Jana Homolová

<h3>Ako vnímate aktuálnu situáciu spojenú s&nbsp;koronavírusum aj vzhľadom na to, že sa čoskoro stanete mamou?</h3>
<p>Celú situáciu vnímam skôr zo svojho mikrosveta. Som prvorodička, ale nie som typ, ktorý by prepadal panike a&nbsp;priveľmi to prežíval. Nečítam žiadnu literatúru pre budúce mamy, som úplne pokojná a&nbsp;veľa vecí nechávam na svoj inštinkt. Z&nbsp;tohto pohľadu nevnímam ani situáciu okolo koronavírusu ako problém. Mám výbornú lekárku, ktorá mi vychádza v&nbsp;ústrety. Prišla napríklad ku mne domov, zobrala mi moč, krv, pozrela ma, takže zo zdravotnej stránky obavy nepociťujem.</p>
<p>Vo všeobecnosti mi je však veľmi ľúto ľudí, ktorí pre vírus museli zatvoriť svoje prevádzky, reštaurácie. Ide o&nbsp;ekonomicky ťažkú situáciu a&nbsp;podnikatelia, ktorí sú od ekonomiky závislí, aktuálne prežívajú neľahké obdobie. Mám to šťastie, že mňa sa toto nijako špeciálne nedotklo. Rovnako sa ma nedotklo ani to, že všetci sme aktuálne viac doma. V&nbsp;mojom stave by som čas v&nbsp;domácnosti trávila tak či tak, pretože som omnoho unavenejšia a&nbsp;nezvládam toľko aktivít ako predtým. Zatiaľ situáciu zvládam naozaj v&nbsp;pohode.</p>

<h3>Ako sa snažíte chrániť?</h3>
<p>Maximálne dva-tri razy do týždňa sa ideme s&nbsp;manželom niekam prejsť. Väčšinou si nájdeme miesto, kde nie je veľa ľudí, alebo trávime čas na svojej terase, kde sa buď opaľujem, čítam, alebo odpočívam. Tým, že máme túto možnosť, nie sú pre mňa karanténne opatrenia problém. V&nbsp;osobnom živote nijako extrémne nepociťujem výraznú zmenu. Manžel nakupuje potraviny a&nbsp;veľmi dobre sa o&nbsp;nás stará. Pred pár mesiacmi sme síce ešte chceli absolvovať výlet do Talianska, ale z&nbsp;pochopiteľných dôvodov sa to zrušilo.</p>
<p>Ťažkú hlavu si z&nbsp;toho nerobím, v&nbsp;živote bývajú omnoho horšie veci, než sú zrušené výlety. Doposiaľ vnímam jediné obmedzenie v&nbsp;tom, že sa aktuálne nedá nikam cestovať. Mala som naplánovaný pôrod mimo Slovenska, ktorý sa zrejme nebude dať zrealizovať. Aktuálne musím vyriešiť alternatívu a&nbsp;napokon asi budem musieť rodiť doma na Slovensku. Ešte stále mám však dva mesiace na to, aby som sa zariadila. Túto situáciu ovplyvniť neviem, zároveň som typ človeka, ktorý sa snaží netrápiť sa a&nbsp;nezaoberať vecami, ktoré nedokáže ovplyvniť.</p>
<h3>Máte mnoho známych a&nbsp;priateľov zo zahraničia. Ste s&nbsp;nimi teraz v&nbsp;kontakte? Ako situáciu okolo koronavírusu zvládajú?</h3>
<p>Našťastie žiadneho z&nbsp;mojich blízkych sa tento vírus nedotkol. Nepoznám osobne nikoho nakazeného ani na Slovensku, ani mimo neho. Som v&nbsp;kontakte najmä s&nbsp;tenistkami, ktoré sú v&nbsp;karanténe, napriek tomu sa snažia sa na sebe doma kondične pracovať. Veľa si píšeme. Práve pre týchto športovcov musí byť táto situácia strašná. Tenisová sezóna je síce rozbehnutá, no vyzerá to tak, že sa zrejme neodohrá nič. Naposledy sa niečo také stalo v&nbsp;čase druhej svetovej vojny. Je to neočakávaná situácia, ktorá by nikomu ani vo sne nenapadla.</p>

