Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Na život jednorodiča sa nedá pripraviť dopredu, aj Jana mala čo robiť, no dnes je z&nbsp;nej úspešná žena, ktorá žije na Kréte a&nbsp;je obchodnou riaditeľkou americkej spoločnosti, ktorá sa pohybuje v&nbsp;oblasti oftalmológie. Keby sa v&nbsp;minulosti nebola chopila šance, ktorá prichádza iba raz za život, ľutovala by. Teraz k&nbsp;odvážnym krokom povzbudzuje aj ďalších ľudí. Viac nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Ako si sa dostala k&nbsp;svojej práci?

Bola to moja veľmi dlhá osobná a&nbsp;profesionálna cesta. Keď som mala asi 23&nbsp;rokov, mala som priateľa. Bol to Talian a&nbsp;neskôr sa stal mojím manželom, dnes už exmanželom, ktorý dlhé roky žil v&nbsp;Kanade. Otehotnela som, keď som mala 25&nbsp;rokov a&nbsp;nakoniec som zostala sama so svojím synom, ktorý má už jedenásť rokov. Vtedy sa mi radikálne otočil život. Chvíľu sme žili v&nbsp;Kanade, ale potom sme sa vrátili na Slovensko. Nechcela som byť na obtiaž rodičom. Vyplýva to aj z&nbsp;mojej povahy, chcela som sama sebe dokázať, že to zvládnem. Presťahovali sme sa do Bratislavy.

Po pár mesiacoch som zistila, že to bude asi len ťažšie a&nbsp;ťažšie. Bola som bez peňazí. Nedokázala som vyžiť z&nbsp;toho, čo som dostávala od štátu. Začala som si hľadať prácu, potrebovala som trvalý pracovný úväzok. Začala som pracovať pre slovenskú distribučnú firmu, ktorá je doteraz veľmi úspešná na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku. Distribuujú medicínske inštrumenty a&nbsp;prístroje. Začala som pre nich pracovať ako klasický obchodný zástupca. S&nbsp;nimi som strávila veľa času a&nbsp;doteraz som im veľmi vďačná, že mi dali šancu ako slobodnej matke bez skúseností.

Mala si vtedy problém nájsť si prácu ako slobodná mamička?

Mala, a&nbsp;keď sa teraz rozprávam s&nbsp;matkami na Slovensku, nielen so slobodnými, dovolím si tvrdiť, že sú stále veľmi diskriminované len tým, že sú matky. Na jednej strane chápem zamestnávateľov, pretože rátajú s&nbsp;tým, že deti budú choré, žena vypadne z&nbsp;pracovného procesu, ale stále si myslím, že treba ženám dávať šancu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vo svojej kariére napreduješ, teraz si obchodná riaditeľka. Koľko krajín máš na starosti?

Ak rátame aj malé krajiny v&nbsp;Afrike, tak mám na starosti 52&nbsp;krajín. Pracujem na distribútorskom trhu a&nbsp;mám 32&nbsp;distribútorov. V&nbsp;každej firme mám päť až desať ľudí. Po dvoch rokoch na Slovensku som dostala možnosť pracovať pre nášho dodávateľa, ktorý sa nachádza v&nbsp;Holandsku, ako obchodná riaditeľka pre východnú Európu, nie pre Rusko, bol tam čiastočne zahrnutý aj Balkán. Doteraz som na seba hrdá, že som to zobrala, pretože to bola šanca, ktorá príde raz za život. Mala som šťastie na dobrých ľudí okolo seba, ktorí mi tú šancu dali.

Nebojme sa týchto príležitostí. Pamätám si, že som sa vtedy cítila ako malý liliput pred veľkou horou. Keď som išla na pohovor do Amsterdamu, pýtala som sa samej seba, prečo tam vlastne idem, čo budem robiť. Boli tam aj iní uchádzači a&nbsp;to boli naozaj veľké ryby, mala som aj dosť slabú angličtinu, nebola to technická obchodná angličtina. Potom som si však povedala –&nbsp;čo sa môže stať? To je moje motto doteraz. Ľutovala by som to, ak by som tam nebola šla. Prešla som asi piatimi kolami a&nbsp;nakoniec som tú prácu dostala.

