Jana Homolová

<h3>Ako ste sa dostali k práci rekvizitára?</h3>
<p>Zdedil som ju. Do filmovej brandže ma dotiahol otec. Bolo to v&nbsp;mojich šiestich rokoch a&nbsp;jednoducho to vo mne ostalo.</p>
<h3>Ako vás do práce zapájal?</h3>
<p>Zo začiatku som účinkoval v&nbsp;komparzoch a&nbsp;postupne som mu začal pomáhať. Najskôr so špeciálnymi efektmi, so snežením, s&nbsp;ohňom, dymom… Stále sme s&nbsp;otcom niečo tvorili, vyrábali, skúšali a&nbsp;fantazírovali.</p>
<h3>Čiže váš otec pracoval ako rekvizitár alebo robil špeciálne efekty?</h3>
<p>Dlhé roky robil v&nbsp;televízii rekvizitára, potom zbrojára a&nbsp;neskôr na voľnej nohe vyrábal špeciálne efekty. Toto všetko som po ňom zdedil.</p>
<h3>Je dnes vo všeobecnosti o&nbsp;povolanie rekvizitára záujem?</h3>
<p>Kedysi nám ľudia závideli, že my rekvizitári sme súčasťou filmového priemyslu, ale v&nbsp;súčasnosti neviem, či je dopyt po tejto profesii. Myslím si, že v&nbsp;tejto brandži pôsobia skôr staršie generácie, a&nbsp;stalo sa nám, že sme mali mladších pomocníkov, ktorých sme chceli do našej práce zaučiť, ale nevydržali pri tom. Nebavilo ich to a&nbsp;to by malo byť základom. Práca by mala človeka v&nbsp;prvom rade baviť.</p>
<p>Vnímam, že v&nbsp;rámci mojej práce je málo ľudí, ktorí ju vykonávajú, no toto sa u&nbsp;nás vo filmovom priemysle týka viacerých zložiek, či sú to kostymérky, zvukári, alebo spomínaní rekvizitári. Aktuálne sa nakrúca naozaj veľmi veľa, preto títo ľudia nepracujú len na jednom projekte, ale rotujú medzi viacerými.</p>
<h3>Čo všetko, ak hovoríme o&nbsp;televíznom seriáli, sa dá považovať za rekvizity?</h3>
<p>V&nbsp;podstate všetko od zariadenia priestorov – skrine, sedačky, veľké nábytkové kusy – až po veci, ktoré držia herci v&nbsp;rukách alebo ktoré sú na pľaci.</p>

