Jana Homolová

Keď sme dohodovali termín rozhovoru, spomenuli ste, že veľa času teraz trávite vo svojom rekreačnom stredisku v&nbsp;Trenčianskej Teplej. Ako sa korona odzrkadlila na vašom podnikaní?

Tento rok je šialený. Korona sa odzrkadlila najmä na podnikaní. Televízia bežala, tam sa nič zásadné nedialo, rovnako ani v&nbsp;mojom živote. Tým, že sme zameraní na cestovný ruch, dotklo sa nás to vrchovato. Ale to sa netýka len nás, preto sa vôbec nechcem sťažovať, no priznávam – bojujeme s&nbsp;tým. Mali sme zatvorené, sezóna bola ani nie tretinová, to nám nepokrylo ani náklady, preto náš areál dotujem. Udržiavam si však optimistický pohľad na veci, hoci tam aktuálne nemôžeme mať hostí a&nbsp;to nie je príliš utešený stav. Viem, že funguje univerzálna predstava o&nbsp;nekonečnej „zazobanosti“ podnikateľov, ale nie je to celkom tak. Ja v&nbsp;areáli neťažím ropu, ale organizujeme školy v&nbsp;prírode a&nbsp;letné tábory. No a&nbsp;detský cestovný ruch pri cenách za tieto služby žiadne extrémne peniaze negeneruje. Stačí to iba na chod areálu, ale mne to neprekáža. Je to moje hobby, radosť. Len s&nbsp;koronou nikto nepočítal...

Úplne na začiatku som sa musel vyrovnať so zvláštnym pocitom, že korona ma môže položiť na kolená bez môjho pričinenia. Viete, keď skrachuje človek, ktorý to robiť nevie alebo to robí zle, poviete si o. k., podnikanie so sebou prináša aj toto. Ale keď sa snažíte, keď máte pocit, že to robíte dobre, a&nbsp;skončíte tak ako ostatní, ktorí to robiť nevedia, to zamrzí. Je však veľmi pravdepodobné, že celú situáciu ustojíme. Ďalej rekonštruujeme, pripravujeme novú sezónu, preto pevne verím, že budúci rok v&nbsp;apríli sa všetko začne nanovo a&nbsp;úspešne.

Najhoršia je zrejme bezmocnosť, pretože v&nbsp;tomto prípade sa naozaj nedá robiť nič, len čakať.

Veľmi často sme si vo firme vyhodnocovali riziká, ktoré by mohli prísť a&nbsp;museli by sme ich riešiť. A&nbsp;zrazu toto! Kompletne pripravená a&nbsp;zazmluvnená sezóna padla. Namiesto tržby sme museli vracať zálohy... No čo vám budem hovoriť. Prišlo to ako blesk z&nbsp;jasného neba, z&nbsp;večera do rána. Na toto nebol nikto pripravený. Nechcem tým zaťažovať ľudí. Každý má starostí dosť, len aby sme to všetci zvládli. Aj ja sa o&nbsp;svojich ľudí snažím postarať. Som pyšný, že som nikoho neprepustil. Zamestnancom bežia plné platy, hoci sú doma. Najradšej by však už boli opäť v práci a&nbsp;medzi ľuďmi, ale na to si treba počkať.

Televízia funguje ďalej. Dokonca sa v&nbsp;prvej vlne nakrúcalo Inkognito. Aký bol ohlas divákov?

Predpokladám, že boli vďační za to, že mohli s&nbsp;humorom preklenúť zložité obdobie.

Robili sme na tejto relácii s&nbsp;pocitom, ktorý ste opísali, teda že do jednotlivých domácností vnesieme veselší pohľad na svet. Ale nemal som pocit, že ľudia by za to boli húfne vďační. Vedel som však, že Inkognito sledovali. Boli sme si preto istí, že nás prijímajú, a&nbsp;pocitovo sme s&nbsp;nimi fungovali na diaľku, keďže štúdio bolo prázdne. Bol to veľmi zvláštny pocit. Vyzeralo to, akoby sme Inkognito robili iba pre seba. Možno spomínaný ohlas prebehol na sociálnych sieťach. Neviem, lebo sa tam veľmi nepohybujem, ale v&nbsp;každom prípade bol tento druh programu popri iných zásadných reláciách pre divákov istým osviežením. Nachvíľu zabudli, nemuseli mať ťažkú hlavu z&nbsp;toho, čo sa vonku deje.

