Vladimír Kampf

Samozrejme, keď opäť otvoria. Zatiaľ si expozície môžete pozrieť aspoň na stránkach Života. Soľ môže byť nad zlato. To nie je len rozprávka. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie a&nbsp;varenie soli zo soľanky pochádza zo 17.&nbsp;storočia. Technologické budovy sú rozťahané medzi obytnými domami po obci Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova. Predstavuje celý proces od ťažby cez spracovanie až po distribúciu. Je to hneď niekoľko chrámov vedľa seba.

Unikátna stavba európskeho významu gápeľ je ťažné zariadenie, do ktorého zapriahali kone alebo voly. Spočiatku slúžil nielen na pri ťažbe, ale aj na fáranie baníkov. „Obrovský hriadeľ v&nbsp;zvislej polohe mal v&nbsp;hornej časti navíjací bubon s&nbsp;konopným lanom. Viedlo ku kladkostroju nad ústím šachty. Vyťahovali ním spod zeme kožené mechy naplnené soľankou. Soľné bane pri Prešove na niekoľko rokov prestali fungovať, pretože ich zaliala voda,“ vysvetľuje začiatky varenia soli pri Prešove riaditeľ Múzea Solivar Marek Duchoň.

Časom bol soľný roztok pod zemou taký nasýtený, že sa ho oplatilo začať čerpať a&nbsp;odvárať z&nbsp;neho soľ. „Súčasťou unikátneho súboru historicko-technických chrámov soli sú okrem gápľa četerne – zásobníky soľanky, do ktorých sa zmestilo viac ako milión litrov. Ďalej varňa František, sklad soli, klopačka a&nbsp;ďalšie objekty,“ hovorí riaditeľ Duchoň. „Areál je od roku 1970 národnou kultúrnu pamiatku v&nbsp;správe Slovenského technického múzea v&nbsp;Košiciach,“ dodáva.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;četerniach čistili soľanku sedimentáciou a&nbsp;pripravovali ju na varenie vo varni. Po uvarení ju vysušili a&nbsp;úzkorozchodnou železničkou čistú soľ prevážali do skladu, kde ju balili, preclievali a&nbsp;expedovali. Soľ bývala v&nbsp;istom období naozaj nad zlato. Jej cena bola kráľovská najmä v&nbsp;povojnovom období. V&nbsp;tom čase bol boháč ten, kto mal soľ,&nbsp;nie zlato. „Fungoval aj výmenný obchod. Za kilo soli sa dalo získať sliepku, kačku či hrudu masla. Hus stála kilo a&nbsp;pol soli.“

V&nbsp;historickom prešovskom solivare varili hrubozrnnú soľ. Na rozdiel od dnešných solí z&nbsp;obchodov aj solila. Do solí dnes producenti pridávajú najmä vápno. To robí soľ sypkú a&nbsp;jemnú. Keď to preženú, môžu zákazníci na slanosť zabudnúť. „Na soľ si treba dávať pozor. Kamenná soľ spod zeme je väčšinou tmavá až čierna. Aj tú treba čistiť. U&nbsp;nás vyrábali niekoľko druhov soli. V&nbsp;starom závode vraj dokázali uvariť až 56 druhov. Obohacovali ich prísadami od byliniek cez vaječné bielka, pivo, lieh až po hovädziu krv. Nikdy sme sa nedozvedeli, v&nbsp;akých množstvách pridávali prísady. Bolo to prísne strážené kuchárske tajomstvo, ktoré sa dedilo len ústnym podaním z&nbsp;otca na syna. Soľná baňa bývala akoby štát v&nbsp;štáte.“ Hrubozrnnú prešovskú soľ si pochvaľovali najmä mäsiari. V&nbsp;novej fabrike už vyrábali prachovú soľ, ktorú spočiatku nikto nechcel. Nový závod si prišiel na svoje, až keď stará fabrika skončila.

Prvú šachtu v&nbsp;soľnom chráme pri Prešove vyhĺbili v&nbsp;roku 1551. Prvé zmienky o&nbsp;obchodovaní so soľou sú z&nbsp;ešte hlbšej minulosti, z&nbsp;12. storočia. „V&nbsp;roku 1752 zaliala bane voda. Kým sa roztok nasýtil, trvalo to skoro pol storočia. V&nbsp;roku 1800 postavili prvé varne. Medzitým mohli byť ľudia bez práce a&nbsp;bez príjmu. No dobrá hospodárka, panovníčka Mária Terézia, poslala učiteľov z&nbsp;Holandska, Belgicka a&nbsp;Talianska. Ženy baníkov naučili robiť čipky, ktoré chodili muži predávať. Bol to náhradný ekonomický príjem. Soľnobanská čipka pretrvala dodnes,“ hovorí riaditeľ múzea, ktorý má k&nbsp;baníctvu blízko. Stačí mu vyjsť za bránku domu a&nbsp;je pri šachte. Solivar ho zaujíma už od strednej školy, keď o&nbsp;ňom urobil krátky film. V&nbsp;múzeu je už dve desaťročia a napísal o&nbsp;ňom niekoľko kníh.

TAJOMSTVÁ CHRÁMOV: Nechajte sa ohromiť svätyňou soli

Výber pre vás

TAJOMSTVÁ CHRÁMOV: Nechajte sa ohromiť svätyňou soli

Súvisiace články

Súmrak svetlej budúcnosti: VÁŽSKU KASKÁDU žerie zub času

Páni mečov: Ostrý šport, v ktorom patríme k najlepším na svete

Stratený objaviteľ: Voda mu ukázala cestu do CHRÁMU SLOBODY

Výber pre vás