<h3>Ako vaša práca vyzerá v&nbsp;praxi? Napríklad keď sa začína nakrúcať nový seriál?</h3>
<p>V&nbsp;prvotnej fáze musí byť prítomný architekt, ktorý navrhne scénu, dá nám vizuály daného priestoru. Náš vedúci všetko zorganizuje, my nakúpime veci. Kulisy, ktoré postavia stavbári, zariadime nábytkom až po poslednú lyžičku. (Smiech.) S&nbsp;tým súvisia aj jedlá, ktoré sa v&nbsp;seriáli objavia, od raňajok cez obedy až po večere, to všetko majú v&nbsp;rukách rekvizitári.</p>
<h3>To znamená, že musíte aj variť?</h3>
<p>Áno. A&nbsp;musím priznať, že naše výtvory si herci dosť chvália. Veľmi často sa stáva, že sa už natočil finálny obraz a&nbsp;vtedy herci vyzvedajú, či jedlo na tanieri môžu dojesť, a&nbsp;ja im vždy odpoviem, že môžu, ale tanier mi musia vrátiť. (Smiech.)</p>
<h3>Aj sa vám stalo, že si od vás vypýtali recept na nejaké konkrétne jedlo?</h3>
<p>Monika Hilmerová (47) sa ma raz pýtala, ako robím praženicu, pretože si ju veľmi chválila. Povedal som jej recept, ale verejne to hovoriť nebudem, pretože je to moje tajomstvo. (Úsmev.)</p>
<h3>Ako je to s&nbsp;nápojmi pri nakrúcaní? Teraz mám na mysli krčmu v&nbsp;Hornej Dolnej. Pijú tam herci vodu alebo vodku?</h3>
<p>(Smiech.) Väčšinou pijú vodu a&nbsp;nealkoholické pivo, ale stalo sa, že sme raz Maťkovi Landlovi (58) počas nakrúcania na tretiu ostrú do pohárika naliali slivovicu. Vedeli sme, že sa po nakrúcaní nikam nechystá a&nbsp;ostáva spať v&nbsp;hoteli, a&nbsp;on bol zlatý, lebo ako ten pohárik kopol do seba, tak ho poriadne striaslo, ale dohral to bravúrne až do konca. (Smiech.)&nbsp;</p>
<h3>Musíte sa dobre oboznámiť aj so scenárom seriálu, aby ste vedeli ku konkrétnym epizódam zo­hnať rekvizity pre hercov?</h3>
<p>Na to, aby sme vedeli, čo by mal herec na pľaci mať, prípadne čo by mal vyrábať, potrebujeme poznať scenár. Danú vec mu potom zabezpečíme, kúpime alebo mu ju vyrobíme. Počas nakrúcania Hornej Dolnej mávame pravidelné porady k&nbsp;scenáru, kde sa cez masky, kostýmy, rekvizity preberá všetko, a&nbsp;niekedy sa stane, že na prípravu konkrétnej rekvizity máme len jeden deň. Občas je to stres.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ktoré rekvizity boli pre vás najväčšou výzvou?</h3>
<p>To sú vždy rekvizity, ktoré sú mimo scenára, vymyslí si ich napríklad režisér a&nbsp;my ich vyrábame počas nakrúcania v&nbsp;priebehu krátkeho času. Občas sa stane, že tieto požiadavky nedokážeme naplniť, ale snažíme sa robiť, čo je v&nbsp;našich silách.</p>