Úprimne, aj na mňa je toho priveľa. Zdá sa mi, že slovo korona už dávnejšie začalo nadobúdať pejoratívny charakter. Dokonca som ho zakázal používať vo firme. Žiadna korona, covid či pandémia sa u&nbsp;nás nepoužíva. (Smiech.) Nakrúcanie teda bežalo a&nbsp;priznám sa, že mi to trošku pomohlo, teda tá pomoc bola obojstranná. Tým, že sme vysielali, odovzdávali sme pozitívnu energiu a&nbsp;verím, že ľudia to tak naozaj vnímali. Na druhej strane som zarobené peniaze z&nbsp;televízie okamžite vkladal do areálu, aby som sanoval ďalších ľudí.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Keby sa počas prvej vlny nevysielalo Inkognito a&nbsp;neskôr aj Nové bývanie, podarilo by sa vám ustáť zložitú situáciu v&nbsp;podnikaní?

Moja podnikateľská situácia by teraz bola podstatne ťažšia, ale ustál by som to. Zrejme nejakým preklenovacím úverom. Ten bol v&nbsp;rámci rôznych riešení ako určitá možnosť, ale niekde úplne vzadu. Brať si prevádzkový úver, teda úver na to, aby som zaplatil náklady, nie je najideálnejšie...

Možno vzhľadom na to, že ste boli jedným z&nbsp;mála pôvodných programov, ktoré v&nbsp;prvom polroku v&nbsp;televízii bežali, pozornosť sa viac zaostrila na vás a&nbsp;do popredia sa dostala aj kauza spojená s&nbsp;prstom Maroša Kramára. Ako ju s&nbsp;časovým odstupom vnímate?

Nielen ja, ale všetci, ktorí sa na výrobe Inkognita podieľame, sme boli dosť zaskočení a&nbsp;nechápali sme, čo všetko sa okolo toho zomlelo. V&nbsp;šatni sme to viackrát preberali z&nbsp;každej strany, teda najmä to, kde vznikol impulz, že sa vyvolalo niečo takéto. Skúsim to vysvetliť. Keď v&nbsp;štúdiu nakrúcate od rána do večera, trošku sa odstrihnete od momentov, ktoré možno diváci vnímajú citlivejšie. Pre vás to je súčasť zábavy, aj vzhľadom na to, že všetci sa tam dobre poznáme a&nbsp;sme kamaráti. Aj táto situácia bola viac-menej kamarátska. Keď sa to udialo, nevenovali sme tomu pozornosť a&nbsp;už vôbec nie takú, že sme prekročili etické hranice. Nevnímali sme to tak, ale zrazu začal okolo toho obrovský boom a&nbsp;nás to v&nbsp;Inkognite aj trošku zasiahlo. Zrazu sme nevedeli, čo si môžeme dovoliť, či diváci chápu, že ide o&nbsp;zábavný program a&nbsp;zábava má rozšírenejšie parametre než iné sféry života.

Dodnes sme si istí, že sme žiadnu hranicu neprekročili, ale niektorí diváci to videli inak. Chápem to. Mojím zásadným záujmom však bolo, aby sa nás to výrazne nedotklo, aby sme sa, v&nbsp;úvodzovkách, nesekli. Začali sme sa naozaj báť, či ísť do tohto štýlu humoru alebo nie. Ostali sme po tom trošku zneistení, preto som si prial, aby to čím skôr vyšumelo, aby sme sa vrátili do normálnych koľají. Na môj vkus sa to varilo príliš dlho. Téma sa „vyžila“ a&nbsp;život ide ďalej.

Neobávali ste sa, že to môže zasiahnuť čísla sledovanosti?

Neveril som, že by práve toto zásadne ovplyvnilo sledovanosť. Ani sa to nestalo. Aby som sa ešte k&nbsp;tejto téme vrátil, absolútne rozumiem prvotnému emočnému poryvu skupiny divákov, no všetci z&nbsp;Inkognita by sme boli radi, keby aj ľudia rozumeli, že vyrábame zábavný program, ktorý má rôzne žánre, štýly, formy, a&nbsp;my ich striedame a&nbsp;používame. Podľa počtu divákov, ktorí Inkognito sledujú, si myslím, že to nerobíme zle. Veľmi ďakujeme za priazeň.

Zmenilo sa odvtedy v&nbsp;Inkognite niečo? Dávajú si účinkujúci väčší pozor napríklad na to, aké vtipy pred kamerou povedia?

My sme sa pocitovo vrátili do starých koľají. Dokonca sme si povedali, že je dobré, ak túto prácu budeme robiť ako predtým. Samozrejme, všetci účinkujúci vieme, kde sú tie pomyselné hranice, ale sme si vedomí aj toho, aký program vyrábame. Keby sme Inkognito kompletne vykostili od akéhokoľvek humoru, z&nbsp;tohto programu by nezostalo nič. Načo by to potom bolo?

Vďaka relácii Nové bývanie sa z&nbsp;vás stal tak trošku realitný maklér. Zasiahla korona aj realitný trh?

