Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Financopedia je unikátny projekt, ktorý vzdeláva a&nbsp;pomáha ľuďom z&nbsp;rôznych stránok, na Instagrame vás sleduje dokonca viac ako 25-tisíc ľudí. Čo ťa viedlo k&nbsp;tomu, aby si založil túto platformu, a&nbsp;ako môžeš ľuďom pomôcť v&nbsp;praxi?

Motivovalo ma to, že keď som prišiel do finančného sveta, zistil som, že sa mi nepáči, ako je to nastavené. Spravil som si klasické skúšky a&nbsp;zrazu som mal radiť svojim kamarátom, čo majú robiť s&nbsp;peniazmi. Pripadalo mi to zvláštne, že ja sám toho veľa neviem, nenaučil som sa a&nbsp;ešte si mám aj niekde zháňať klientov. Povedal som si, že si najprv vybudujem meno, budem sa ďalej vzdelávať a&nbsp;až potom budem ľuďom pomáhať.

Tento nápad mi dal Jovinečko (Filip Jovanovič, kamarát a&nbsp;takisto hosť relácie Dobré správy zo ŽIVOTA, pozn. red.). Povedal, že pokiaľ chcem z&nbsp;niekoho niečo mať, najprv musím niečo dávať. Z&nbsp;toho dôvodu som chcel najprv ľudí vzdelávať, vysvetliť im veci a&nbsp;potom následne pomáhať.

Ako im pomáhaš v&nbsp;praxi a&nbsp;prostredníctvom Instagramu? Vysvetľuješ im, ako napríklad investovať, narábať s&nbsp;financiami?

Na Instagrame to robím tak všeobecne. Je to sociálna sieť, kde fungujú algoritmy, a&nbsp;nemôžem tam ísť do detailov. Z&nbsp;tejto stránky už pomáha tím Financopedie, ktorý ide do hĺbky v&nbsp;praxi a&nbsp;pomáha ľuďom, ktorí sa ozvú.

Verím, že tvoje rady sú cenné pre mnohých z&nbsp;nás – a&nbsp;práve v&nbsp;tomto období. Naše peňaženky sužuje inflácia, ktorá koncom roka 2022 dosiahla najvyššiu úroveň. Priemerná inflácia za minulý rok dosiahla 12,8 percenta. Kedy sa to podľa teba skončí?

Tak skoro nie. Pokiaľ je taká vysoká inflácia, veľmi dlho trvá, kým sa vráti do normálu. Nefunguje to tak, že minulý rok bola na úrovni 12,8 percenta a&nbsp;teraz bude na úrovni dvoch percent. Je veľmi pravdepodobné, že ešte ďalšie roky potrvá, kým sa to postupne bude znižovať, až sa dostaneme na prijateľnú hranicu, čo je okolo dvoch percent.

Do kedy táto situácia potrvá? Dozviete sa na ďalšej strane...

Ako dlho to podľa teba potrvá?

Neviem, ale myslím, že Národná banka Slovenska hovorila o&nbsp;roku 2026. Možno to bude aj neskôr.

Je ešte niečo, na čo by sme sa mali pripraviť? Viaceré médiá varovali, že sa máme pripraviť na vážnu potravinovú krízu, keď by zelenina mala extrémne zdražieť a&nbsp;dokonca by mal byť nedostatok cibule.

Pozor na to s&nbsp;tou cibuľou. Veľakrát je to sezónna záležitosť. Náhodou je niekde sucho, je zlá úroda, následne je menej komodity a&nbsp;preto, že je väčší dopyt, cena sa zvýši. Z&nbsp;pohľadu potravín sa nedá s&nbsp;určitosťou predpovedať, čo bude chýbať alebo čo bude drahé.

Myslím si, že tým, že vojna na Ukrajine už pokročila a&nbsp;zažili sme tie najhoršie časy, čo sa týka benzínu, plynu a&nbsp;elektriny, už nie je čo veľmi očakávať. Už to bude len dozrievať.

Ako hodnotíš súčasné zastropovanie cien potravín? Padli už na to rôzne názory a&nbsp;Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a&nbsp;alternatív to dokonca označil za podvod.