Je to však prevažne mužský biz­nis. Zrazu z&nbsp;teba bola žena na vyššej pozícii. Stretla si sa s&nbsp;predsudkami na pracovisku?

V&nbsp;Holandsku nie, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu, že sme sa už poznali. Bol to náš dodávateľ a&nbsp;s&nbsp;väčšinou ľudí som sa poznala. Firma je multikultúrna, pre mňa bola už len tá atmosféra iná ako na Slovensku. Nebola som posudzovaná, že som žena a&nbsp;že by ma vnímali ako slabší článok. Myslím, že to bolo aj preto, lebo v&nbsp;takýchto zahraničných veľkých firmách, sa to nemôže veľmi prejaviť. Je to hneď považované za diskrimináciu, obťažovanie. V&nbsp;mojej domovskej firme som sa nestretla s&nbsp;obťažovaním, ale pocítila som ho na iných miestach. Keď som prvýkrát navštívila svojich distribútorov v&nbsp;niektorých krajinách, napríklad v&nbsp;Poľsku a&nbsp;Maďarsku. Trvalo to asi dva roky. Boli to čisto mužské firmy, kde som prišla ako obchodná riaditeľka, respektíve ich manažérka. Mali sme trenice. Muži mi dávali najavo, že som mladá, prišla som odnikadiaľ, nič neviem a&nbsp;oni sa so mnou nebudú ani baviť.

Ako si si potom vybudovala rešpekt?

Nedala som sa, stále pracujem na tom, aby som si vybudovala sebahodnotu, sebalásku a&nbsp;sebaistotu. Bola som si istá tým, prečo som tam, svojimi vedomosťami, pracovala som na sebe a&nbsp;pochopili to aj tí muži. Na druhej strane som sa s&nbsp;nimi nehádala, ukazovala som svoj rešpekt. Naťahovala som sa takto s&nbsp;dvoma pánmi a&nbsp;po tých rokoch sme veľmi dobrí priatelia, rozumieme si a&nbsp;veľa ma naučili, rovnako ako ma naučili tieto náročné situácie o&nbsp;mojej sebahodnote. Ukazovala som im rešpekt, nebola som drzá, veľa som sa ich pýtala, snažila som sa počúvať, ale keď sme mali slovný konflikt alebo mi niečo nedodali načas, tak som si za tým stála. Nebála som sa im ukázať svoju vnútornú silu.

Alebo byť celkovo asertívna.

Určite áno, ale to som sa musela takisto naučiť. Približne desať rokov pracujem v&nbsp;tomto biznise, dostala som veľkú zodpovednosť, keď som bola mladá žena s&nbsp;minimálnymi skúsenosťami.

Zažila si predsudky aj mimo práce? Napríklad preto, že si mala dieťa a&nbsp;začala si pracovať, aby si vás uživila. Niektoré mamičky odsudzujú, keď sú deti v&nbsp;jasliach a&nbsp;podobne.

Stretla som sa s&nbsp;tým a, bohužiaľ, stretávam sa s&nbsp;tým dodnes a&nbsp;hlavne na Slovensku. Nestretla som sa s&nbsp;tým zatiaľ v&nbsp;západných krajinách. Od rodiny dostávam podporu, rodičia mi pomáhali so synom, keď som musela odcestovať, lebo moja práca zahŕňa veľa cestovania. Predsudky boli od ľudí, ktorí ma poznali, aj od tých, čo ma nepoznali. Veľmi ma odsudzovali, že som začala pracovať, keď môj syn mal deväť mesiacov, a&nbsp;podľa nich som uprednostnila kariéru pred dieťaťom. To nebola pravda. Potrebovala som zabezpečiť seba a&nbsp;svojho syna, aby nám nič nechýbalo. Myslím, že sa mi to podarilo, ale je to veľmi náročné.

Ja tomu rozumiem, veľa žien, ale aj mužov sa zľakne okolia, obzvlášť tu na Slovensku. Ľudia sú odsudzovaní, keď si idú za kariérou a&nbsp;svojimi snami. Stále tu panuje názor, že s&nbsp;dieťaťom treba byť tri roky doma –&nbsp;a&nbsp;hlavne žena. Mnoho ľudí má problém aj s&nbsp;tým, keď ide muž na otcovskú dovolenku. Snažím sa chápať ich názor, ale oni by zase mohli chápať nás a&nbsp;vypočuť si aspoň to, prečo ide žena do práce.