<p>Napríklad za pol hodiny som v&nbsp;rekvizitárskom aute spravil na nakrúcanie Hornej Dolnej veveričku, ktorá mala byť akože upečená. Vyrobil som ju s&nbsp;pomocou PET fliaš, lepidla, sprejov. Výsledok bol super a&nbsp;všetkým sa to veľmi páčilo. Nedávno som takto vyrábal kožušinu veveričky, ktorú som vystrihoval, a&nbsp;dievčatá maskérky ju zafarbili. Na pľaci ide veľmi často o&nbsp;kolektívnu prácu, a&nbsp;ak treba, vieme si vzájomne pomôcť.</p>
<h3>Bola nejaká rekvizita, na ktorej výrobu nikdy nezabudnete?</h3>
<p>V&nbsp;rámci Hornej Dolnej sme vyrábali močiar, kde sa Petra Polnišová (45) dostala do takého stavu, že sa odtiaľ nemohla dostať, a&nbsp;to bol zážitok. S&nbsp;pomocou miestnych ľudí a&nbsp;bagrov sme skrátka v&nbsp;lese vykopali bazén, ktorý sme naplnili dvadsiatimi kubíkmi vody, piatimi kubíkmi hliny a&nbsp;osemsto kilami rašeliny. Nakrúcali&nbsp; sme tam celý deň. Vonku bolo vtedy okolo osem stupňov, čiže hercom vôbec nezávidím, že sa v&nbsp;našom močiari kúpali v&nbsp;takej zime. Ale na výrobu močiara sme mali dosť času, čiže na takéto práce a&nbsp;zážitky rád spomínam.</p>
<h3>Ak prídu špecifické požiadavky, stane sa, že si postup ich výroby musíte naštudovať?</h3>
<p>Keď dostanem požiadavku na konkrétnu vec, v&nbsp;prvom rade si na internete pozriem, ako vyzerá, a&nbsp;občas aj to, ako ju vyrobiť. Najväčším zadosťučinením je, ak sa daná vec ľuďom páči a&nbsp;ešte aj funguje. To je aj príklad motokár v&nbsp;rámci Hornej Dolnej. Všetky sme ich vyrobili spolu s&nbsp;kolegom. Vizuál týchto motokár bol našou predstavou a&nbsp;tešili sme sa z&nbsp;výsledku. A&nbsp;myslím, že dopadli celkom dobre.</p>
<h3>To znamená, že režisér vás netlačí do nejakej svojej predstavy, ale necháva vám pri výrobe voľnú ruku?</h3>
<p>Áno, práve preto je dobré, ak má človek pri tejto práci obrazové videnie a&nbsp;fantáziu, aby dokázal tieto veci vyrobiť.</p>
<h3>Kde beriete inšpiráciu pre svoje nápady?</h3>
<p>Väčšina z&nbsp;nich sa mi prisní. (Smiech.) Vždy som z&nbsp;toho prekvapený, lebo ten sen je taký dokonalý a&nbsp;detailný, že na základe neho danú vec vyrobím a&nbsp;ono to naozaj funguje. Neviem, ako je to možné, či je toto nejaký dar zhora, ale moje predstavy, respektíve sny, sa vždy pretavia do reality. Musím sa priznať, že ešte sa mi nestalo, že by som vyrobil niečo, čo nefungovalo, prípadne že by prišla požiadavka na niečo, čo by som nedokázal vyrobiť.</p>
<p><strong>VIDEO: Aj tento močiar museli rekvizitári vyrobiť. Nakrúcalo sa v&nbsp;chladnom počasí niekoľko hodín.</strong></p>

