Jana Homolová

Peter Dvorský študoval spev na Konzervatóriu v&nbsp;Bratislave u&nbsp;Idy Černeckej a&nbsp;v&nbsp;Opere SND sa predstavil ako veľký talent už počas štúdií. Nečudo, že práve jemu bude patriť posledná tohtoročná Sieň slávy, do ktorej ho vo štvrtok večer na Jednotke uvedie moderátor Vladimír Kobielsky.

Život operného tenora ovplyvnil spev. Bol ním od detstva doslova posadnutý. „Môj otecko s&nbsp;mamičkou tvrdili, že keď ma krstili v&nbsp;kostole, tak veľmi som ‚spieval‘, že farár, keď mi lial svätenú vodu na čelo, vyhlásil: ‚To bude určite spevák.‘ A&nbsp;je pravda, že som postupne začal spievať a&nbsp;spieval som doslova všade. V záhrade, v&nbsp;byte, všade… Keď odo mňa mama niečo napríklad chcela, odpovedal som jej spevom. Bol som spevom naozaj posadnutý,“ zaspomínal si umelec. Prečo ho však zlákala práve opera? „Opera mi do života vstúpila až neskôr. Predtým som ju musel spoznať. Narodil som na v&nbsp;Hornej Vsi, v&nbsp;krásnej dedine, kde sa spievali iba ľudovky a&nbsp;operu nikto nepoznal. Ale otecko cho­dieval do zahraničia na služobné cesty a&nbsp;občas mi odtiaľ priniesol LP&nbsp;platňu, na ktorej spievali vynikajúci svetoví tenori ,ako bol Mario Del Monaco, Beniamino Gigli a&nbsp;Franco Corelli. To boli superhlasy. A&nbsp;ja keď som si ako malý chalan vypočul týchto spevákov, úplne som zmeravel. Nemohol som spávať, stále mi to hučalo v&nbsp;ušiach a&nbsp;postupne som sa dostával do iného sveta… Keď som mal jedenásť rokov, boli sme na predstavení Eugen Onegin v&nbsp;Bratislave a&nbsp;jedna postava mi utkvela v&nbsp;srdci a&nbsp;v&nbsp;hlave. Najviac sa mi zapáčila postava Vladimíra Lenského, pretože to bol tenor,“ priznal operný spevák po rokoch s&nbsp;tým, že ešte počas konzervatória sa mu podarilo túto rolu získať. „To bolo pre mňa veľmi dôležité, svedomito som sa pripravoval nielen kvôli sebe, ale aj rodine, najmä mamičke, ktorá môjmu povolaniu príliš ‚nefandila‘. Hovorila mi, že práca komedianta nie je bohviečo, že sa tým nebudem vedieť uživiť. Chcela mať zo mňa lekára, zubára, ale vyhral spev.“

Puškinova postava Lanského maestra ovplyvnila ešte v&nbsp;tom, že si v&nbsp;profesionálnom živote začal klásť čoraz vyššie a&nbsp;vyššie méty. Jednou z&nbsp;nich bola napríklad La Scala v&nbsp;Miláne. „To sa udialo počas môjho účinkovania v&nbsp;SND, kde som už mal nejaké postavy za sebou. Darilo sa mi a&nbsp;v&nbsp;duchu som si hovoril, že v&nbsp;La Scale by som si rád zaspieval, tak som sa tam prihlásil. No nečakal som, že oni mi tak rýchlo odpovedia. O&nbsp;týždeň som dostal odpoveď a&nbsp;napriek časom, aké sme žili, ma pustili, lebo pán minister Válek (Miroslav Válek, pozn. red.) povedal, že keď je to La Scala, tak tam treba ísť.“ V&nbsp;Miláne sa konal konkurz pre mladých spevákov, ktorí sa chceli zdokonaľovať v&nbsp;opernom speve. Bol nielen pre domácich, ale aj pre cudzincov. „Prišlo tam asi 120&nbsp;spevákov, a&nbsp;keď som videl tie krásne devy a&nbsp;chlapcov –&nbsp;spevákov, hovoril som si, že nemám šancu… Už som premýšľal, čo poviem doma, keď neuspejem. Čo čert nechcel, nielenže som postúpil do druhého kola spolu s&nbsp;ďalšími jedenástimi účastníkmi, ale napokon som konkurz vyhral a&nbsp;získal možnosť študovať na tomto mieste.“ Tam sa stretol aj so slávnym Lucianom Pavarottim. „On si nás študentov prišiel pozrieť a&nbsp;my sme ho mali viac spoznať. Usadili sme sa a&nbsp;on nám rozprával o&nbsp;sebe. A&nbsp;keď dorozprával, hovorí nám: ‚Už dosť o&nbsp;mne. Kto z&nbsp;vás mi zaspieva?‘ Všetci sme sa hanbili a&nbsp;prísediaci profesor povedal: ‚Peter zaspieva.‘ Bol som v&nbsp;šoku, lebo som nebol rozospievaný. Ale napokon som zaspieval. Keď som svoju áriu ukončil, Pavarotti sa postavil, objal ma, stisol a&nbsp;povedal: ‚Tak, dámy a&nbsp;páni, máte v&nbsp;La Scale nového tenora a&nbsp;ja môžem ísť pokojne domov.‘“