<h3>Aby som prešla aj k&nbsp;príjemnejším veciam. U&nbsp;vás doma prebieha zariaďovanie detskej izbičky. Pociťujete u&nbsp;seba takzvaný syndróm hniezdenia?</h3>
<p>(Smiech.) Všetko prebieha prirodzene, malého izbičku sme dokonca začali riešiť už v&nbsp;decembri minulého roka. Máme bytovú dizajnérku, ktorá nám zariaďovala celý byt, a&nbsp;chcela som, aby sa postarala aj o&nbsp;detskú izbu. Je veľký profík a&nbsp;už v&nbsp;januári sme mali vybraný a&nbsp;objednaný všetok nábytok. Aktuálne riešime už len preberanie zásielok. Pred mesiacom nám napríklad prišli tapety a&nbsp;pred pár dňami nám izbu vytapetovali. Prišiel aj koberec, lampa, <strong><a href="https://www.signal-nabytok.sk/sk/komody-2" target="_blank" rel="noopener">komoda</a></strong>, takže izbička naberá finálnu podobu. S&nbsp;manželom sa smejeme, že našu adresu už veľmi dobre poznajú všetky<a href="https://www.carroute.sk/prepravne-sluzby" target="_blank" rel="noopener"> prepravné spoločnosti</a> aj ich kuriéri. (Smiech.)</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Ako sa cítite?</h3>
<p>Cítim sa dobre, ďakujem. Najviac pociťujem obmedzenie, keď si potrebujem zaviazať šnúrky na topánkach. „Zaúkolujem“ však manžela, s&nbsp;ktorým sa na tejto situácii vždy spolu zasmejeme. (Smiech.) Ako bývalá vrcholová športovkyňa som bola zvyknutá na svoj komfort a&nbsp;najmä spánok. Donedávna som ešte spávala desať hodín a&nbsp;nemala som žiadne problémy. Tento týždeň sa však už začínam budiť medzi štvrtou-piatou nadránom. Verím, že to je len chvíľkové a&nbsp;odznie to, ale uvidíme. (Smiech.) Priznávam, že na spánok som veľmi citlivá. S&nbsp;príchodom bábätka ma asi najviac desí to, že ho už zrejme nebudem mať toľko ako predtým.</p>
<h3>Aké je Jakubko bábätko? Ako sa v&nbsp;brušku prejavuje?</h3>
<p>Zatiaľ to neviem a&nbsp;ani nemám s&nbsp;čím porovnať. Ťažko sa mi na to odpovedá, ale dá sa povedať, že asi mesiac ho už poriadne cítim. Podľa jeho prejavov vnímam, že ešte nemá žiaden režim. Nedávno sa mi napríklad stalo, že som ho cítila celý deň, niekedy ma kope len cez deň, inokedy podvečer. Neviem však povedať, či je to málo alebo veľa. Za seba osobne môžem povedať, že v&nbsp;rámci svojho druhého stavu sa naozaj ničoho nebojím, jedine spánkového deficitu, ako som už spomínala. (Smiech.) Verím však, že si s&nbsp;malým nájdeme režim a&nbsp;spoločne to zvládneme.</p>

<h3>Ešte pred samotným tehotenstvom sa vám zásadne zmenil život ukončením tenisovej kariéry. Aký to bol pocit – po rokoch driny a&nbsp;prísneho režimu zrazu nemusieť robiť nič?</h3>
<p>V&nbsp;prvom rade musím povedať, že toto rozhodnutie som neurobila z&nbsp;večera do rána. Ono to už vo mne vrelo a&nbsp;riešila som to s&nbsp;celým svojím tímom, s&nbsp;trénerom, manželom, s&nbsp;mentálnym koučom. Začala som nad tým rozmýšľať a&nbsp;rozprávať o&nbsp;tom ešte pred dvomi rokmi. Dá sa povedať, že som na to bola pripravená a&nbsp;transformáciu som zvládla veľmi dobre najmä vďaka ľuďom, ktorých mám okolo seba. Posledný turnaj som odohrala v&nbsp;máji, dopriala som si čas tri-štyri mesiace, keď som už vedela, že je koniec, ale ešte som to nechcela vykričať do sveta.</p>
<p>Potrebovala som si to v&nbsp;sebe utvrdiť. Chcela som vedieť, ako sa budem cítiť, keď odohrám posledný zápas a&nbsp;začne sa mi nová etapa života. Toto obdobie som si veľmi užila a&nbsp;iba sa mi potvrdilo, že v&nbsp;každom športe je veľa driny, ale ja so svojím výškovým hendikepom som musela drieť štvornásobne. Už som z&nbsp;toho bola veľmi unavená a&nbsp;zároveň som cítila, že do toho nedokážem dať sto percent ako po celú svoju kariéru. To sa potom začalo odrážať na mojich výkonoch. Už som nebola schopná udržať sa medzi top hráčkami sveta, čo pre mňa nemalo zmysel. Chcela som robiť tenis preto, aby som mohla byť na vrchole. Keď som sa umiestnila na 40. mieste v&nbsp;rebríčku, trápilo ma to, pretože to nebolo to, čo som chcela. Bolo to pre mňa skrátka slabé.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>S&nbsp;fanúšikmi ste sa rozlúčili autobiografickou knihou, v&nbsp;ktorej ste boli veľmi otvorená. Osobne ma však prekvapili niektoré reakcie verejnosti. Ľudia si až po prečítaní knihy uvedomili, že vaša kariéra nebola priamočiara a&nbsp;mnohokrát ste to mali naozaj ťažké.</h3>
<p>Áno, nebolo to iba tak, že vyhrám a&nbsp;hneď si niečo kúpim. (Smiech.)</p>
<h3>Presne tak.</h3>
<p>To, čo ste povedali, trošku prekvapilo aj mňa, pretože takých reakcií bolo veľa. Mnohí však človeka hodnotia iba podľa jeho Instagramu alebo podľa toho, čo sa o&nbsp;ňom napíše v&nbsp;tlači. Osobne nie som typ, ktorý si vylieva srdce a&nbsp;hovorí o&nbsp;tom, čo je za kariérou a&nbsp;aké je to ťažké. Na tlačovkách po zápasoch som nikdy nevyplakávala, čo potom skreslene vnímala aj široká verejnosť.</p>
<p>V&nbsp;knižke som uviedla, že po celý čas svojej profesionálnej kariéry som si chcela držať silnú osobnosť, aby ma rôzne reakcie ľudí nerozhodili. Ale predsa len som žena, ktorá bola veľakrát veľmi citlivá a&nbsp;prechádzala rôznymi fázami... Rozmýšľala som dokonca aj nad tým, že som možno mala svoje problémy riešiť viac verejne, takže by ich ľudia intenzívnejšie vnímali, ale ja nie som tento typ človeka. Knihu som napísala presne kvôli tomu, aby som niektoré veci dostala zo seba von. Zároveň som chcela ľuďom ukázať skutočnú tvár tenisu aj samej seba.</p>

