Jana Homolová

Kedy si sa začala zaoberať myšlienkou sebapoznania a&nbsp;začala ju v&nbsp;sebe skúmať? Čo alebo kto, možno aká situácia ťa do toho podnietili?

Sebapoznanie je niečo, čo sa deje prirodzene vlastne celý život. Nie vždy je to však vedomé a&nbsp;zvedomené. Sebapoznanie by nemala byť žiadna analýza a&nbsp;piplačka, skôr jednoduché prijatie a&nbsp;pochopenie seba. Podnetov som od života dostávala dosť, veľa ma formovala aj mama, ale až na terapii to nabralo konkrétnejšie črty.

Stala si sa súčasťou vzdelávacieho portálu Seduo, ktorý poskytuje kurzy ľuďom túžiacim po rozvoji v&nbsp;pracovnej, ale aj osobnostnej sfére. Ty sa osobnostnému rozvoju venuješ roky, napriek tomu ma zaujíma, čím ťa táto ponuka oslovila a&nbsp;prečo si sa rozhodla o&nbsp;svoje skúsenosti, vedomosti podeliť s&nbsp;inými ­ľuďmi?

Ponuku som najprv odmietla, lebo necítim, že mám nejaký profesionálny mandát na mudrovanie. Keď sme sa však zhodli na tom, že môžem kurz poňať ako svoje autentické priblíženie toho, čo mi v&nbsp;živote funguje, cítila som sa oveľa slobodnejšie a&nbsp;ponuku som napokon prijala na prvý a&nbsp;po dobrých ohlasoch aj na druhý kurz.

Vo všeobecnosti nemáš rada rôzne nálepky, na stránke si dostala označenie lektorka. Vnímaš sa tak? Respektíve aké pocity toto označenie v&nbsp;tebe vyvoláva?

Je to forma, na ktorej sa na tejto stránke dohodli organizátori so zákazníkmi. Osobne sa tak ne­vnímam, ale ak je pre nich tento názov vyhovujúci, neprežívam to zbytočne.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Tvoje prednášky sú zatiaľ v&nbsp;kratších lekciách zhrnuté do dvoch tém: autenticita a&nbsp;sebaprijatie. Budú pribúdať ďalšie? Na aké témy?

Seduo ma oslovilo s&nbsp;konkrétnymi témami. Vždy mi navrhli nejaké okruhy otázok a&nbsp;ja som na ne odpovedala podľa svojho vnútra. To musí byť pri odpovediach v&nbsp;niečom, čo volám neutrál. Pokoj. Pohoda. Vysoká energia, aby som neprifarbovala obsah niečím, čo tam nepatrí.

V&nbsp;prednáškach si opakovane povedala, že veríš v&nbsp;určitú dokonalosť života, skrátka, že všetko sa deje tak, ako sa diať má, to len my ľudia ku každej situácii či životnej okolnosti pridávame pozitívne alebo negatívne emócie. Kedy si si uvedomila, že so životom nemusíš bojovať, iba ho prijímať taký, aký je?

Neviem, či prišiel nejaký konkrétny moment, išlo skôr o&nbsp;postupné uvedomovanie toho, ako život vnímame. Keď je totiž niekto presvedčený o&nbsp;tom, že život je boj, tak aj naozaj bude. Aj taký „lektor“ by bol úspešný, lebo medzi ľuďmi je veľa tých, ktorí radi bojujú. Osobne som si začala všímať, že prijatím rôznych situácií sa, paradoxne, menilo v&nbsp;mojom živote viac, ako keď som bojovala. Boj unavuje, blokuje, zdržiava, upcháva možné cesty zmeny. Ale keďže aj ja mám ego, ešte si občas zabojujem a&nbsp;zaháňam sa pästičkami.

<strong>Ako nadobudla sebavedomie? Čítajte na ďalšej strane...</strong>

Je za týmto poznaním aj konkrétna skúsenosť, ktorá ti v&nbsp;tomto smere otvorila oči?

