Jana Homolová

V&nbsp;čase, keď začali Laciho ľudia spoznávať na ulici, mal za sebou niekoľkoročnú kariéru, vlastnú tanečnú školu aj účinkovanie v&nbsp;jojkárskej šou Miliónový tanec. Dostala ho tam zhoda náhod. Na Slovensku nebol dovtedy nikto, kto by bol schopný poskladať kvalitné hiphopové choreografie pre veľkolepé projekty. On si trúfol, hoci vôbec netušil, akú vlnu popularity tým spustí. „Robil som len to, čo ma baví. Nikdy som sa nikam netlačil a&nbsp;ono to prišlo. Oslovili nás. Neskôr sme robili supervízie pre SuperStar, všetky markizácke Silvestre, Zlaté sláviky. Tým, že hiphop bol na vrchole záujmu, v&nbsp;jednom období sme boli naozaj všade,“ zaspomínal si tanečník.

Paradoxne, verejné povedomie nešlo ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;prácou. Komerčných zákaziek bolo ako šafranu. „Nerozumeli sme, prečo to tak je, až po nejakom čase sa to opäť rozbehlo,“ doplnil. Zrejme pomohlo vybudované stabilné meno, na ktoré si po obrovskom ošiali ľudia znovu spomenuli. Desať rokov bol aj súčasťou klipov či vystúpení obľúbenej speváčky Dary Rolins (47). Dnes ho však pre pracovnú vyťaženosť nahrádzajú tanečnice z&nbsp;jeho školy. Tú si od začiatku budoval na dobrých vzťahoch a&nbsp;kvalitných ľuďoch. „Naša škola má vlastný rukopis, originalitu. V&nbsp;rámci tejto oblasti mám zároveň asi najbohatšie skúsenosti, venoval som sa tancu dlhodobo v&nbsp;zahraničí, vyhral som množstvo súťaží. To, čo svojím tancom ponúkame, je veľmi výpovedné a&nbsp;je to naša hlavná výhoda.“

Aby si úroveň kvality dokázal udržať, v&nbsp;rámci hiphopu sa stále vzdeláva. „Hiphop je tu asi 40 rokov. Začínal niekedy koncom 70. rokov minulého storočia. To, čo sa učilo v&nbsp;jeho začiatkoch, ovláda na svete možno päť ľudí. Zopár z&nbsp;nich poznám, ale mám napríklad šťastie, že jeden z&nbsp;nich je môj blízky priateľ. Pravidelne ho sledujem a&nbsp;veľa sa od neho učím. Sledujem aj aktuálne trendy, pretože hudba sa stále mení. Na to následne reagujú kluby, mladí ľudia, ktorí vymýšľajú kroky, a&nbsp;v&nbsp;Amerike to väčšinou tak zľudovie, až sa to dostane do sveta,“ ozrejmil nám.

Na tomto základe pozmenil aj svoju tanečnú filozofiu. „Posledné roky sa snažím robiť najmä pravé hiphopové veci tak, ako sa robiť majú. To súvisí aj s&nbsp;vystupovaním v&nbsp;televízii. Keby som mal možnosť ponúknuť pravé hiphopové číslo so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí, veľmi rád by som to urobil. Ale ani ja, ani moji tanečníci by sme nechceli tancovať do pol pása vyzlečení na skladbu napríklad od Lady Gaga alebo Justina Biebera, lebo takto si to televízia žiada. Tým nechcem povedať, že je na tom niečo zlé. Ak je tanečník nastavený tak, že to chce robiť, je to úplne v&nbsp;poriadku. Tento môj postoj asi prišiel s&nbsp;vekom. Pre mňa osobne je omnoho dôležitejšie byť pravdivý v&nbsp;práci, ktorú robím aj jej naozaj veľmi rozumiem, a&nbsp;tým môžem inšpirovať mladých. Oni si môj postoj veľmi cenia.“

Článok pokračuje na nasledujúcej strane.

To, že sa tak často neobjavuje na televíznej obrazovke, neznamená, že nemá dosť práce. Naopak. Dva mesiace pred pandémiou otvoril nové tanečné štúdio, s&nbsp;tanečníkmi plánoval turné po Slovensku, no nečakanej situácii sa napokon musel prispôsobiť. „Nie som typ, ktorý sa ľutuje, skôr som hľadal nové možnosti a&nbsp;východiská. Som zvyknutý na to, že sa musím spoľahnúť sám na seba. Práve preto sme s&nbsp;inštruktormi začali pracovať online.“ Tanečné hodiny z&nbsp;pohodlia domova okamžite zafungovali a&nbsp;obľúbilo si ich veľké množstvo ľudí z&nbsp;celého Slovenska.

Zaujímavosťou je, že takáto forma výučby bola pre mnohé deti omnoho prospešnejšia než klasické hodiny tanca. „Bola to veľká výhoda, pretože počas online vyučovania som presne vedel tomu-ktorému dieťaťu povedať, čo robí zle, že si má opraviť nohy, postoj a&nbsp;tak ďalej. Keď spoločne tancujeme v&nbsp;štúdiu, občas uletíme a&nbsp;už sa nekladie taká pozornosť na niektoré nášľapy. Takto som mal všetkých tanečníkov pred sebou na obrazovke počítača a&nbsp;vedel som presne pomenovať, kde urobili chybu. Mnohé deti, ktoré s&nbsp;nami takto pravidelne tancovali, urobili ohromný progres, čo ma veľmi teší,“ skonštatoval tanečník.

Okrem toho sa venoval dídžejingu, preto keď sa protivírusové opatrenia začali uvoľňovať, cítil sa, naopak, vyčerpaný. „Naučil som sa, že treba mať ročný plán. Vytvárať si pracovné príležitosti a&nbsp;nečakať, kým nejaké prídu.“ Okrem toho už po sedemnásty raz organizuje tanečné tábory vo vyše dvadsiatich mestách po Slovensku pre deti, ktoré hiphop milujú, ale aj pre také, ktoré s&nbsp;ním nemajú žiadnu skúsenosť. Pre bezpečnostné opatrenia sa tábory tento rok presunuli do základných škôl, kde je možnosť trénovať najmä vonku.

Hoci sa Laciho život roky točí najmä okolo tanca, v&nbsp;duchu hesla „obuvníkove deti chodia bosé“ priznáva, že z&nbsp;vlastných potomkov si nástupcov nevychováva. „Mladší Adamko má päť rokov a&nbsp;trošku tancuje, ale starší Danko, ktorý má deväť, sa venuje úplne iným veciam. Je veľmi bystrý, šikovný, rád číta časopis Kozmos. Aj mňa v&nbsp;detstve bavila astronómia, ale on je do týchto vecí omnoho hlbšie ponorený. Keď mi občas dáva otázky o&nbsp;atómovej fyzike, už mi ani Google nepomáha,“ uzatvára so smiechom.

LACI STRIKE by dnes na veľké televízne projekty len tak ľahko neprikývol. Prečo?

Výber pre vás

LACI STRIKE by dnes na veľké televízne projekty len tak ľahko neprikývol. Prečo?

Súvisiace články

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Odborníčka na financie varuje: Nie sme naučení šetriť! Z koronakrízy by sme sa mali poučiť

Dva osudy Labudovcov: Bratranec slávneho herca sa pre svoje kňazské poslanie ocitol vo väzení

Výber pre vás