Neviem, či by som to hovoril takto expresívne, ale myslím si, že je to bežný marketing z&nbsp;pohľadu reťazcov. Sme v&nbsp;takom systéme, že reťazce si samy určujú cenu. Keď sa zastropovanie porovnávalo s&nbsp;Českou republikou, naozaj tie ceny boli oveľa vyššie. Je to marketing, aby ľudí prilákali do obchodov. Na druhej strane si nemyslím, že je dobré zastropovať ceny, lebo videli sme to napríklad v&nbsp;Maďarsku, kde je inflácia veľmi vysoká. Je to čistý marketing mierený na ľudí a&nbsp;toto asi nie je cesta, ako znížiť cenu potravín.

Čiže v&nbsp;tom nevidíš efektívne riešenie?

Absolútne nie. Keď som nedávno cestoval, počul som v&nbsp;reklame jeden obchodný reťazec, ako o&nbsp;tom rozprával, ale vidíme, že potraviny sú naozaj také drahé, že v&nbsp;tom nevidím nejaký zmysel. A&nbsp;ešte k&nbsp;tomu sú zastropované na najvyššej cene.

Ako podľa teba dokáže človek čo najefektívnejšie šetriť? Je dôležité, aby mal napríklad úplný prehľad o&nbsp;svojich financiách?

Tým, že je doba taká, aká je, tak ľudia naozaj musia ísť hlbšie do svojej peňaženky. Je dôležité, aby v&nbsp;tom mali systém. Keď ľuďom radím, nehovorím, aby si teraz prepočítavali každý jeden výdavok a&nbsp;spisovali do tabuliek. Pokiaľ má človek naozaj problém, myslím si, že je skutočne vhodné, aby si to spisoval a&nbsp;viedol mesačný záznam, ako s&nbsp;tým všetkým pracuje, a&nbsp;aby vyhodnotil, kde ešte môže ubrať.

Aké chyby robíme pri nakupovaní? Čítajte na ďalšej strane...

Aké najčastejšie chyby, ktoré nakoniec negatívne ovplyvňujú našu peňaženku, robíme pri nakupovaní?

Keď som sa nad tým nedávno zamýšľal, my vlastne stále nakupujeme. Zapneš si Insta­gram a&nbsp;vidíš influencerov, ako ti predávajú rôzne produkty. Ideš na Facebook a&nbsp;po boku ti naskakujú platené reklamy, takisto keď si na internete. To znamená, že nakupujeme stále. Nie je to, ako keď sme prišli pred pätnástimi rokmi do nákupného centra a&nbsp;nakupovali sme iba vtedy.

Veľmi ťažko sa tomu vyhýba. Veľký problém vidím v&nbsp;impulzívnych nákupoch. Príklad: prídem do určitého obchodného reťazca a&nbsp;ten presne vie, ako ma má spracovať, aby som si kúpil aj veci, ktoré som nemal v&nbsp;pláne. Treba si dávať pozor na impulzívne nákupy a&nbsp;nakupovať len to, čo potrebujeme.

Možno takto často naletíme aj na akcie, ktoré sa nám obchody snažia predať a&nbsp;ktoré nie sú pre nás ani tak veľmi výhodné.

Áno, napríklad to zastropovanie cien potravín.

Ľudia sú veľmi hákliví na svoje peniaze, hlavne na Slovensku. Čo môžu, to ušetria, koniec koncov to vyplýva aj z&nbsp;prieskumov. Ale viacerí odborníci odporúčajú investovať, aby naše peniaze nestrácali hodnotu na sporiacich účtoch. Myslíš, že Slováci majú v obľube investovanie alebo sme v&nbsp;tomto ešte konzervatívni?

Nie, vôbec nie. Ak sa nemýlim, podľa posledného prieskumu bolo na Slovensku trinásť percent ľudí, ktorí investujú. Je to žalostne málo. Slováci to vôbec nemajú v&nbsp;obľube, skôr naopak, ale to môže súvisieť s&nbsp;našou gramotnosťou a&nbsp;s&nbsp;tým, kde sme boli ešte pred tridsiatimi rokmi. Je to veľký problém a&nbsp;neprispievajú k&nbsp;tomu ani banky, poisťovne a&nbsp;rôzni poradcovia, ktorí vybudovali nedôveru k&nbsp;investovaniu.

Nemôže sa to napríklad odovzdávať aj z&nbsp;generácie na generáciu, keď starší členovia rodiny mladších od investovania odhovárajú a&nbsp;tvrdia, že je to podvod?

Ono je to vlastne kombinácia. Boli tu pyramídové hry, na ktorých sa mnoho ľudí popálilo. Staršie ročníky tomu nedôverujú a&nbsp;myslím, že ešte musí prejsť nejaká generácia, aby sa to investovanie postupne dostávalo do ľudí a&nbsp;aby to robili prirodzene, automaticky.

