Vladimír Kampf

<p><em>Slovenská komora zdravotníckych záchranárov vznikla zo zákona v roku 2013. Združuje všetkých záchranárov v integrovanom záchrannom systéme. Prevádzkovatelia záchraniek majú vlastnú Asociáciu záchrannej zdravotnej služby. Ich záchranári musia byť v komore aspoň zaregistrovaní. Aby mohli vôbec vykonávať svoju prácu, musia mať vzdelanie a zmluvu na povolanie záchranára. Registrácia a splnenie zákonných požiadaviek sú povinné, členstvo dobrovoľné. Zdravotnícky systém vzdelávania je pod kontrolou. Účasť na vzdelávacích aktivitách záchranárom prináša kredity, ktorých stanovený počet musia v priebehu piatich rokov nazbierať. Bez nich by nemohli byť záchranármi. Zdravotníci sa vzdelávajú celoživotne.</em></p>

<h3>Komora je zameraná najmä na vzdelávanie, ale stávate sa aj odborovou organizáciou.</h3>
<p>Záchranári nemajú odbory. Riešime všetky problémy záchranárov. Napríklad preplácanie 12-hodinových služieb, platy, kompetencie...</p>
<h3>Aj kovidové odmeny, ktoré zdravotníci dostali, ale záchranárom sa dodnes neušlo?</h3>
<p>To všetko sme sa odhodlali riešiť, ale naším hlavným poslaním je vzdelávanie a&nbsp;kontrola, či záchranári spĺňajú podmienky. Žiaľ, situácia nás prinútila obhajovať naše požiadavky. Budeme to robiť, kým budeme zastupovať záchranárov.</p>
<h3>Ako ste sa dostali k&nbsp;záchranárčine?</h3>
<p>Som z&nbsp;Popradu. Záchranárom som sa chcel stať už asi v&nbsp;dvanástich rokoch, keď som spoza pletiva plota sledoval, ako pristávajú záchranárske vrtuľníky. Mamke som raz povedal, že raz v&nbsp;nich budem lietať. Išiel som na strednú zdravotnícku školu, skončil som odbor všeobecná sestra. V&nbsp;Poprade mi povedali, že pre mňa na záchranke nemajú voľné miesto. Išiel som do Bratislavy na Kramáre. Robil som na jednotke intenzívnej starostlivosti na III. internej klinike, kde som získal perfektnú prax. Veľa som sa naučil. Približne po roku a&nbsp;pol som odišiel do pozemnej záchranky a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr do leteckej záchrannej služby. Keď mi zavolala pani doktorka Križalkovičová, povedal som jej, že to vezmem, ale musím sa najprv porozprávať s&nbsp;maminou.</p>

