redakcia

<h3>OSUDOVÉ STRETNUTIE</h3>
Ada Straková, vtedy ešte Králiková, vyrástla v&nbsp;Kremnici. Po&nbsp;štúdiu na&nbsp;pedagogickej fakulte v&nbsp;Banskej Bystrici sa dozvedela, že televízia vypísala konkurz na&nbsp;miesto programovej hlásateľky. Zvedavosť jej nedala pokoj. Lákali ju svetlá reflektorov a&nbsp;práca pred kamerou, nuž poslala prihlášku. Rovnakú zvedavosť prejavilo stodvadsať dievčat, preto nádej dostať sa do&nbsp;televízie bola skromná. O&nbsp;to väčšiu radosť mala, keď konkurz vyhrala a&nbsp;1. augusta 1970 nastúpila na&nbsp;miesto hlásateľky. Mala dvadsaťdva rokov.&nbsp;
Jedného dňa do&nbsp;rodnej Banskej Bystrice cestoval aj Zdeno Straka. „V&nbsp;preplnenom autobuse som si všimol pekné dievča, no vôbec som nevedel, že je to televízna hlásateľka,“ spomína na&nbsp;prvé stretnutie s&nbsp;budúcou manželkou. „Potom sme sa stretávali častejšie a&nbsp;dospelo to až k&nbsp;sobášu.“
Zvykol si, že manželka býva často v&nbsp;službe popoludní a&nbsp;večer, a&nbsp;to nielen v&nbsp;sobotu či v&nbsp;nedeľu, ale aj v&nbsp;čase Vianoc, Silvestra a&nbsp;iných sviatkov. Doma je však vždy navarené, všetko upratané, čisté, lebo dopoludnia má domáca pani voľno.
„Ja som si zasa musela zvyknúť na&nbsp;to, že manžel je stále na&nbsp;cestách,“ pokračuje pani Straková.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>S&nbsp;KUKUROM NEEMIGROVALA</h3>
Pred šestnástimi rokmi prácu v&nbsp;televízii prerušila. Vytratila sa z&nbsp;obrazoviek a&nbsp;Kremnicou letela správa, že emigrovala s&nbsp;hercom Jurajom Kukurom. Vraj sa stala hlásateľkou rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Pochopiteľne, najnešťastnejší boli rodičia. Obávali sa, že chýr o&nbsp;dcérinom úteku je pravdivý. Ada ich obavy rýchlo rozptýlila.
„Vy ešte neviete, že čakám dieťa, a&nbsp;preto som prerušila prácu v&nbsp;televízii?“

Narodila sa Barborka a&nbsp;po&nbsp;niekoľkých mesiacoch sa jej mamička opäť zjavila na&nbsp;obrazovkách. A&nbsp;Kremnica bola hore nohami, keď sa „emigrantka“ vrátila do&nbsp;rodného mesta nie s&nbsp;Kukurom, ale so Strakom.
„Mám tu predsa rodičov, brata Eda s&nbsp;rodinou, príbuzných a&nbsp;známych,“ odôvodňuje svoj blízky vzťah k&nbsp;tomuto prostrediu, „nemôžem ich opustiť.“
„Mala som Barborku v&nbsp;zrelom veku,“ hovorí matka o&nbsp;svojej dcére. „Ani som netušila, aká je to výhoda. Jej príchod mňa i&nbsp;manžela omladil. Teraz je už slečna, ktorá chodí do&nbsp;gymnázia. Barborka je naozaj mojím najprísnejším kritikom,“ priznáva pani Straková. „Keď sa vrátim z&nbsp;televízie domov, povie mi, aká som bola na&nbsp;obrazovke. A&nbsp;nezabudne pripomenúť, akú chybu som podľa nej urobila.“
Ada Straková má svoju profesiu veľmi rada, uvedomuje si však, že s&nbsp;televíziou sa nezosobášila. Má rodinu, preto chce byť aj dobrou manželkou a&nbsp;matkou.
„Našou zásadou vždy bolo,“ dodáva hlava rodiny, „hovoriť jej pravdu. Úprimne sa pozhovárať o&nbsp;tom, čo koho trápi. Usilovali sme sa vytvoriť takú atmosféru, aby sa nikto neuzavieral do&nbsp;seba, ak má nejaký problém.“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>ODMALIČKA V&nbsp;PRÍRODE</h3>
Manželia Strakovci tvrdia, že vyrástli v&nbsp;mestách obklopených horami a&nbsp;že im v&nbsp;Bratislave tie hory chýbajú. V&nbsp;zime nemôžu vynechať lyžovačku, v&nbsp;lete usilovne kráčajú po&nbsp;turistických chodníčkoch. Život hlásateľky teda nie je jednotvárny. V&nbsp;čase, keď mnohí ľudia menia záujmy i&nbsp;profesie, pani Straková po&nbsp;zmene povolania netúži.

V&nbsp;hlásateľni si pani Straková musí predstaviť niekoho známeho, aby jej oslovenie bolo bezprostredné. Vidí aj tých, s&nbsp;ktorými sa stretáva na&nbsp;ulici či v&nbsp;obchode, no najmä deti, ktoré tak túžobne očakávajú, kedy teta hlásateľka ohlási rozprávku. Ale ona nechce sklamať ani dospelých divákov. Udržuje si kondíciu, aby jej prejav bol svieži a&nbsp;obsahoval zaujímavé informácie o&nbsp;reláciách. Veľa číta, upravuje texty, učí sa ich, lebo do&nbsp;hlásateľne nemôže prísť nepripravená.
„Chcem zostať verná sebe samej,“ dodáva, „aby som bola taká, akú ma všetci poznajú. Nepodlieham módnym experimentom v&nbsp;prejave. Chcem byť poslom porozumenia a&nbsp;pokoja, prihovárať sa tak, aby bolo cítiť, že mám ľudí rada, že si vážim každého diváka, ktorý ma vpustil do&nbsp;svojho domova.“
MICHAL BUZOGA

Pravda o emigrácii s Kukurom: Týždenník Život nahliadol do súkromného života ADY STRAKOVEJ

Výber pre vás

Pravda o emigrácii s Kukurom: Týždenník Život nahliadol do súkromného života ADY STRAKOVEJ

Súvisiace články

Poklady z nášho archívu: Rozhovory s Keltošovou, Dočkom a Studenkovou

Posledný Štefánik? Skutočný príbeh Heinricha, pred rokmi sme ho našli v Austrálii

Je najstarší kardinál: Jozef Tomko sa nemohol vrátiť do rodnej obce dlhých 23 rokov

Výber pre vás