Už len to, že keď neprijmem život taký, aký je, budem v&nbsp;kuse nešťastná. Vždy je niečo, čo nám môže nevyhovovať. A&nbsp;my môžeme zúriť, lebo by to malo byť inak. To prijatie a&nbsp;následné rozhodnutie, že vám sa zúriť a&nbsp;plakať nechce, je bod, keď sa to láme. Takýchto konkrétnych skúseností mám viac. Od kľúčových životných po každodenné drobnosti. No a&nbsp;v&nbsp;ďalšom kroku človek ešte aj odhaľuje, ako dobre sa stalo, že niečo napokon nebolo po jeho. Preto aj moja mama vždy hovorí „možno“ na udalosti v&nbsp;živote, ktoré sa nám javia jednoznačne pozitívne alebo jednoznačne negatívne. Uvedomujem si však, že život je ku mne aj tak stále veľmi milosrdný.

Dnešní mladí ľudia sú extrémne sústredení na cieľ, na snahu niečo dosiahnuť, byť úspešný. V&nbsp;rozhovoroch sa ťa mnohí práve na tieto ciele pýtajú a&nbsp;opakovane sú prekvapení, keď hovoríš, že žiaden cieľ, osobný ani kariérny, nemáš. Aké je žiť život bez cieľa, len pre život samotný?

Veľmi slobodné a&nbsp;ľahké. Ale ciele nie sú a&nbsp;priori zlé. Problémom sa stávajú vtedy, keď nám cieľ zatieni radosť z&nbsp;cesty alebo keď na nás začne vytvárať tlak. Ak máme cieľ ako súčasť hry, baví nás aj to medzi tým, sme spokojní. Ja akurát naozaj žiaden cieľ nemám. Život ma tak či tak posúva a&nbsp;ja vnímam, ako krok za krokom napĺňam ciele, ktoré som si ani nestanovila, ale ktoré so mnou ladia. Čiže mám ciele, ale spoznám ich, až keď sa vlastne udejú.

Nie vždy je však jednoduché brať život taký, aký je, a&nbsp;súhlasiť so všetkým, čo sa v&nbsp;ňom deje. Ak sa u&nbsp;teba dostaví náročné obdobie, prípadne zdanlivý neúspech, ako ho zvyčajne spracuješ?

Samozrejme, v&nbsp;živote zažívame rôzne výzvy. Či to bol u&nbsp;mňa spontánny potrat, rozchody, straty, pomocou terapie som si to dno, na ktoré človek dokáže v&nbsp;takých situáciách spadnúť, posunula oveľa vyššie. A&nbsp;tam si aj tak poviem –&nbsp;je to, ako to je. Teraz to je takto. Viem, že to môže vyznieť zvláštne, ale cítim dôveru k&nbsp;životu, že mi dáva lekcie a&nbsp;výzvy, ktoré skrátka potrebujem. To ma vždy obalí akýmsi pocitom pokoja.

V&nbsp;prednáškach sa venuješ aj téme sebavedomia. Kedy si ho nadobudla? Nemyslím ten druh sebavedomia, keď sa človeku všetko darí a&nbsp;v&nbsp;duchu si myslí, aký je skvelý, ale sebavedomie v&nbsp;zmysle, že si si uvedomila svoju hodnotu.

Mnohé sa zmenilo, keď som pochopila niektoré manipulačné hry. Keď si všimnete, do hádky vás zväčša zaťahujú ľudia, ktorí majú zlú náladu, sú vyčerpaní, neteší ich život a&nbsp;váš hnev alebo smútok im môže dodať energiu. Preto vás budú nejakým, hoc aj sofistikovaným spôsobom ťahať z&nbsp;energie dole. Kým som si toto neuvedomovala, verila som, že slová, ktoré od takého človeka znejú na moju adresu, mám brať osobne. Potom si človek, samozrejme, menej verí. Lebo počuje, že je zlý, hlúpy, neviem­aký. Keď som sa oslobodila od týchto neprávd, začala som hľadať pravdy o&nbsp;sebe sama. A&nbsp;inak, sebavedomie alebo sebahodnota takisto závisí od našej energie. Ide hore-dole podľa stavu našej energie. Takže občas to všetko aj ja strácam. Ale to je o.&nbsp;k., lebo ono sa to nestratí naozaj, stratí sa to len z&nbsp;môjho zorného poľa.