<h3>Ako to dopadlo?</h3>
<p>Zavolal som jej a&nbsp;spýtal som sa, čo by povedala na to, keby som mohol ísť robiť do leteckej záchranky.</p>
<h3>Čakali ste, že sa zhrozí?</h3>
<p>Lietať na leteckej záchranke je krásna, ale riziková práca.</p>
<h3>Možno je to na cestách nebezpečnejšie.</h3>
<p>V&nbsp;posledných rokoch nám tragicky zahynuli dve posádky. Mama mi bez váhania povedala, aby som do toho išiel. Bola to najkrajšia práca, akú som doteraz robil. Potom som sa vrátil k&nbsp;pozemným záchrankám.</p>
<h3>Vrtuľníky vás prestali baviť?</h3>
<p>Mal som pracovný problém. Dohodli sme sa, že odídem. Zopakujem, že to bola najkrajšia práca, akú som kedy robil. Sú okamihy, keď mi to chýba, a&nbsp;vzápätí si poviem, že všetko je v&nbsp;živote tak, ako má byť. Dnes mám rodinu, tri deti a&nbsp;na svet sa pozerám inak. Pri havárii pred šiestimi rokmi v&nbsp;Slovenskom raji mi zahynul najlepší kamarát. Sme blízki susedia s&nbsp;jeho manželkou. Mal troch chlapcov. Videl som, ako sa ich mama musela sama obracať pri výchove, snažili sme sa jej pomôcť. Vtedy som si uvedomil, aký je život krehký. Celá posádka boli tí najlepší, ktorých sme vo firme mali. Doteraz si nevieme vysvetliť, ako sa im to mohlo stať. Asi to bol osud. Rok nato zahynula ďalšia posádka pri Banskej Bystrici. Lekárka bola mamička s&nbsp;troma deťmi… Práca leteckého záchranára je obrovská zodpovednosť a&nbsp;nápor na psychiku. Každý deň sú vo vzduchu.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ste stále aktívnym záchranárom?</h3>
<p>Áno. Som zamestnancom Záchrannej služby Košice. Už sa však viac venujem zastupovaniu záchranárov. Máme aj občianske združenie, ktoré sa aktívne venuje defibrilátorom a&nbsp;ich rozmiestňovaniu po Slovensku. Školíme nové generácie ľudí, učíme na základných a&nbsp;stredných školách a&nbsp;snažíme sa propagovať našu prácu.</p>
<h3>Ako ste sa dostali na prezidentskú stoličku?</h3>
<p>Po založení komory som bol jej viceprezidentom. O&nbsp;štyri roky nato ma zvolili za prezidenta. Hovorím si, že či ešte mám čo systému a&nbsp;záchranárom priniesť, pretože strácam energiu bojom s&nbsp;veternými mlynmi, ale cítim podporu od našich členov. Za svoje funkčné obdobie som zažil sedem ministrov zdravotníctva. Každému opakujeme to isté a&nbsp;snažíme sa o&nbsp;zmenu záchranného systému. Keď to už vyzerá nádejne, ministra odvolajú a&nbsp;môžeme začať odznova.</p>
<h3>Ten nový vám isto sľúbi, že sa na to zasa pozrie.</h3>
<p>Zdravotníctvo je obrovský rezort a&nbsp;my sme v&nbsp;ňom len trojpercentná maličkosť. Po zavolaní na 155 síce záchranka príde, ale nikto neskúma, za aký čas a&nbsp;aký kvalitný personál v&nbsp;posádke záchrannej služby sedí. Systém je už starý, treba ho „prekopať“, a&nbsp;preto je reforma záchraniek nevyhnutná. Každý, kto si sadne do ministerského kresla, má okamžite na krku kopu veľmi vážnych problémov. Potom príde pandémia a&nbsp;zistia, že záchranári sú megadôležití.</p>

