redakcia

„Ráno som počula z&nbsp;ulice tanky a&nbsp;pražská hlásateľka Kamila Mouč­ková v&nbsp;éteri povedala, že na našom území sú ruskí vojaci,“ takto si na augustové dni spomínala Dana Hermannová vo vysielaní Slovenskej televízie. „V&nbsp;Bratislave som sa na Námestie SNP do budovy Tatra banky, kde bola televízia, predierala už pomedzi tanky. Dopoludnia sme hlásili správy, rezolúcie občanov protestujúcich proti okupácii, ale aj oficiálne správy, v&nbsp;ktorých sa naši najvyšší predstavitelia vyjadrovali za Alexandra Dubčeka.“ Hlásateľka Dana Hermannová spomenula, že v&nbsp;popoludňajších hodinách v&nbsp;Československej televízii (ČST) prerušili vysielanie pre ruských vojakov, ktorí obsadili televíziu: „Keď vtrhol vojak so samopalom do hlásateľne, už si nič nepamätám. Len ostatní mi hovorili, že kamera snímala aj to, ako som v&nbsp;rozrušení zbierala papiere zo stola a&nbsp;divákom oznamovala, že vojaci sú aj v&nbsp;televízii a&nbsp;že musíme skončiť vysielanie.“ Po udalostiach v&nbsp;roku 1968 viac ako dve desaťročia spolu s&nbsp;Jarmilou Košťovou a&nbsp;Blaženou Kočtúchovou nemohla za trest pôsobiť v&nbsp;Československej televízii. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/cierny-tyzden-do-neba-odisli-legendy-uznavana-hlasatelka-vyborny-spevak-aj-svetoznamy-min" target="_blank">ZÁBERY Z ARCHÍVU V GALÉRII</a>

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vo veku 86 rokov zomrel náš slovenský kultúrny poklad svetoznámy mím Milan Sládek. Po roku 1968 emigroval pre okupáciu našej domoviny ruskými vojskami. Jeho umenie pantomímy obdivovali diváci v&nbsp;55&nbsp;krajinách sveta. Nadväzoval na tvorbu francúzskych mímov Jeana&nbsp;Gasparda Deburaua, Jeana-Louisa Barraulta či Marcela Marceaua, ale veľmi rýchlo si vypracoval vlastný divadelný jazyk. Jeho predstavenia Hrča, Únos do ticha či Starinár objavili pre domáce publikum novú divadelnú formu a&nbsp;ovplyvnili nielen našich, ale aj európskych divadelníkov. So svojimi predstaveniami precestoval celý svet, založil divadlo pantomímy Kefka i&nbsp;medzinárodný divadelný festival Kaukliar. Potom žil a&nbsp;pracoval v&nbsp;Kolíne nad Rýnom. Aj po dovŕšení veku 80&nbsp;rokov hral, režíroval, prednášal a&nbsp;cestoval po celom svete. Absolvoval odbor rezbárstvo na umeleckopriemyselnej škole v&nbsp;Bratislave. Pokračoval štúdiom herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v&nbsp;Bratislave. V&nbsp;štúdiu pokračoval v&nbsp;Prahe u&nbsp;Emila Františka Buriana, ktorého považovali za mága poetického divadla a&nbsp;ktorý bol jedným z&nbsp;hlavných predstaviteľov medzivojnovej avantgardy. S&nbsp;pantomímou začínal Milan Sládek ako stredoškolák. Objavil knihu Františka Kožíka Najväčší z&nbsp;pierotov, ktorá ho uchvátila. Po emigrácii do Švédska sa usadil v&nbsp;nemeckom Kolíne nad Rýnom. Po roku 1989 sa vrátil z&nbsp;emigrácie do domoviny. Prišiel však už ako svetovo uznávaný umelec. Prvý pantomimický súbor Milan Sládek založil už v&nbsp;roku 1959 ako 21-ročný s&nbsp;choreografom a tanečníkom Eduardom Žlábkom v&nbsp;Prahe. So svojím súborom z&nbsp;Kolína nad Rýnom navštívil viac ako 50&nbsp;krajín sveta. Zúčastnil sa na nespočetnom množstve festivalov a&nbsp;vystúpení. S&nbsp;pantomímou neskončil ani vo vysokom veku. Donedávna ešte aktívne vystupoval. Po novembri 1989 Milan Sládek po návrate domov v&nbsp;januári 1992 založil v&nbsp;Bratislave divadlo Aréna ako medzinárodný inštitút pohybového divadla. Od roku 1996 organizoval v&nbsp;Aréne medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar a&nbsp;významne sa zaslúžil o&nbsp;rekonštrukciu chátrajúcej historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja, kde divadlo sídli. V&nbsp;roku 2002 sa Milan Sládek vrátil do Nemecka a&nbsp;Kolín nad Rýnom sa znova stal základňou pre jeho umeleckú tvorbu. Bol laureátom Ceny Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a&nbsp;za osobný prínos pre slovenskú kultúru a&nbsp;umenie (1998). V&nbsp;roku 2000 mu vtedajší prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. &nbsp;triedy za celoživotné dielo v&nbsp;oblasti pantomímy, pedagogickú činnosť a&nbsp;dlhoročnú reprezentáciu Slovenskej republiky v&nbsp;zahraničí. V&nbsp;roku 2002 mu za celoživotné dielo udelili Cenu Jozefa Kronera.

POKAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Začiatkom decembra zomrel aj spevák Milan Hrčka (†63). Ten v&nbsp;roku 1998 vyhral Slovenskú hitparádu Slovenského rozhlasu v&nbsp;Bratislave. O&nbsp;rok neskôr sa stal víťazom v&nbsp;relácii Slávici na ulici v&nbsp;televízii Markíza, vďaka čomu mohli jeho barytónový hlas spoznať mnohí. Stal sa takisto víťazom festivalu Zlatá črievička v&nbsp;Partizánskom, kde získal aj cenu diváka. Jeho nevšedný hlas aj výnimočný talent obdivovalo mnoho fanúšikov šlágrov Repete. Spolupracoval so známymi hudobníkmi a&nbsp;za svoju kariéru vyhral množstvo súťaží. Jeho odchod nesmierne zarmútil kamaráta Otta Weitera (69), ktorý mu do neba poslal srdcervúci odkaz. „Bol to malý veľký muž, pretože aj keď postavou malý, srdcom obrovský. Bol dobrák a&nbsp;vynikajúci človek. Nemôžem o&nbsp;ňom povedať jedno zlé slovo. Mal aj nenormálny hlas a&nbsp;mal aj trošku smolu, že žil na východe. Keby bol v&nbsp;Bratislave a&nbsp;mal viacej kontaktov, dostal by sa ďalej. Mal prerastený hrudník, nebol silný, mal taký defekt, myslím, že od puberty,“ uviedol pre Nový Čas Otto Weiter. Spevák však bude najviac chýbať milovanej manželke Eve. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/cierny-tyzden-do-neba-odisli-legendy-uznavana-hlasatelka-vyborny-spevak-aj-svetoznamy-min" target="_blank">ZÁBERY Z ARCHÍVU V GALÉRII</a>

Čierny týždeň! Do neba odišli legendy: Uznávaná hlásateľka, výborný spevák aj svetoznámy mín

Výber pre vás

Čierny týždeň! Do neba odišli legendy: Uznávaná hlásateľka, výborný spevák aj svetoznámy mín

Súvisiace články

Peter DVORSKÝ vstupuje do Siene slávy: Maestro s veľkým M, ktorého pozná celý svet! FOTO

Robo GRIGOROV po dlhej dobe v spoločnosti: Ako sa zmenila naša hudobná legenda! FOTO

Ondřej BRZOBOHATÝ skončil po drsnom spore s exmanželkou na liekoch: Musel som prejsť terapiami!

Výber pre vás