<h3>Túto zručnosť ste zdedil po otcovi?</h3>
<p>Rekvizitár by mal byť zručný, ale ani ja neviem úplne všetko. Napríklad sa nevyznám v&nbsp;počítačoch a&nbsp;neviem si vyrobiť návrh konkrétneho produktu v&nbsp;grafickom programe. Ak mám možnosť, niekoho o&nbsp;to požiadam. Otec však bol trošku ľavý, čo sa týka zručnosti. (Smiech.) Bol šikovný, ale veľa vecí som vyrábal ja. On mal skôr nápady, ktoré vedel nakresliť, vymyslieť, ale špinavú robotu som urobil ja. Vždy sme robili spolu a&nbsp;dopĺňali sme sa.</p>
<h3>Kde všade ste spolu robili?</h3>
<p>V&nbsp;Maďarsku, s&nbsp;Talianmi sme na Slovensku nakrúcali film Vzkriesenie, ale najčastejšie sme pracovali v&nbsp;Rakúsku, kde mal otec kontakty. Tam sme dokonca nakrútili dva diely Komisára Rexa. Robili sme filmy ako Severná stena, Na tretí deň zomrieš, seriály, veľa vianočných reklám… S&nbsp;otcom som si toho veľa užil.</p>
<p>Svoj prvý film Sokoliar Tomáš z&nbsp;roku 2000 som nakrútil, keď som sa vrátil z&nbsp;vojny domov. To som ešte robil aj s&nbsp;nebohým Mirom Kinderom. Bol to prvý film, ktorý som spravil od začiatku do konca, teda od prípravy cez nakrúcanie až po likvidáciu. Bola to pre mňa veľká výzva, ale výsledok bol úžasný.</p>
<h3>Došlo pri vašej práci niekedy aj k&nbsp;nejakému úrazu?</h3>
<p>Vo všeobecnosti sú nebezpečné špeciálne efekty. Miškovi Kubovčíkovi (41) som napríklad pripravoval malý dymový výbuch vo vrecku, ale predtým som to skúšal na sebe. V&nbsp;tomto smere netreba nič podceniť. Mne osobne sa zatiaľ nič vážne nestalo, aj keď mi raz pod zadkom vybuchol delobuch a&nbsp;tri dni mi pískalo v&nbsp;ušiach a&nbsp;nič som nepočul. (Smiech.) Pri tejto práci si treba dávať pozor, nerobiť ju rýchlo a&nbsp;zbrklo.</p>
<h3>Akú najzaujímavejšiu spoluprácu máte v&nbsp;rámci špeciálnych efektov za sebou?</h3>
<p>Zaujímavý bol napríklad videoklip k&nbsp;piesni Chori Chori iránskeho speváka Arasha, v&nbsp;ktorom bolo veľmi veľa špeciálnych efektov ako streľba, iskry, výbuchy, dym… Bola to zaujímavá práca s&nbsp;novými ľuďmi a&nbsp;výsledok je úžasný. To som takisto robil s&nbsp;otcom.</p>
<h3>Vrátim sa ešte k&nbsp;rekvizitám, zaujímajú ma konkrétne peniaze. Tie sú na pľaci reálne alebo ich vyrábate?</h3>
<p>Sú to rekvizity. Občas v&nbsp;malom množstve hráme s&nbsp;reálnymi peniazmi. Ak ide o&nbsp;väčšie sumy, sú to vyrobené peniaze s&nbsp;nápisom falzifikát alebo rekvizita, čo si divák absolútne neuvedomí, pretože to tam nevidí.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ako je to na nakrúcaní so zbraňami a&nbsp;teraz narážam aj na nešťastný incident Aleca Baldwina (63), ktorý počas nakrúcania zastrelil kameramanku.</h3>
<p>Pri zbraniach na nakrúcaní vždy záleží na tom, či z&nbsp;nich strieľate alebo nestrieľate. Ak sa z&nbsp;danej zbrane má strieľať, na nakrúcaní by mal byť prítomný zbrojár alebo niekto oprávnený na túto prácu, ale zbrane by v&nbsp;našej brandži ako rekvizita nemali byť. Vždy by mal byť prítomný človek, ktorý ich vie obhospodáriť a&nbsp;vie s&nbsp;nimi narábať. Väčšinou sa pri nakrúcaní používajú plynové alebo slepé zbrane. Ostré zbrane sa pri nakrúcaní nepoužívajú.</p>
<h3>Čo sa teda podľa vás stalo v&nbsp;tomto konkrétnom prípade?</h3>
<p>To, čo sa udialo nedávno v&nbsp;Amerike, bolo celé jedna nešťastná náhoda. Vôbec neviem, prečo mali pri nakrúcaní ostrú zbraň a&nbsp;hlavne prečo v&nbsp;tej zbrani bol jeden ostrý náboj zo šiestich a&nbsp;zabil kameramanku a&nbsp;režiséra postrelil. Nechápem, ako sa to celé mohlo udiať. Ja ako rekvizitár ak dávam zbraň policajtovi, vždy pred ním vyberiem zásobník, ukážem mu, že zbraň je prázdna, a&nbsp;je jedno, či je plynová alebo slepá. Vždy to pred ním urobím, aby to videl a&nbsp;aby som bol aj ja pokojný. Neviem, čo sa tam mohlo stať…</p>
<h3>Ak rekvizity splnia svoj účel, napríklad ako spomínané motokáry, čo sa s&nbsp;nimi deje ďalej?</h3>
<p>Väčšina z&nbsp;nich končí v&nbsp;sklade Markízy, kde je napríklad aj trojmetrová socha Petry Polnišovej, ale sú tam aj rekvizity z&nbsp;Búrlivého vína a&nbsp;ďalších seriálov.&nbsp;</p>
<h3>Čo vás na tejto práci baví najviac?</h3>
<p>Ťažko povedať, lebo táto práca je v&nbsp;podstate stále tá istá, ale vždy na inom mieste, s&nbsp;inými ľuďmi, s&nbsp;inými požiadavkami, čiže pri tejto práci nie je stereotyp.</p>
<p><strong>VIDEO: Motokáry vytvoril sám s&nbsp;pomocou kolegu. Ich vizuál bol ich spoločnou predstavou.</strong></p>