<h3>Ste v&nbsp;prvej línii.</h3>
<p>Prešli sme ťažkým obdobím, na ktoré sme neboli pripravení. Overaly sme si kupovali sami v&nbsp;maliarskych potrebách, nemali sme rúška... Našťastie záchranári sú majstri improvizácie. Poradili sme si. Pamätáte si na ten deň, keď ľudia z&nbsp;balkónov a&nbsp;okien tlieskali aj nám záchranárom?</p>
<h3>Pamätám.</h3>
<p>Kolegovi som vtedy povedal, že Slovensko sa zmenilo a&nbsp;sme preň hrdinovia. Veril som, že si konečne začnú vážiť našu prácu. Povedal mi, že mám počkať mesiac, že všetko bude inak. Dnes sa už ni­kto nezaoberá naším hrdinstvom a&nbsp;tým, kto bol ľuďom poruke, keď bolo najhoršie. Samozrejme, neboli sme to len my, ale aj kopa ľudí v&nbsp;nemocniciach. Namiesto toho, aby nám verili, aký je vírus nebezpečný a&nbsp;čo všetko spôsobuje, mnohí veria vymysleným profilom na sociálnych sieťach a&nbsp;šíria bludy. Každému pochybovačovi odporúčam ísť sa aspoň pozrieť na kovidové oddelenie. Ani tam nemusia pomáhať. Ja som sa tam rozlúčil so svojím ujom. Videl som obrovské množstvo nešťastia, havárie, deti, dokaličených mladých ľudí… Ale toľko koncentrovaného nešťastia ako na kovidovom áre som dovtedy nevidel. Odišiel som odtiaľ psychicky unavený a&nbsp;vyčerpaný. Klaniam sa pred sestrami a&nbsp;lekármi na tých oddeleniach. Byť celý deň v&nbsp;obleku a&nbsp;starať sa o&nbsp;ťažko zasiahnutých pacientov je veľká obeta. Videl som tam pacientov od 40 rokov. Väčšina z&nbsp;nich na kovidovom oddelení aj zomierala. Reči o&nbsp;tom, že mal niekto šesťdesiat rokov a&nbsp;viac či vysoký tlak, cukrovku, alebo mal nadváhu, sú príšerné. Kovid je veľmi vážne ochorenie. Nedokážem si vysvetliť, prečo sa pre niekoho rozhodne, a&nbsp;keď sa doňho zahryzne, už to dokončí. Iného zasa len tak lizne a&nbsp;nenechá na ňom žiadnu stopu. Ja som bol jedným z&nbsp;nich. Chvalabohu!</p>
<h3>Vy záchranári ste si o&nbsp;to koledovali.</h3>
<p>Mali sme kolegov, ktorí skončili v&nbsp;nemocniciach, a&nbsp;troch, ktorí zomreli. V&nbsp;tom čase vo vláde riešili zákon o&nbsp;odškodnení pozostalých zdravotníkov, ktorí zomreli počas pandémie. Do dnešného dňa nič neschválili a&nbsp;pozostalí nič nedostali. Robili sme sami nejaké zbierky. Štát nič. Pritom to boli ľudia, ktorí strávili život na záchranke. Zomreli preto, lebo nasadili vlastný život.</p>
<h3>V&nbsp;jednej chvíli ste hrdinovia a&nbsp;potom zasa nič. Skúsme niečo pozitívne. Stáva sa, že ľudia vám prídu poďakovať, že ste im zachránili život?</h3>
<p>Isto, áno. Lenže ja som aktívny v&nbsp;propagácii očkovania, takže dostávam viac negatívnych ohlasov. Teší ma, že stretávam ľudí, ktorí sa dali zaočkovať aj vďaka tomu, čo som prezentoval ja. Tí s&nbsp;tým však nechodia na bubon. Verím, že ľudia s&nbsp;negativistickými statusmi sú sklamaní zo života, z&nbsp;vlastných osudov.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Snažíte sa im porozumieť?</h3>
<p>Niektorých poznám a&nbsp;vyrastal som s&nbsp;nimi. Keď dnes vidím, čomu veria, pripadá mi to zvláštne. Nedelíme svet na očkovaných a&nbsp;neočkovaných či na tých, ktorí majú alebo nemajú kovid. Každému pomôžeme rovnako. Budeme to robiť stále. Ľudia by si však mali uvedomiť, komu veriť. Na tú „chrípočku“ zomrelo u&nbsp;nás viac ako 12-tisíc ľudí. Pozrite sa, kto ľudí nabáda, aby sa nedali očkovať a&nbsp;aby nenosili rúška. Keby aspoň boli za svoje prejavy zodpovední. Takto to nemá byť. Bývalý trojnásobný premiér a&nbsp;dlho najobľúbenejší politik ľuďom hovoria, že oni nie sú zaočkovaní, a&nbsp;nemotivujú ich na to. Myslím si, že keby vládli, robili by pravý opak, a&nbsp;to je desivé...</p>
<h3>On hovorí, že nehovorí nič proti očkovaniu. No neznie to presvedčivo.</h3>
<p>Hovorí o&nbsp;dobrovoľnosti a&nbsp;mlčí, či sám je vôbec očkovaný. Politici by mali ľudí motivovať. Na Slovensku máme zo zdravotníckej témy vrcholnú politickú tému. Kto kedy riešil nejaké očkovania a&nbsp;kto sa kedy pýtal? Máme s&nbsp;manželkou tri deti. Okrem všetkých povinných očkovaní ich dám pokojne zaočkovať aj navyše, pretože verím vede a&nbsp;medicíne.</p>
<h3>Predsa len, skúste nejaký pekný zážitok.</h3>
<p>Ľudia dokážu poďakovať. Pred piatimi rokmi sme si v&nbsp;jeden večer už išli meniť službu, keď sa ma študentka na praxi spýtala, ktoré výjazdy sú pre záchranárov najťažšie. Sú to detské prípady. Vtom nás poslali na výjazd k&nbsp;jedenapolročnému chlapčekovi, ktorý sa polial vriacou vodou. Našťastie mamička nestratila duchaprítomnosť a&nbsp;začala ho správne ochladzovať vlažnou vodou až do nášho príchodu. Ošetrili sme ho vodnými gélmi, liekmi a&nbsp;infúziou a&nbsp;zavolali sme vrtuľník. Celé telíčko mal oparené okrem genitálií, ktoré mu zachránila plienka. Prevzala ho doktorka, ktorá neskôr zahynula pri leteckom nešťastí. Mamička s&nbsp;chlapčekom nás prišli pozrieť a&nbsp;poďakovať po necelom mesiaci. Chlapček bol bez následkov vďaka duchaplnej reakcii všetkých, ktorí stresovú situáciu zvládli.</p>