<h3>Keďže knižka vyšla koncom minulého roka, dnes už určite môžete zhodnotiť, či bola úspešná.</h3>
<p>Túto knižku sme s&nbsp;Andreou Coddington písali veľmi dlho a&nbsp;už som ju ani reálne nevedela zhodnotiť. Mala som ju stokrát prečítanú. Najskôr sa mi zdala príliš osobná, potom zas, že je nudná alebo že je tam priveľa tenisu. Knihu som písala tak, aby zaujala aj takých ľudí, ktorí tenis nesledujú, a&nbsp;hlavne som ju písala ako žena. Reakcie na knihu boli veľmi pozitívne. Nehovorili mi to len ľudia v&nbsp;mojom okolí, ale aj známi a&nbsp;pozitívne správy mi prichádzali pravidelne na Instagrame a&nbsp;Facebooku. Mnohí ľudia mi písali, že to nie je len taká prázdna kniha plná motivačných fráz, ktoré si prečítate hocikde, ale že je to skutočný príbeh, ktorý sa naozaj stal a&nbsp;mnohých ľudí povzbudil. Mala som super ohlasy.</p>
<p>Knihu mi vydal Ikar. Keď sme mali prvé stretnutie, povedali mi, že si vážia moju dôveru k&nbsp;nim aj to, že knihu chcem vydať pod ich hlavičkou. Zároveň však spomínali čísla tlače. Upozornili ma na to, že hoci som športová osobnosť, poznajú ma doma aj vo svete, tento typ autobiografie sa u&nbsp;nás nevytláča vo veľkých číslach a&nbsp;ani sa extra nepredáva. Našťastie dva dni po krste museli robiť prvú dotlač. Myslím, že aj oni boli milo prekvapení. Celá knižka odráža aj svojím dizajnom to, čo je v&nbsp;nej napísané. Navrhla som ju sama a&nbsp;myslím si, že ma absolútne charakterizuje. Nič by som v&nbsp;nej nemenila.</p>
<h3>Myslím, že to bola veľmi úprimná bodka za vašou úspešnou kariérou.</h3>
<p>Áno, je to presne tak. Aj v&nbsp;minulosti som síce mala ponuky napísať knihu, ale vedela som, že knihu vydám, až keď kariéru ukončím. Chcela som si to nechať ako takú bodku, urobiť to pre fanúšikov, pre ľudí, ktorých môj život zaujíma. Dovolila som im nazrieť do svojho sveta, pustila som ich bližšie k&nbsp;sebe a&nbsp;som šťastná, že som to urobila. Keď sme knižku dopísali a&nbsp;už bola v&nbsp;tlači, občas som sa budila s&nbsp;obavou, či sa bude páčiť, či sa predá, lebo inak z&nbsp;toho budem smutná.</p>
<p>Jedno ráno som sa však zobudila a&nbsp;hovorím manželovi: „Zlatko, knižka je na svete. Urobila som všetko pre to, aby to bolo najlepšie, ako sa dá, písala som o&nbsp;sebe veľmi otvorene, a&nbsp;keď o&nbsp;to bude záujem, tak bude, keď nebude, nebude, už s&nbsp;tým viac nemôžem nič urobiť.“ Na základe toho zo mňa opadol všetok stres. Úprimne však priznávam, že nemám rada situácie, ktoré nemám pod kontrolou, ale vyrovnala som sa s&nbsp;tým. To, že knižka napokon úspech mala, bolo pre mňa veľmi uspokojivé.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>A&nbsp;čo bude ďalej?</h3>
<p>Momentálne je to materstvo, na ktoré sa najviac teším a&nbsp;je to aj hlavná vec, ktorú mám teraz v&nbsp;hlave, chcem sa mu venovať naplno. Som človek, ktorý verí, že príležitosti mu do života prídu v&nbsp;tom správnom momente. Vždy mi do života prišli správni ľudia aj správne možnosti a&nbsp;príležitosti. Verím, že keď budem otvorená tomu, že sa niečomu konkrétnemu chcem venovať, nájde si to ku mne cestu.</p>
<p>Teraz nemám na mysli investície, lebo toto prebieha stále, ale nie je to nič, čo by ma napĺňalo tak ako predtým kariéra. Venujem sa aj tenisovej akadémii, detičkám, čo ma napĺňa, ale teraz mám na prvom mieste materstvo. S&nbsp;manželom sa tešíme na malého, na rodinu. Určite by sme v&nbsp;tom chceli ešte pokračovať a&nbsp;nechceme sa zastaviť len pri jednom dieťatku. Samozrejme, uvidíme, ako sa nám bude dariť, a&nbsp;všetko chceme postupne. Verím, že keď príde ten čas, možno o&nbsp;dva-tri roky, budem sa chcieť pustiť do niečoho nového.</p>
<p>Mám 30 rokov, v&nbsp;tomto čase už mnohí ľudia majú svoju kariéru rozbehnutú a&nbsp;vrchol dosahujú okolo štyridsiatky-päťdesiatky. Moja situácia je špecifická, pretože som vrchol kariéry dosiahla v&nbsp;mladom veku, a&nbsp;uvidí sa, čo bude ďalej. Ale aj mamina sa ma napríklad stále pýta: „No čo? Čo ideme robiť?“ (Smiech.) Odpovedám jej, že sa teraz teším na malého, na radosti, starosti a&nbsp;povinnosti, ktoré s&nbsp;ním prídu.</p>

