Peter Ličák

Spišský hrad na travertínovom brale, pútnická Mariánska hora s Bazilikou navštívenia Panny Márie a panoráma cirkevného mestečka Spišská Kapitula. Jeho siluete dominujú dve veže Katedrály svätého Martina.

Spišská Kapitula, rozložená nad západným okrajom mestečka Spišské Podhradie, nemá veľkú rozlohu, ale ako konštatuje vedúci archivár Biskupského úradu Spišskej diecézy Vladimír Olejník, svojou históriou, kultúrnou a duchovnou hodnotou sa môže vyrovnať mnohým, oveľa väčším mestám. „Je to niekdajšie sídlo kláštora, sídlo spišských prepoštov a biskupov, sídlo hodnoverného miesta úschovy úradných a cirkevných listín. Bolo to aj sídlo kapituly kanonikov, aj jedno z najstarších centier vzdelávania na Spiši či prvé centrum jezuitov v tomto regióne. A v neposlednom rade Spišská Kapitula bola a je hlavne duchovným centrom Spišského biskupstva.“

Srdcom malého „Slovenského Vatikánu“, ako sa zvykne hovoriť o tomto malebnom cirkevnom mestečku, je sídelný biskupský chrám – Katedrála svätého Martina. Vzor pre stavbu tohto kostola, ktorý sa vymyká z dispozície bežnej v Uhorsku tej doby, môžeme hľadať na území Nemecka v oblasti Franska. Predpokladá sa, že na stavbu kolegiátneho kostola v Spišskej Kapitule mohli byť prizvaní stavitelia z okolia nemeckého Bambergu alebo talianski kamenári z blízkosti Merana, usadení v Spišských Vlachoch.

Niet pochýb o tom, že katedrálny Kostol svätého Martina patrí so svojimi zachovanými architektonickými prvkami k najstarším pamiatkam na Slovensku. Pôvodný prepoštský kolegiátny kostol, postavený v prvej tretine 13. storočia na cintoríne, bol svedkom významných dejinných udalostí nadregionálneho i medzinárodného významu. Prvou stavbou bol románsky kostol s priečnou loďou, jeho stavba súvisela so vznikom Spišského prepošstva a s pobytom Kolomana Arpáda, mladšieho brata uhorského kráľa Bela IV., na Spiši v období rokov 1221 – 1227. Spišský komitát uhorskí králi z rodu Arpádovcov aj tí neskorší považovali za dôležité konfínium, čiže hraničnú či prihraničnú oblasť.

Poloha kostola zohrala zaujímavú úlohu aj v celouhorskom cirkevnom dianí. Spišské prepošstvo patrilo do gigantickej Ostrihomskej diecézy. Jej oporným bodom bola na východe dnešného Slovenska Spišská prepozitúra. Na jej čele stál cirkevný prelát, ktorý pomáhal ostrihomskému arcibiskupovi so správou územia a s pastoráciou jeho obyvateľov. „Dejiny tohto chrámu sa uberali svojským, neraz zauzleným spôsobom, a so stavebnými zmenami kostola i s osudom celej oblasti a jej obyvateľov sa často zahrali zaujímavú hru,“ konštatuje archivár Spišského biskupstva Vladimír Olejník.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Druhú stavebnú fázu kostola v cirkevnom mestečku tvoria dve kaplnky – Panny Márie a Kristovho tela, pristavené ku kostolu okolo polovice 14. storočia. Ďalšou prístavbou k pôvodnému románskemu kostolu bola stará sakristia. Veľkú prestavbu kolegiátneho kostola priniesli roky 1462 – 1478. „Chrám už kapacitne nevyhovoval, preto spišský prepošt Ján Stock začal zveľadenie kostola stavbou nového presbytéria, v západnom kresťanstve je to priestor pre oltár a kňaza. S neskorogotickou prestavbou úzko súvisí vznik Kaplnky Zápoľských. Ide o memoriálnu pohrebnú kaplnku významného šľachtického rodu dedičných županov Spiša, z ktorého pochádzal aj známy kandidát na uhorský trón Ján Zápoľský. V čase pôsobenia Spoločnosti Ježišovej v Spišskej Kapitule kaplnku oddelili od chrámu mrežami, jezuitom slúžila ako samostatný kostol. Gotickú prestavbu chrámu ukončila výstavba dvojpodlažného archívu a knižnice nad sakristiou,“ približuje prestavbu chrámu Vladimír Olejník.

Pripomína, že spišskí biskupi sa snažili svoj sídelný chrám upravovať v intenciách módnych prúdov. O poslednú renováciu sa postaral v rokoch 1879 – 1888 biskup Juraj Csázka, ktorý ju zveril do rúk známeho šopronského reštaurátora Františka Storna.

Ako sa zistilo pri architektonicko-historickom a umeleckohistorickom výskume, Katedrála svätého Martina stojí na mieste starého cintorína, potvrdzuje to nález desiatich kostrových hrobov. Charakteristickým znakom stredovekých pohrebných rituálov bolo pochovávanie nebožtíkov so šperkmi, súčasťami odevu či s mincou ako milodarom pre druhý svet. Historici predpokladajú, že cintorín neslúžil len obyvateľom vznikajúceho cirkevného mestečka, ale pochovávali tu aj ľudí zo širšieho okolia už v prvej polovici 12. storočia.

Veľkým tajomstvom pre historikov je otázka, kedy položili základný kameň Spišskej Kapituly a prvotnej stavby Kostola svätého Martina. V archívoch sa nenašli priame písomné zmienky o ich založení ani o pôvodcovi myšlienky a o dôvodoch ich umiestnenia na Vrchu svätého Martina. Akýmsi predchodcom Spišskej Kapituly, starším duchovným centrom tejto oblasti, bol zrejme komplex v bezprostrednej blízkosti dnešného kapitulského areálu, archeologická lokalita na Pažici, známa ako Spišský Jeruzalem. Isté je, že počiatky Spišskej Kapituly ako duchovného centra na Vrchu svätého Martina sú spojené s reorganizáciou duchovnej správy tejto časti Uhorska za vlády Arpádovcov.

Tajomstvá chrámov: Nahliadnite do srdca "SLOVENSKÉHO VATIKÁNU"

Výber pre vás

Tajomstvá chrámov: Nahliadnite do srdca "SLOVENSKÉHO VATIKÁNU"

Súvisiace články

Kamienková mánia sa šíri rýchlosťou blesku: Ako na to?

Výprava za stratenými civilizáciami. Kde sa nachádzajú bájne mestá?

15 zarážajúcich faktov o ľudskom tele: Čo ste doteraz netušili?

Výber pre vás