<h3>Niet nad rýchlu a&nbsp;fundovanú reakciu.</h3>
<p>Roky chodíme na ministerstvá zdravotníctva a&nbsp;školstva a&nbsp;snažíme sa, aby sa predmet prvej pomoci stal povinným. Veď koľko vecí, ktoré učíme v&nbsp;školách, deti nikdy v&nbsp;živote potrebovať nebudú!</p>
<h3>Vidíte nájdej v deťoch a&nbsp;budúcich generáciách?</h3>
<p>Keď budeme mať vyškolených ľudí z&nbsp;prvej pomoci, budeme mať dostatočný počet operačných stredísk na Slovensku, viete koľko životov zachránime? Veľa. Nemá byť práve toto projekt, ktorý má zmysel? Pre mňa obrovský. Musíte vedieť okamžite, čo urobiť a&nbsp;hlavne komu zavolať. Ľudia zrazu nevedia, čo si počať. V&nbsp;tom lepšom prípade dokážu vytočiť správne číslo. Často ani to nie a&nbsp;v&nbsp;zmätku volajú kade-tade.</p>
<h3>Kto zavolá, tomu predsa operátori okamžite poradia, čo má robiť.</h3>
<p>Niektorí ľudia to nechcú robiť, pretože sa boja, že človeku ešte viac ublížia. Namiesto toho stoja vonku a&nbsp;merajú nám čas, za ako dlho prídeme. Treba si uvedomiť, že ak niekto nedýcha, zostáva veľmi málo času na jeho návrat do života. Niektorí sa boja, že by mohli zachraňovanému zlomiť rebrá. Ale čo to je oproti tomu, že ten človek príde definitívne o&nbsp;život?</p>
<h3>Mať zlomené rebrá je lepšie než byť mŕtvy.</h3>
<p>Zachrániť život je najkrajšia vec na svete. Staršiu generáciu už nevyškolíme, ale do tej novej by sme to mali dostať. Je neuveriteľné, že takéto vzdelávanie musela začať robiť súkromná sféra vďaka Miškovi Kubovčíkovi a&nbsp;projektu Baštrng. Sám tvorí náučné videá a&nbsp;zháňa na ne peniaze. Nemal by sa o&nbsp;takéto veci starať štát?</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Mal, bez váhania a&nbsp;zbytočných rečí. Poďme do politiky, do ktorej ste vhupli cez stranu Za ľudí a&nbsp;teraz ste sa s&nbsp;ňou rozlúčili.</h3>
<p>Naučil som sa veľa a&nbsp;spoznal som veľa šikovných ľudí. Aj tam je dosť ľudí, ktorí to berú poctivo. Tí, ktorí majú nezištné záujmy a&nbsp;chcú pomôcť, by do politiky mali ísť, lebo to u&nbsp;nás bude vyzerať tak, ako doteraz. Stále sa v&nbsp;nej točia tí istí a&nbsp;delia si moc a&nbsp;vplyv. Za ten rok sme mohli pomôcť tejto krajine viac, ale nejako sa nám to nepodarilo. Veľa vecí sa dá jednoducho urobiť trebárs už zajtra, ďalšie potrebujú čas.</p>
<h3>A&nbsp;máme akurát tak lotériu.</h3>
<p>Nie je to zlý nápad. Vymyslelo ju veľa zodpovedných ľudí. Problém je, že prišla neskoro. Teraz je zbytočná. Od apríla do júna by bola namieste. Dnes je už zaočkovaný každý, kto chcel, a&nbsp;tých, ktorí nechcú, nepresvedčíme ani peniazmi. Mnohých by však presvedčili politickí lídri.</p>
<h3>V&nbsp;horšom prípade ich presvedčí, keď uvidia zomierať blízkych.</h3>
<p>To môže prísť veľmi rýchlo. Počet prípadov a&nbsp;ľudí v&nbsp;nemocniciach máme na začiatku septembra viac než v&nbsp;tom istom období pred rokom. Vďakabohu, že polovica obyvateľstva je zaočkovaná aspoň prvou dávkou.</p>