<h3>Ako je to so školou?</h3>
<p>Teraz som v&nbsp;maturitnom ročníku. (Smiech.) Toto leto som mala urobiť maturitnú skúšku zo slovenčiny a&nbsp;budúci rok z&nbsp;ostatných predmetov. Uvidím, ako to budem zvládať s&nbsp;malým. Je to vec, ktorú si určite dokončím, ale nie je to moja priorita.</p>
<h3>Obligátna otázka na záver: Bude z&nbsp;malého Jakubka tenista?</h3>
<p>(Smiech.) Určite by som chcela, aby odmalička robil nejaký šport, chcem ho dať na krúžky a&nbsp;rada by som ho neskôr dala aj na tenis, ale nehovorím o&nbsp;žiadnej profesionálnej dráhe. Individuálny šport je naozaj veľmi ťažký a&nbsp;musíte naň mať povahu aj odvahu, aby vás všetci naokolo hneď nezožrali. S&nbsp;manželom sa malému určite budeme veľa venovať a&nbsp;uvidíme... Možno napokon chytí nejaký gén – síce neviem po kom – a&nbsp;bude chcieť spievať. (Smiech.) V&nbsp;každom prípade sa už na všetko, čo príde, veľmi tešíme.</p>
<h3>Jasné a&nbsp;hlavne nech je malý zdravý.</h3>
<p>Áno, presne tak.</p>

Zrušila pôrod v zahraničí! Cibulková v úprimnom ROZHOVORE: Ako chce chrániť seba a synčeka?

Výber pre vás

Zrušila pôrod v zahraničí! Cibulková v úprimnom ROZHOVORE: Ako chce chrániť seba a synčeka?

Súvisiace články

U nás šok, v zahraničí trend. Tieto známe tváre otehotneli vo vyššom veku

Pavol Habera otvorene o SuperStar. Prihlásil by sa do súťaže vo svojich začiatkoch aj on?

Mám rada plný dom: U Haliny Pawlowskej sa na obed počas pracovného dňa zíde šesť ľudí

Výber pre vás