redakcia

Je to záhada, ktorú dlho riešia historici aj&nbsp;geológovia. V&nbsp;blízkosti stavby sa nenachádza žiadny kameňolom ani útes, z&nbsp;ktorého by sa kamene dali získať. Pomocou moderných technológií sa podarilo zistiť, že štruktúra kameňa je spojená s&nbsp;pohorím Preseli Mountains vo Walese. Má to však jeden háčik. Je vzdialené viac ako 240 kilometrov od Stonehenge. Ako teda prenášali niekoľkotonové bloky? Vedci krčia ramenami a&nbsp;tvrdia, že mohli byť použité podobné technológie ako pri stavbe pyramíd. To prakticky vôbec nič neobjasňuje.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Antropológovia už dnes potvrdili, že Stonehenge nebola žiadna aréna, ale miesto bolo aj tak &nbsp;spojené so smrťou. Pohreby sa v&nbsp;oblasti začali asi 500 rokov pred vznikom samotnej stavby, ktorá sa datuje do obdobia zhruba 3000 rokov pred Kristom. Ide teda zrejme o&nbsp; stavbu, ktorá mala chrániť pietne miesto.

V&nbsp;minulosti sa prakticky všetky významné stavby spájali s&nbsp;pohybmi planét. Výnimkou zdá sa nebol ani Stonehenge. Už v roku 1771 astronóm John Smith tvrdil, že našiel asi 30 kameňov, ktoré predstavovali jednotlivé vázy mesiaca. Tvrdil tiež, že ak vynásobíte 30 kameňov 12 astrologickými znameniami, dostali by ste 360, čo je takmer počet dní v roku. Je preto možné, že stavba slúžila aj ako kalendár.

Jedna z&nbsp;úplne prvých malieb Stonehenge ukazuje čarodejníka Merlina, ako konštruuje stavbu pomocou svojho obrieho kamaráta. Vracia nás tak do čias kúziel a&nbsp;obrov. Ide oskutočné&nbsp;vysvetlenie stavby, alebo len rozprávkovú legendu zo začiatku 14. storočia? To zatiaľ nikto nerozlúštil.

Stonehenge bolo miesto, kde to žilo. Aj v&nbsp;prípade, že išlo o&nbsp;pohrebisko. Jednoducho ľudia tu našli svoj priestor a&nbsp;zdržiavali sa v&nbsp;okolí stavby. A&nbsp;to aj v&nbsp;časoch, keď tu samotná stavba ešte nestála. Archeológovia našli stopy človeka staré viac ako 3600 rokov pred našim letopočtom. To ukazuje na fakt, že miesto bolo osídlené a&nbsp;až neskôr tu vznikla megalitická stavba.

Prvého sprievodcu históriou Stonehenge napísal &nbsp;Henry Browne a&nbsp;bol publikovaný v&nbsp;roku 1823. Stavbu dokonca zakotvil do biblických dejín. Bol presvedčený o&nbsp;tom, že Stonehenge je jednou z mála starodávnych stavieb, ktoré prežili starozákonnú povodeň.

Všetky významné stavby si nájdu po svete aj svoje repliky. Výnimkou nie je ani Stonehenge. Jedna z&nbsp;najvydarenejších kópií sa nachádza vo Virgínii. Ide o repliku vyrobenú z polystyrénu. Pôvodne predstavovala aprílový žart, no ľudia si rekvizitu tak obľúbili, že sa stala trvalou ozdobou mesta. Má však zmenené meno a&nbsp;namiesto Stonegehne sa používa označenie Foamhenge.

Posledným súkromným vlastníkom Stonehenge bol Angličan Sir Cecil Chubb. Stavbu kúpil z rozmaru v roku 1915 za približne 10 000 dolárov ako darček pre svoju manželku. Avšak nakoniec nevedeli, čo so stavbou urobiť a&nbsp;tak ju dali verejnosti. &nbsp;Chubb si za toto milé gesto zaslúžil rytiersky titul.

Stonehenge, ktorý dnes vidíme, nemusí nutne vyzerať presne ako v&nbsp;minulosti. Dôvodom je rozsiahla obnova v rokoch 1901až 1964. Tá už &nbsp;znemožnila presnú identifikáciu, ako kamene stáli pôvodne. Takže možno bolo všetko trochu inak.

V&nbsp;minulosti si návštevníci Stonehenge so sebou nosili aj dláta a kladivá. Mohli totiž liezť po celom pamätníku a odštiepiť si staré kamene ako vlastné suveníry. &nbsp;To bolo možné až do roku 1977, kedy úrady takéto barbarstvo zakázali. Dodnes je však po svete mnoho kúskov zo Stonehenge.

Zabudnuté fakty o Stonehenge. Na čo v skutočnosti slúžil?

Výber pre vás

Zabudnuté fakty o Stonehenge. Na čo v skutočnosti slúžil?

Súvisiace články

Len pre silné žalúdky. Toto sa začne diať s vašim telom po smrti

Tajomstvá chrámov: Nahliadnite do srdca "SLOVENSKÉHO VATIKÁNU"

Zábavné fakty o svetových rekordoch. Rekordne sa pobavíte

Výber pre vás