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/peter-dvorsky-vstupuje-do-siene-slavy-maestro-s-velkym-m-ktoreho-pozna-cely-svet-foto" target="_blank">ZÁBERY Z NAKRÚCANIA RELÁCIE V GALÉRII</a>

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Hlas Petra Dvorského od roku 1977 dobýjal celý svet. Vystupoval vo Veľkom divadle v&nbsp;Moskve, vo Viedenskej štátnej opere, v&nbsp;Covent Garden v&nbsp;Londýne, v&nbsp;Metropolitnej opere v&nbsp;New Yorku, v&nbsp;štátnej opere v&nbsp;Mníchove aj v&nbsp;opernom dome vo Florencii… Objavil sa vedľa takých mien svetovej opery, ako napríklad Mirella Freni alebo Piero Cappucilli. Na začiatku 80.&nbsp;rokov ho zaraďovali medzi štvoricu najlepších tenorov na svete, patril teda k&nbsp;Domingovi, Pavarottimu a&nbsp;Carrerasovi. Niekto by si mohol povedať, že svoj hlas dostal od Boha a&nbsp;pre úspech nemusel nič urobiť. Opak je však pravda. Za jeho bravúrnymi výkonmi, po ktorých divákom naskakovala v&nbsp;sálach husia koža, boli roky tréningu hlasiviek. Peter Dvorský však vždy mal v&nbsp;hlase ešte čosi navyše: dokázal sa ním dotknúť ľudských sŕdc. Preciťovať hudbu ho naučil dirigent Ondrej Lenárd, ktorého si pozval do slávnostného programu ako prvého hosťa. Kedy sa páni zoznámili? „Stretli sme sa v&nbsp;roku 1973. Išiel som po chodbe a&nbsp;počul som z&nbsp;jednej miestnosti hlas… Pomyslel som si: ‚To je kto?‘ Tak som pootvoril dvere a&nbsp;povedal som si: ‚Tak toto je hlas.‘ A&nbsp;mal som pravdu,“ uviedol známy dirigent, pre ktorého Peter nebol len kolegom, ale aj priateľom. Keď sa ho moderátor večera Vlado Kobielsky opýtal, aký je podľa neho človek, odpovedal poeticky. „On je pravým maslom… Povedzte mi, čo môže byť chutnejšie ako čerstvý chlebík natretý dobrým maslom? A&nbsp;toto maslo má Peter v&nbsp;krku. On nieže obšťastňoval ľudí, lebo to je veľmi slabý výraz, vy ste pri jeho speve zabudli na všetky strasti, na bolesti a&nbsp;mali ste zážitok, ktorý sa nedá opísať… Celý môj život bol spojený s&nbsp;týmto géniom,“ vyznal sa úprimne s&nbsp;tým, že najviac mu v&nbsp;hlave utkvela kreácia Petra Dvorského v&nbsp;úlohe Ondreja v&nbsp;slávnej Suchoňovej Krútňave.

Medzi pozvanými hosťami nechýbala moderátorka STVR Iveta Malachovská, ktorá počas kovidu natočila o&nbsp;spevákovi výnimočný dokumentárny film. Spoznala ho však oveľa skôr. „Peter si nepamätá, ako sme sa zoznámili. Bolo to ešte v&nbsp;80.&nbsp;rokoch, keď som moderovala mládežnícke programy ako Pionierska lastovička, neskôr Televízny klub mladých a&nbsp;potom Štúdio kontakt. On nás do relácie prišiel pozdraviť a&nbsp;už vtedy som nad ním žasla, lebo napriek obrovskej kariére sa objavil jeden vrúcny, láskavý človek,“ uviedla moderátorka. K&nbsp;tomuto vyjadreniu doplnil osobnú príhodu so slávnym tenorom aj Vlado Kobielsky. „Aj ja som sa s&nbsp;pánom Dvorským takto neosobne zoznámil, ale asi až o&nbsp;desať rokov neskôr ako Ivetka. Študoval som na konzervatóriu v&nbsp;Košiciach (od septembra toto konzervatórium nesie meno Petra Dvorského, pozn. red.), kde na námestí zrazu pristál čierny mercedes najvyššej triedy. Vedenie nám vtedy povedalo, aby sme išli do auly, lebo prišiel maestro Dvorský, s&nbsp;ktorým budeme mať besedu. Rovnako som na tomto mieste spoznal jedného pokorného vľúdneho človeka. Ale&nbsp;my študenti sme si ‚rypli‘ a&nbsp;pýtali sme sa ho, či je s&nbsp;rodinou v&nbsp;kontakte, keď stále cestuje. Odpovedal nám: ‚Samozrejme, že keď s&nbsp;nimi nie som, tak s&nbsp;nimi pravidelne telefonujem.‘ A&nbsp;ozval sa jeden hlas zozadu s&nbsp;tým, aké má vysoké účty za telefón… A&nbsp;Peter Dvorský nám pokojným hlasom povedal: ‚Minulý mesiac? Asi 60-tisíc.‘ A&nbsp;odvtedy v&nbsp;tej aule bolo už len ticho,“ uviedol so smiechom.