V&nbsp;tejto súvislosti, keďže si verejne známa, mnohí na teba aj v&nbsp;minulosti určite kládli rôzne požiadavky. Kým si človek ešte svojej hodnoty nie je vedomý, často sa dá zneužívať okolím. Stávalo sa to aj tebe?

To sa mi stáva ešte aj teraz. Lebo keď mám obdobie nízkej sebahodnoty, mám pocit, že si ju zvýšim, keď budem všetkým pomáhať. A&nbsp;to je taká ilúzia, že sa len vyčerpám ešte viac, ešte viac mi klesne energia, a&nbsp;vtedy sa stávam ešte lepšou obeťou pre tých, ktorí ma môžu využiť. Preto som si napríklad obľúbila prijímať svoju priemernosť, nešikovnosť, nezdatnosť v&nbsp;mnohých veciach, lenivosť, škaredosť. Dáva mi to láskavosť k&nbsp;sebe, vytvára to priestor a&nbsp;ten mi dáva energiu. Tak sme nejako tlačení do neustálej výnimočnosti a&nbsp;úspechu, že človek začne svoju hodnotu porovnávať s&nbsp;hodnotou iných. Stráca sa. Lenže skutočná hodnota sa porovnávať nedá. Ona len JE a&nbsp;cítime ju len vtedy, keď sme naozaj v&nbsp;sebe.

<strong>Kto ju v živote inšpiruje sa dozviete na ďalšej strane...</strong>

Tvoje zatiaľ dve prednášky majú množstvo pozitívnych ohlasov. Na druhej strane, objaví sa tam občas menšia kritika, prípadne komentár v&nbsp;zmysle, že daný človek nepochopil, o&nbsp;čom si hovorila. Berieš to tak, že daný človek iba nie je nastavený na to, aby počúval, o&nbsp;čom hovoríš, alebo premýšľaš nad tým, že si to mala podať iným spôsobom? Jednoducho povedané, ako takúto kritiku vnímaš?

Všimla som si asi tri kritiky, z&nbsp;ktorých bolo jasné, že ma dotyčný naozaj nepochopil. Bolo to, myslím, v&nbsp;súvislosti s&nbsp;témou, že niekedy je fajn vzdať sa. Lebo ten neustály tlak, ktorý vychádza z&nbsp;vety „nikdy sa nevzdávaj“, je jedným z&nbsp;najiluzórnejších vzorcov našej doby. Pán mi tam písal, že keď lezie na kopec a&nbsp;je vyčerpaný, ide aj tak ďalej, lebo ho na konci čaká pekný výhľad. Takže mi bolo jasné, že počúval cez svoj silný filter. Napokon ako každý vníma len to, čo mu „soft­vér“ pretlmočí do jeho reči. Myslím si, že „nikdy sa nevzdávaj“ je veta ega a&nbsp;jeden zo základných kameňov mnohých vyhorení.

Svoje pohľady na svet ponúkaš ľuďom ako určité odporúčania s&nbsp;tým, že je na nich, či si z&nbsp;toho niečo zoberú alebo nie. Kto, naopak, teba inšpiruje svojím prístupom a&nbsp;spôsobom života?

Určite moja mama, veľmi sa posunul aj oco, čiastkovo ma bavia rôzni ľudia v&nbsp;prístupe k&nbsp;mnohým životným témam. Tak si to vyskladávam. Veľmi ma inšpirujú hostia z&nbsp;Trochu inak. Asi najviac to bola sinologička pani Marina Čarnogurská, filozofka Anna Hogenová alebo omama z&nbsp;OZ Cesta von Sandra Giňová. V&nbsp;humore má veľa múdra Ricky Gervais, z&nbsp;autorov je to Eckhard Tolle, často je inšpiráciou môj Viktor, ale baví ma nadhľad Sajfu či Dana Dangla. Sú to všetko moji guruovia, ktorých fotky si lepím na oltárik a&nbsp;raz za týždeň im obetujem slimáka. (Smiech.)