<h3>Keby ste si mohli vybrať, robili by ste dnes radšej rekvizitára alebo by ste sa vrátili k&nbsp;špeciálnym efektom, s&nbsp;ktorými ste začínali?</h3>
<p>Určite by som sa k&nbsp;špeciálnym efektom rád vrátil, lebo je to úžasná robota, pri ktorej sa vždy niečo nové naučíte, ale mám rád aj výrobu rekvizít. Táto práca ma takisto baví.</p>
<h3>Ako dlho spolupracujete s&nbsp;televíziou Markíza?</h3>
<p>Je to asi dvanásť rokov. Robil som na seriáloch ako Sekerovci, Rádio Fresh, Búrlivé víno, Chlapi neplačú, Autoškola, Susedia, Oteckovia, spomínaná Horná Dolná. K&nbsp;rekvizitám ma prizval môj vedúci Karol Homola. Najskôr chcel, aby som na pľaci jazdil s&nbsp;dodávkou, a&nbsp;potom mi jedného dňa povedal, že idem nakrúcať reklamu. (Smiech.) Táto robota je veľmi príjemná a&nbsp;úprimne ma baví. Inak by som to nerobil. Byť dvanásť alebo štrnásť hodín v&nbsp;práci nie je pre každého.</p>
<h3>Ktorý z&nbsp;týchto markizáckych projektov je vašou srdcovou záležitosťou?</h3>
<p>Asi Horná Dolná. Tým, že sa nenakrúca tak často, nevzniká medzi nami žiadna ponorka a&nbsp;je to exteriérový seriál v&nbsp;peknom prostredí s&nbsp;príjemnými ľuďmi, čiže pre mňa je to „srdcovka“. Mám tento seriál úprimne rád.</p>
<h3>Asi sa pre tento projekt vymýšľajú rekvizity ľahšie vzhľadom na to, že ide o&nbsp;„uletený“ seriál, takže môžete popustiť uzdu svojej fantázii. Alebo?</h3>
<p>Áno, máte pravdu, lebo hráme v&nbsp;úžasnej dedinke, kde čím väčšia volovina sa vymyslí, tým lepšie. (Smiech.) Dá sa tam naozaj popustiť uzda, môžete fantazírovať a&nbsp;robiť veci podľa seba, ale vždy sa radíme s&nbsp;režisérom alebo kameramanom, ktorí nám buď povedia, že je to super, alebo aby sme skúsili vymyslieť ešte niečo iné.</p>
<h3>Ak nepracujete, pri čom najradšej vypnete hlavu?</h3>
<p>Otec ma priviedol k&nbsp;špeciálnym efektom aj k&nbsp;rybárčeniu, hoci musím povedať, že okrem otca rybárčila aj mama a&nbsp;jej päť bratov a&nbsp;táto záľuba prešla na mňa. (Smiech.) Rybárčim odmalička a&nbsp;je to pre mňa úžasný relax. Moja najpamätnejšia rybačka trvala 47&nbsp;dní. Takmer celé letné prázdniny. Rybárčili sme na Dunaji. Vybudovali sme si tam sprchu, kuchyňu a&nbsp;tam sme trávili čas. Niekto potrebuje tráviť dovolenku pri mori, nám s&nbsp;otcom úplne stačil Dunaj. (Úsmev.)</p>

Zákulisie nakrúcania HORNEJ DOLNEJ: Markizácky rekvizitár vyklopil všetko, čo vás zaujíma

Výber pre vás

Zákulisie nakrúcania HORNEJ DOLNEJ: Markizácky rekvizitár vyklopil všetko, čo vás zaujíma

Súvisiace články

Koniec trápenia! Petra Vajdová bola obklopená manipulátormi

Lukáš Latinák prehovoril o ťažkom období: Nikdy by som si nebol pomyslel, že...

Majú tri deti a hviezdnu kariéru: Ako funguje v súkromí dvojica Kanócz a Loj?

Výber pre vás