Mám zlú správu pre tých, ktorí si myslia, že korona sa zaslúži o&nbsp;zníženie cien nehnuteľností: ceny neklesnú a&nbsp;myslím si, že neklesnú už nikdy. To nie je môj odhad, ale fakt podopretý analýzami, ktoré to ukazujú. Zhodou okolností som bol pred pár dňami súčasťou veľkej realitnej online konferencie, kde sa preberala aj táto téma. Mám teda informácie z&nbsp;prvej ruky od developerov, maklérov, bankárov, od ľudí, ktorí tvoria súčasť realitného biznisu.

Keď korona zaútočila, Nové bývanie sa zastavilo, nevyrábali sme celý apríl, aj sme premýšľali nad tým, či vôbec budeme ďalej nakrúcať, či sa realitný trh nezastaví. Vtedy sa však nachvíľu zastavilo všetko. Aj realitky boli zatvorené. Ale vo výsledku sa neudialo nič zásadné. Domy a&nbsp;byty sa predávajú rovnako rýchlo ako minulý rok, len za vyššie ceny. Počas korony sa však oveľa viac predávali rekreačné nehnuteľnosti. Ľudia začali kupovať chalupy, chaty, usadlosti, lebo cez koronu pochopili, že v&nbsp;trojizbovom byte sa môžu zblázniť. Mať chalupu a&nbsp;zmeniť vzduch je preto fantastická vec. Lenže chát a&nbsp;chalúp je nedostatok, preto ich ceny išli hore najviac. My Slováci máme v&nbsp;sebe stále chuť vlastniť. Fakt je, že tomu nahráva aj finančná situácia. Hypotekárne úvery sú stále lacné, a&nbsp;tak je splátka úveru niekedy nižšia položka než sadzba za prenájom. Vo všeobecnosti však realitný trh naďalej funguje.

Darí sa aj Novému bývaniu, pretože láme rekordy sledovanosti.

Sleduje ho takmer pol milióna ľudí každú nedeľu, je to extrémne krásne číslo, ale zároveň znak toho, že o&nbsp;túto tému sa ľudia stále zaujímajú. A&nbsp;možno aj preto, aby sa uistili, či ceny klesnú. Nie, nie... Neklesnú.

Teraz ste potešili tých, ktorí sa chystajú predať, no nepotešili tých, ktorí si chcú nehnuteľnosť kúpiť.

Stále majú lepšiu pozíciu tí, ktorí chcú predávať, lebo je nedostatok bytov, ak hovoríme o&nbsp;veľkých mestách. Na konferencii sme napríklad hľadali najlacnejšiu a&nbsp;najdrahšiu nehnuteľnosť v&nbsp;rámci Slovenska v&nbsp;kategórii trojizbový byt. Najlacnejší našli makléri za 15-tisíc v&nbsp;Kráľovskom Chlmci a&nbsp;najdrahší... Tam strop neexistuje. V&nbsp;Bratislave to môže byť aj od pol milióna hore. Keď hovoríme o&nbsp;stúpaní cien nehnuteľností, asi to už nebude raketové tempo. Ale na porovnanie: napríklad jednopercentné stúpanie pri pätnástich tisícoch nie je veľa, ale pri trojizbovom byte v&nbsp;cenovom rozpätí od 200- do 400-tisíc je jednopercentný nárast už celkom dosť.

Ako sa majú deti? Pri našom poslednom rozhovore syn odlietal do Ameriky. Čo mu tento pobyt do života dal?

Vrátil sa nám iný človek. Keď sme sa po jeho návrate spätne rozprávali o&nbsp;jeho pocitoch deň pred odchodom, hovoril, že mal šialené vnútorné kŕče. Nevedel, čo ho čaká, do akého sveta ide, napriek tomu, že už tri roky predtým cez prázdniny vždy trávil mesiac v&nbsp;Kanade. Bola to taká príprava na tento pobyt, ale stresu sa nevyhol. Prišiel však absolútne samostatný, rozhľadený, s&nbsp;vynikajúcou angličtinou, našiel si tam mnoho kamarátov, ktorí mali toto leto tráviť aj u&nbsp;nás na Slovensku. Nevyšlo to, ale hádam sa to podarí budúci rok. Je to vynikajúca skúsenosť, a&nbsp;keby som mal ešte jedno dieťa, urobil by som to isté, hoci to nie je úplne lacné, sú to najlepšie investované peniaze.

