vôbec. Ten pocit môžu ľudia vyhodnotiť ako iracionálny, hoci aj z&nbsp;ich vlastného pohľadu, ale má nad nimi moc a&nbsp;celý život je súčasťou ľudského sociálneho orientačného systému. Hlavne keď si máme niekoho pustiť domov alebo sme odkázaní tráviť s&nbsp;ním veľa času, tak chceme, aby nás ten človek nerušil a&nbsp;nevzbudzoval v&nbsp;nás nepríjemné pocity. Stará mama si na pôvodnú opatrovateľku zvykla a&nbsp;novú prežíva inak. Skúste s&nbsp;ňou hovoriť o&nbsp;jej pocitoch, nekritizovať jej prežívanie ani v&nbsp;náznakoch, pýtajte sa, čo jej prekáža. 

Nesnažte sa ju nasilu presvedčiť. Niekedy vyrozprávať sa zo svojho trápenia prinesie úľavu. Úľava z&nbsp;toho, že druhý počúvne naše ponosy pomôže ľuďom pozrieť sa na veci aj z&nbsp;iného uhľa pohľadu a&nbsp;teda možno potom by sa dalo so starou mamou rozprávať viac k&nbsp;veci a&nbsp;dozvedieť sa o&nbsp;jej výhradách voči opatrovateľke. Keď už spoznáme výhrady, ktoré má, viete sa podľa toho lepšie zariadiť a&nbsp;teda aj lepšie pomôcť. Pri niektorých ochoreniach je, samozrejme, zmena správania významný diagnostický prvok, takže je dobré si všímať, či aj k&nbsp;vám má stará mama iné správanie alebo či sa jej celkovo nezmenila nálada. Ak áno, bolo by dobré situáciu konzultovať s&nbsp;lekárkou.