Do čoho by sa podľa teba oplatilo investovať a&nbsp;čoho by sme sa mali vyvarovať?

Závisí to od cieľa. Je veľa možností, ale pokiaľ hovoríme o&nbsp;človeku, ktorý si dokáže odložiť päťdesiat až sto eur a&nbsp;chce si nejakým spôsobom vybudovať majetok, nevidím vhodnejšiu možnosť, ako sú akciové indexové fondy – ETF.

Pre rodičov je investovanie tak­isto zaujímavé. Ak chcú dať deťom dobrý finančný štart do života, snažia sa im odkladať peniaze. Kam by ich podľa teba mali dávať?

V&nbsp;minulosti sme boli zvyknutí na stavebné sporenia, vklady, vkladné knižky a&nbsp;tak ďalej. Pokiaľ má dieťa aspoň do desať rokov a&nbsp;rodič mu chce sporiť ďalších pätnásť, opäť sú vhodné tie fondy. Pokiaľ má dieťa pätnásť rokov a&nbsp;rodič mu chce do dvadsiatich rokov nasporiť peniaze, tam už nie je veľký priestor na investovanie. Závisí to od dĺžky investovania, určite by som to smeroval do dlhodobejších investícií, aby sa dieťa, aj keď je staršie a&nbsp;zarobí si, naučilo finančnej gramotnosti tak, že si tam bude prispievať. Pochopí to a&nbsp;naučí sa na vlastných skúsenostiach. Toto je určite cesta.

Niekto by možno v&nbsp;súčasnosti chcel radšej investovať do niečo vlastného, napríklad si kúpiť nehnuteľnosť. Myslíš, že je na to ideálny čas aj vzhľadom na aktuálne úrokové sadzby hypoték?

To je veľmi ťažká otázka. Sú ľudia, ktorí majú dva-tri investičné byty a&nbsp;teraz chcú kúpiť ďalší. Nemyslím si, že je to vhodné. Pokiaľ je však niekto, kto teraz vychytá dobrú ponuku na starší byt, pretože práve staršie byty majú potenciál na pokles, a&nbsp;vie ho aj dobre prenajať, potom áno. Ale je to veľmi individuálne. Ľudia nemôžu očakávať to, čo bolo pred pár rokmi, že teraz kúpia byt za „lacné“ peniaze a&nbsp;tie peniaze sa im za tri-štyri roky zdvojnásobia. Toto tak skoro nepríde, ak vôbec.

Treba naozaj rozmýšľať, aby človek kúpil dobre. Na druhej strane pozor, ak budú ľudia teraz kupovať, osobne by som to odporučil tým, ktorí to chcú mať dlhodobo. Čiže nie špekulantsky, že by to predali rýchlo po piatich rokoch, aby neplatili dane. Radšej nájsť nehnuteľnosť, ktorú môžem držať dlhodobo, a&nbsp;v&nbsp;tom prípade sa človek nepopáli, len naozaj to musí dávať zmysel. Ale čas na kúpu bol pred pár rokmi lepší než dnes.

Načrtol si, že boli už aj vhodnejšie podmienky na kúpu. Myslíš, že ľudia by mali ísť radšej najprv do podnájmu, kým sa rozhodnú pre kúpu?

Hej, ale to je opäť individuálne. Napríklad ak má človek 30 rokov, partnerku a&nbsp;chcú dieťa, to nie je ideálny čas na to, aby išli ešte do podnájmu. Už chcú mať niečo stabilnejšie. Pokiaľ má človek 25 rokov a&nbsp;teraz začal pracovať, potom áno, podnájom môže byť na najbližšie roky vhodnejší než ísť do vlastnej kúpy.

Uvažujete nad kúpou nehnuteľnosti? Odborník dvíha varovný prst: Neurobte túto vec!

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Uvažujete nad kúpou nehnuteľnosti? Odborník dvíha varovný prst: Neurobte túto vec!

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Seniori si prilepšia: Dôchodky pôjdu opäť hore! Pozrite na tie sumy

Ľudia, čítajte: Dovolenka v Chorvátsku môže byť naozaj drahá! Pizza za 18 eur? To nie je všetko

Dobré správy: Rodičovský dôchodok dostane ďalšia skupina ľudí! Patríte do nej aj vy?

Výber pre vás