V&nbsp;Amerike sme s&nbsp;ním strávili pár dní, boli sme sa pozrieť na jeho americkú maturitnú slávnosť –&nbsp;graduation. Musím povedať, že to bolo veľmi pekne pripravené. Bol to pre všetkých obrovský zážitok. Posledný deň pred odletom mu padali slzy ako hrachy, nevedel sa rozlúčiť s&nbsp;mestom, kamarátmi. Keď sme sa ho pýtali, či sa mu chce ísť domov, povedal, že sa domov teší, ale nechcelo sa mu. (Smiech.) To sú úžasné zážitky, ktoré deti zocelia. No a&nbsp;tento rok skončil strednú školu aj na Slovensku, aj keď... skončil... (Smiech.) Pre pandémiu nemal ani písomné, ani ústne maturity. Keďže mal celkom dobré študijné výsledky dostal sa bez prijímačiek na vysokú školu a&nbsp;teraz je prvák.

Andrea sa má dobre, ukončila vysokú školu a&nbsp;robí u&nbsp;nás vo firme. Vyštudovala marketing a&nbsp;manažment, tak sme jej dali túto pozíciu, nech ukáže, čo sa naučila a&nbsp;čo v&nbsp;nej je. (Smiech.)

A&nbsp;kto tomu celému šéfuje? Manželka bola „šéfka“, a&nbsp;keď je vo firme už aj dcéra, nebijú sa o&nbsp;pozície? Ako to máte ošetrené?

(Smiech.) Rodinná firma má svoje veľké pozitíva, ale aj negatíva a&nbsp;toto naozaj môže byť jedno z&nbsp;nich. Vždy mi imponovali rodinné firmy – niečo, čo vytvára hodnotu, históriu a&nbsp;dedí sa to. Vždy som chcel niečo také vybudovať, tak teraz som na tejto ceste. Čo sa týka manželky a&nbsp;dcéry, nebijú sa, ale stále platí, že kormidlom na tom pomyselnom kapitánskom mostíku točím ja a&nbsp;ony veslujú. (Smiech.) Každá má svoje veslo a&nbsp;pekne zaberajú. Fakt je, že hybná páka je moja žena. Ona to celé riadi a&nbsp;ja tomu dávam filozofiu, stratégiu a&nbsp;smer. Tak ako teraz, v&nbsp;týchto ťažkých chvíľach, si myslím, že som platným členom firmy. Podľa mňa je veľmi dôležité dávať ľuďom optimizmus, nádej, aj keď tomu človek sám v&nbsp;kútiku duše niekedy neverí, respektíve nie je o&nbsp;tom presvedčený. No napokon presvedčí seba samého, že to bude opäť super a&nbsp;vrátime sa do pôvodných koľají. Len nám v&nbsp;tom kompetentní nesmú donekonečna brániť.

S&nbsp;Vianocami to mám také zvláštne. Ako dieťa som ich veľmi prežíval. Keď som dospieval, trošku to opadlo, a&nbsp;keď sa mi narodili deti, k&nbsp;Vianociam ma vrátili. Tento sviatok je predsa dôležitejší pre deti než pre dospelých. Posledné roky však majú Vianoce veľmi komerčný podtón. Začali byť veľmi konzumné, čo mi prekáža, preto som si tento sviatok nedokázal užiť tak ako v&nbsp;minulosti. Ale už to mením. V&nbsp;mojom živote je to tak, že ja som vždy až na poslednom mieste. Vo svojom areáli som konečne dokončil podstatné veci, tak som si po ôsmich rokoch povedal, že si tam zrekonštruujem jeden domček, aby som mal súkromie, keď tam prídem. Zámerom bolo aj to, aby sme sa tam pri rôznych príležitostiach mohli stretnúť celá rodina. Nie u&nbsp;nás doma, lebo čo už v&nbsp;byte?

Minulý rok sme tam prvýkrát všetci trávili Vianoce a&nbsp;bolo to fantastické. Veľmi sa mi to páčilo, lebo sme sa všetci zmestili, cítili sme sa komfortne, a&nbsp;tento rok tam budeme Vianoce tráviť opäť. Pravdepodobne tam už budeme počas sviatkov stále. Vďaka tomu som sa vrátil k&nbsp;štandardným Vianociam. Tam sa odstrihneme od konzumu. Nepotrebujeme sa zahadzovať darčekmi, iba spolu tráviť čas, rozprávať sa, užívať si jeden druhého, vidieť sa, počuť sa. Je to veľmi fajn. Tým budú tieto sviatky iné, špeciálne. Tak ako minulý rok zorganizujem štedrovečerné kúpanie. O&nbsp;šiestej vždy večeriame, ale minulý rok som započal o&nbsp;piatej tradíciu kúpania. Otvoril som bazén, ktorý je vonku, ale udržiavam tam teplú vodu, a&nbsp;malo to obrovské čaro. Ženy v&nbsp;dome dokončovali večeru a&nbsp;my chlapi sme sa čvachtali, aby sme im pri príprave v&nbsp;kuchyni nezavadzali. Bolo to perfektné a&nbsp;opäť sa na to teším.