Možno si chce budovať kariéru, čo podľa mňa nie je zlé, alebo nemá na výber, aby uživila seba a&nbsp;dieťa. Nie je jednoduché byť jednorodičom na Slovensku.

Je to veľmi náročné. Keď mi niekto povie, že sa dá vyžiť z&nbsp;dvesto eur na mesiac ako slobodná matka, možno sa dá, ale potom to vplýva aj na vašu psychiku. Je to kombinácia všetkých vecí a&nbsp;faktorov. Neviem, ako to je v&nbsp;iných krajinách s&nbsp;podporou štátu, pretože som bola podporovaná na Slovensku, ale je to veľmi náročné.

Čo si vnútorne prežívala, keď si zrazu na synčeka zostala sama?

Asi to závisí od povahy a&nbsp;každá žena to vníma inak. Ja mám bojovnejšiu povahu. Ale často som mala strach z&nbsp;toho, čo bude, a&nbsp;tento pocit asi nikdy nezmizne. Čo bude s&nbsp;dieťaťom, keď sa mi niečo stane? Keď počúvam svoje kamarátky –&nbsp;a&nbsp;majú aj partnerov&nbsp;–, takisto mávajú takéto obavy, ale stále majú niekoho pri sebe. Môžu sa na neho spoľahnúť, ja som toto nemala. Musela som všetko zabezpečiť pre nás oboch, fungujem za dvoch. Občas ma prepadne pocit strachu, je to asi normálne, ale treba s&nbsp;tým vedieť pracovať, aby to potom neprešlo do niečoho vážnejšieho.

Nemala si strach pustiť k&nbsp;sebe ďalšieho muža?

Ten mám stále. Odkedy som sama so synom, nemala som vážny vzťah. Našla som ho až teraz, keď som odišla na Krétu. Mama, ktorá zostane s&nbsp;dieťaťom sama, asi bude stále pociťovať nedôveru.

Si teraz ostražitejšia? Zmenili sa možno aj nároky a&nbsp;hodnoty, ktoré hľadáš v&nbsp;mužovi?

Musím sa ti priznať: som veľmi nepoučiteľná. Stále mám rovnaký prototyp mužov a&nbsp;už roky. V&nbsp;tomto musím na sebe ešte zapracovať. Teraz je mojím hlavným nárokom to, aby ma muž bral ako balík. Nie som len samostatná osoba, mám aj syna, ktorý je so mnou. Nikdy som nehľadala nového otca pre svojho syna, ale skôr kamaráta, aby sa akceptovali a&nbsp;mali sa radi.

Čo všetko ťa naučila tvoja životná cesta a&nbsp;za čo si na seba najviac hrdá?

Najviac som na seba hrdá za to, že som sa nevzdala. Keď ma niekto teraz počúva, pomyslí si, aký mám super život, ale nebolo to vždy také. Mala som veľmi náročné životné chvíle, zostala som na ne sama a&nbsp;musela som v&nbsp;sebe nájsť silu, aby som ráno išla ďalej. Naučila som sa takisto stáť si za svojím, nebáť sa svojich cieľov a&nbsp;vízií, počúvam samu seba. Mala som cieľ, videla som šancu, tak som sa jej chopila. Treba si ísť za tým s&nbsp;odhodlaním, pretože opäť –&nbsp;čo sa môže stať? Vždy si predstavím samu seba, ako mám 80&nbsp;rokov a&nbsp;premýšľam nad tým, čo všetko som neurobila, a&nbsp;už by bolo neskoro.

Zo slobodnej mamičky sa stala úspešná žena: Ľudia ma odsudzovali, keď som začala pracovať

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Zo slobodnej mamičky sa stala úspešná žena: Ľudia ma odsudzovali, keď som začala pracovať

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Narastá počet jednorodičov: Na čakačke máme 4 600 žiadostí o pomoc, hovorí Eva Marková

Stala sa osamelou matkou, dnes zachraňuje jednorodičov: Nevedela som sa dostať z problémov

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Výber pre vás