<h3>V&nbsp;strane Za ľudí ste boli od začiatku.</h3>
<p>Od začiatku dostávam reakcie, že som vstúpil do služieb amerického úžerníka. V&nbsp;politike sa dá našťastie urobiť veľa dobrých vecí, za ktoré vám nikdy nikto nebude vďačný. Isté máte iba to, že sa nájdu takí, ktorí si budú robiť žarty zo všetkého možného aj nemožného, ale vo svojom živote nedokázali nič, len kritizovať. Na to si budete musieť zvyknúť. Zvykol som si na vyhrážky, ataky a&nbsp;prianie smrti mne a&nbsp;celej mojej rodine. Napriek tomu neľutujem. Bola to dobrá škola. Škoda, že sme krajina, ktorá akoby stála na mieste. Na západe už veľa vecí vymysleli, nám ich stačí skopírovať, ale nerobíme to. Mnohé sa snažíme robiť inak, potom to nefunguje a&nbsp;musíme prerábať. To je nepochopiteľné. Prečo nemôžeme skopírovať funkčné systémy zdravotníctva, školstva či hospodárstva?</p>
<h3>Nájde sa kopa odborníkov, ktorí tvrdia, že sa to len tak nedá.</h3>
<p>Nakoniec aj tak časť národa skonštatuje, že nič nepotrebujeme a&nbsp;je to dobré takto, ako to je. Zmena predsa bolí. Ľudia nechcú, aby ich niečo bolelo.</p>
<h3>Prečo sa s&nbsp;politikou lúčite?</h3>
<p>Politiku v&nbsp;budúcnosti nevylučujem, ale chcem venovať energiu a&nbsp;čas projektom, ktoré majú zmysel. Nechcem sa zaoberať tým, čo kto povedal, ako to nepovedal a&nbsp;prečo. Ohováračky ma nebavia. Z&nbsp;mnohých vecí som sklamaný. Posledným klincom bolo odvolanie štátnej tajomníčky ministerstva kultúry Zuzany Kumanovej. Neviem si vysvetliť, prečo ju odvolali.</p>
<h3>Čo budete ďalej robiť?</h3>
<p>Venovať sa rodine a&nbsp;mojou prioritou sú defibrilátory pre celé Slovensko. Takí Taliani ich už majú z&nbsp;eurofondov asi úplne všade. Ani tu sme nevymysleli nič nové. Okrem toho sa budem venovať obhajobe záchranárov a&nbsp;ich záujmov a&nbsp;zastupovaniu Popradčanov v&nbsp;mestskom zastupiteľstve, kde som poslancom.</p>

Prezident záchranárov Majerský končí v politike: Prečo si povedal už dosť?

Výber pre vás

Prezident záchranárov Majerský končí v politike: Prečo si povedal už dosť?

Súvisiace články

Počet úrazov cyklistov narastá: Kedy podľa hovorkyne záchrannej služby volať 155?

Traumatológ: Ošetrovali sme aj cyklistu, ktorého našli v priekope po viac ako 12 hodinách

Známy lekár a cyklista Milan Kulkovský: Aké má skúsenosti s vodičmi áut?

Výber pre vás