Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Na hudobnej scéne funguje roky a televízni diváci ho poznajú aj z relácie Všetko, čo mám rád. Talentovaný umelec nám porozprával o hudbe, rodine, ale aj o detstve. Je niečo na čo spomína nerád?

„Áno, bolo to v&nbsp;zime a&nbsp;otec nás s&nbsp;bratom viezol na sánkach z&nbsp;materskej školy. Brat mal tri roky, ja päť a&nbsp;pol. Pamätám si, že to bolo 30. novembra na moje meniny. Vonku bolo už šero a&nbsp;všade naokolo sneh. Keďže som bol trochu neposedný, otec išiel s&nbsp;bratom domov po jednej ulici a&nbsp;ja po druhej. Lenže tam nesvietili pouličné lampy, a&nbsp;tak som sa rozhodol, že prejdem cez zamrznutý potok za otcom. Ľad sa podo mnou preboril a&nbsp;začal som sa topiť. Voda ma už brala pod ľad, ale ešte som to nejako „ukočíroval“. Keď otec začul môj krik, skočil do vody za mnou a&nbsp;vytiahol ma na breh. Namiesto súcitu ma ešte poriadne zdral. Doma ma rozmrazovali, lebo som bol zamrznutý na cencúľ. (Smiech.) Dodnes si na tom spomínam, ale doživotnú traumu z&nbsp;toho nemám, skôr si človek uvedomí, aký je ľudský život krehký a&nbsp;pominuteľný. Stačí malé zaváhanie a&nbsp;zrazu tu nie ste.“

A prečo mal hudobník chuť hodiť husle o zem?

Muzikant Ondrej Kandráč si spomína na desivý zážitok: Kto mu zachránil život?

Výber pre vás