Iveta zároveň priznala, prečo sa rozhodla režisérsky zastrešiť práve dokument o&nbsp;maestrovi Dvorskom. „V&nbsp;tejto krajine má o&nbsp;sebe dokumentárny film kdekto, ale taká hviezda, akou pán Peter Dvorský je, nemá. A&nbsp;chcela som, aby ľudia vedeli, čo znamená byť takou veľkou opernou hviezdou. Povedala som si, že tento človek musí mať zaznamenanú svoju výraznú umeleckú stopu v&nbsp;podobe dokumentu. A&nbsp;musím sa poďakovať aj jeho kolegom súputníkom, lebo keby oni o&nbsp;ňom nenakrúcali priebežne šoty, dokumenty, rozhovory, ten film by nemal takú hĺbku a&nbsp;hodnotu,“ povedala.

Pre obľúbenú moderátorku je Peter Dvorský skromný človek s&nbsp;veľkým srdcom, ktorý by sa mal občas naučiť povedať nie. „Byť jeho priateľkou je pre mňa veľká česť,“ uviedla úprimne. Je však pravda, že jeho kariéra nezahŕňala len operný spev. Ďalej sa venuje pedagogickým, manažérskym a&nbsp;diplomatickým aktivitám. Bol umeleckým vedúcim a&nbsp;riaditeľom Štátneho divadla Košice, pôsobil aj vo funkcii riaditeľa Opery SND. Bol šéfom Slovenského inštitútu v&nbsp;Ríme, viacerých hudobných festivalov, hudobných telies aj členom poroty mnohých speváckych súťaží. Ako ďalšieho hosťa si pozval Petra Štilicha, s&nbsp;ktorým sa spoločne venujú súťaži Slávik Slovenska.

Ako úplne posledný hosť v&nbsp;programe vystúpil Maroš Gábriš, učiteľ Základnej školy v&nbsp;Zavare, ktorý už od detstva chodil na všetky umelcove predstavenia v&nbsp;SND. Čo ho na umelcovi od útleho veku tak fascinovalo? „Mňa zobral jeho krásny farebný vrúcny hlas a&nbsp;bol som rodičom veľmi vďačný, že ma v&nbsp;tom podporili. Dávali mi gramoplatne a&nbsp;ako 10-ročný som v&nbsp;roku 1988 Petrovi Dvorskému napísal prvý list. To potom viedlo k&nbsp;tomu, že som mu písal pravidelne o&nbsp;tom, čo všetko som zažil. V&nbsp;roku 1997 sa mi s&nbsp;ním u&nbsp;nás v&nbsp;Trnave podarilo stretnúť. Splnil sa mi sen… Dnes učím slovenský jazyk a&nbsp;dejepis v&nbsp;Zavare, v&nbsp;obci, ktorá je rodiskom Gejzu Dusíka, ktorého pieseň o&nbsp;rodnej krajine (Najkrajší kút v&nbsp;šírom svete, pozn. red.) preslávil práve Peter Dvorský. A&nbsp;aby som ešte doplnil, ste nepísaným patrónom môjho krúžku, ktorý existuje už dvadsať rokov. Krúžok Stretnutie s&nbsp;hudobným divadlom, cez ktorý vediem žiakov k&nbsp;opere a&nbsp;často spolu navštevujeme rôzne predstavenia,“ uviedol pedagóg.

Na záver dojatý umelec právom získal miesto v&nbsp;Sieni slávy STVR, čo cez slzy šťastia okomentoval slovami: „Nič som už v&nbsp;živote neočakával a&nbsp;už vôbec nie Sieň slávy… Moja sláva sú úspechy a&nbsp;ľudia, ktorí mi k&nbsp;nim dopomohli. Ďakujem vám, že ste mi takí verní. Ďakujem takým ľuďom, akým je napríklad pán učiteľ Gábriš, maestrovi Lenárdovi, lebo ma naučil veci, ktoré by som ani nevedel… Ivetke, že urobila taký nádherný film, ďakujem všetkým. Svojej manželke Marte, dcéram, všetkým.“ Poslednú epizódu Siene slávy v roku 2024 s maestrom PETROM DVORSKÝM uvedie Jednotka vo štvrtok 12. decembra o 20.30.

Peter DVORSKÝ vstupuje do Siene slávy: Maestro s veľkým M, ktorého pozná celý svet! FOTO

Výber pre vás

Peter DVORSKÝ vstupuje do Siene slávy: Maestro s veľkým M, ktorého pozná celý svet! FOTO

Súvisiace články

ŽBIRKA (†69) je anjelom strážnym svojej manželky Katky: Dôkaz, že stojí pri nej a pomáha jej!

Braňo Kostka nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti: Jedno ho mrzí

Emília VÁŠÁRYOVÁ je stelesnením slovenskej kultúry: Uznávaná herečka hviezdou nového programu

Výber pre vás