Jozef Kollár

Záchrana pamiatok si vyžaduje množstvo času a&nbsp;peňazí. Sanačné práce na Kostole sv. Margity Antiochijskej sa začali vlani. „Na pieskovcové platne, z&nbsp;ktorých je kostol postavený, odborníci nanášali omietku. Robili to tým istým spôsobom ako v&nbsp;9. storočí. Reštaurátori mali rukavice z&nbsp;prírodných materiálov, ktorými rozotierali omietku po stenách,“ vysvetľuje Klaudia Hrušecká, lektorka Záhorského múzea v&nbsp;Kopčanoch.
Mnohým sa však kostol viac páčil predtým. „Tento zásah bol nevyhnutný, pieskovec zvetrával a&nbsp;drobil sa. Omietka teraz kostolík chráni,“ doplnila lektorka. V&nbsp;lete reštaurátori na streche kostola vymieňali škridly, ktoré boli pritom v&nbsp;očiach okoloidúceho v&nbsp;perfektnom stave. Čo by za ne dali majitelia rodinných domov! Podľa lektorky však boli príliš moderné a&nbsp;neautentické. Z&nbsp;tohto dôvodu začali s&nbsp;ich výmenou.

Dĺžka: 11,9 m
Šírka: 5,21 m
Počet lodí: 1Štýl: predrománsky
Výstavba: 9 storočie
Upravený: 13. storočie, v&nbsp;gotickom štýle
&nbsp;
Kostol leží pri slovensko-českej hranici, pár kilometrov od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. V&nbsp;jeho okolí existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z&nbsp;osád sťahovať. Poslední odišli približne v&nbsp;16. – 17. storočí. Kostol aj naďalej slúžil svojmu účelu až do 18. storočia, keď bol postavený nový stánok Boží v&nbsp;obci Kopčany. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali príležitostné bohoslužby počas púte, ktorá súvisela s&nbsp;patrónkou kostola, sv. Margitou z&nbsp;Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. – 18. storočia.

Kostol sv. Margity Antiochijskej

Článok pokračuje na ďalšej strane...

<h3>Kostolík bol stále využívaný</h3>
Snahou reštaurátorov je kostol zachrániť a&nbsp;vrátiť tejto unikátnej stavbe čo najväčšiu hodnovernosť. Kopčany boli v&nbsp;dávnej minulosti spolu s&nbsp;moravskými Mikulčicami jedným veľkomoravským hradiskom, známym pod názvom Valy. „Centrum života bol v&nbsp;Mikulčiciach, dnešné Kopčany boli poľnohospodárskou periférou Valov,“ ozrejmila Hrušecká.
To, že sa Kostol sv. Margity zachoval takmer v&nbsp;pôvodnom stave, je doslova zázrak. „Slovania v&nbsp;roku 907 bojovali so Starými Maďarmi, ktorí ich vytlačili severnejšie, a&nbsp;preto hradisko Valy zaniklo. V&nbsp;Kopčanoch všade osídlenie zostalo, a&nbsp;preto sa zachránil aj kostolík. Keďže bolo nevyhnutné naďalej ho využívať na liturgické účely, bol stále udržiavaný a&nbsp;obnovovaný. A&nbsp;to bolo jeho, ale aj naše šťastie. Na liturgické účely slúžil až do 18. storočia, kým v&nbsp;centre obce nepostavili Kostol sv. Štefana kráľa.“

Len pár desiatok metrov od Kostola Sv. Margity je v rekonštrukcii aj baroková kačenáreň, z ktorej ostala len ruina. Jej história siaha do roku 1736, keď v tejto lokalite z iniciatívy cisára Františka Štefana Lotrinského vznikol legendárny žrebčín. Okrem neho tu vybudovali aj rybník s cieľom odchytu divých kačíc, ku ktorému postavili objekt kačenáreň. „Na jej rekonštrukciu bolo získaných okolo 400-tisíc eur a dokončená by mala byť v lete 2022. Na prízemí bude reštaurácia, na poschodí múzeum a informačná kancelária,“ priblížila lektorka Záhorského múzea v Kopčanoch.

Kačenáreň

<h3>Veľké veľkomoravské plány</h3>
Napriek nespochybniteľnej jedinečnosti Kostola Sv. Margity Antiochijskej je vo všeobecnosti čoraz známejšie slovanské hradisko, ktoré sa nachádza asi tri kilometre od moravskej obce Mikulčice. Od Kopčian je vďaka novému cyklomostu vzdialené už len pár kilometrov. Táto lokalita je chránená kultúrna pamiatka. Vo valom opevnenom areáli objavili základy veľmožského paláca, 12 kostolov, 3 mosty a pohrebisko s približne 2 500 hrobmi.
Areál je udržiavaný a pred pár rokmi v ňom pribudla vyhliadková veža. Podľa lektorky sa tam však ani jedna pôvodná stavba nezachovala, všetky pôdorysy sú len repliky. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii, plánom s&nbsp;archeoparkom pri Kostole sv. Margity Antiochijskej, ale aj novému cyklomostu, ktorý prepojil veľkomoravské hradisko opäť do jedného celku, sa očakáva rozvinutie regiónu, ktorý má čo ponúknuť.

Margita bola dcérou pohanského kňaza z Antiochie, ktorú však vychovávala pestúnka. Keďže bola kresťanka, vychovávala ju v takomto duchu. Keď vyrástla, bola veľmi pekná. Nečudo, že jej začal dvoriť prefekt Olýbrius, ktorý ju chcel za svoju milenku. Pred jeho láskou však dala prednosť láske k Bohu. To Olýbria tak nahnevalo, že ju dal mučiť. Keď ju však každé ráno priviedli na mučenie, rany z predchádzajúceho dňa mala zahojené. Podľa mnohých išlo o zázrak kresťanskej viery a uzdravenia. Vyvrcholením mučenia bola poprava, pri ktorej krásna a duchovne silná Margita prišla o hlavu.

Omietku naniesli ručne: Kostol sv. Margity Antiochijskej je pýchou celej strednej Európy

Výber pre vás

Omietku naniesli ručne: Kostol sv. Margity Antiochijskej je pýchou celej strednej Európy

Súvisiace články

Pod úbočou: V obci Kosorín nájdete ticho a pokoj, ktoré sú čoraz vzácnejšie a vyhľadávanejšie

Poodhaľte záhady z kníh Milana Vároša: Mních s mníškou splodili svetoznámeho maliara

Metropola krajanov z Dolnej zeme: Ako žijú Slováci v Rumunsku?

Výber pre vás