Mávaš od života a&nbsp;ľudí ešte očakávania?

Pristihnem sa, že od ľudí ešte občas áno. A&nbsp;potom sa sama na sebe smejem. Lebo často mám tie isté očakávania od tých istých ľudí, ktoré sa cyklicky nenapĺňajú. Ale pamätám si, že som sa dlhšie nedokázala rozísť s&nbsp;jedným partnerom, a&nbsp;až keď som opustila všetky svoje očakávania a&nbsp;prijala som ho kompletne, aký je, rozišla som sa s&nbsp;ním v&nbsp;úplnom pokoji a&nbsp;bez „zvyškov“ hnevu.

Ktorá téma ti v&nbsp;rámci tvojho rozvoja dáva v&nbsp;súčasnosti zabrať a&nbsp;snažíš sa na nej zapracovať?

Že si niekedy zbytočne vytváram takú organizačnú paniku z&nbsp;vecí, ktoré sa ku mne blížia v&nbsp;diári. Musím sa vždy zastaviť, všetko naplánovať, lebo len dobre naplánované veci nám dovoľujú naozaj si užiť prítomný okamih. Lebo sa nestresujeme tým, či sme na niečo nezabudli. Potom si žijem deň po dni, ľahšie sa mi dýcha. A&nbsp;učím sa viac relaxovať, dopriať si, nevyberať si vždy len to, čo je pre mňa racionálne „správne“.

Keďže je to už dlhší čas, čo sme sa spolu nerozprávali, zaujíma ma, čo máš nové v&nbsp;práci? Viem, že Dano Dangl sa venoval nakrúcaniu filmu Kavej. Mali ste čas pripravovať novú sériu relácie 2&nbsp;na&nbsp;1, prípadne chystáte niečo iné?

S&nbsp;Danom aj s&nbsp;celým tímom debatujeme o&nbsp;ďalších častiach, tak uvidíme. Stále však spolu veľmi mocno Milujeme Slovensko, stále pokračuje v&nbsp;dvojtýždennej periodicite Trochu inak, stále ostáva týždňová tolkšou so Sajfom vo Fun rádiu, rozhovory v&nbsp;Rádiu Slovensko a&nbsp;pomedzi to kadečo. Opäť sme s&nbsp;Vikim oprášili našu divadelnú hru, s&nbsp;ktorou chodíme po Slovensku. Je toho tak celkom akurát.

V&nbsp;médiách som zachytila, že ste sa s&nbsp;Viktorom pustili do prerábky bytu. V&nbsp;akom štádiu sú rekonštrukčné práce? Čakajú vás Vianoce v&nbsp;„staronovom“?

Hahaha, tak tu sa musím nahlas zasmiať. Podľa mňa je náš byt niečo ako Sagrada Familia a&nbsp;bude sa prerábať donekonečna. Pustili sme sa do toho v&nbsp;náročnom období a&nbsp;každý, kto teraz prerába, asi vie, o&nbsp;čom hovoríme. Ale ktovie, možno Vianoce už budú na pôvodnej adrese…

Žije deň po dni: Ako sa ADELA VINCZEOVÁ vyrovnala s lekciami, ktoré v živote dostala?

Výber pre vás

Žije deň po dni: Ako sa ADELA VINCZEOVÁ vyrovnala s lekciami, ktoré v živote dostala?

Súvisiace články

To nemôže byť náhoda! ALENA HERIBANOVÁ prosila o radu: Predpoveď Vilmy Jamnickej sa naplnila

Hana Vagnerová išla s kožou na trh: TOTO nakrúcať bolo pre mňa omnoho ťažšie ako samotná nahota

Úprimná spoveď JURAJA BAČU o ťažkom dospievaní: Prečo plakal a čo zažil?

Synček jojkárky ČAPKOVIČOVEJ mal telíčko posiate obrovskými fľakmi: Spoveď o pekle v nemocnici!

Výber pre vás