Jana Homolová

Pred rokom sa dosť výrazne riešilo, že ste schudli. Stále v&nbsp;tom pokračujete alebo sa snažíte si váhu udržiavať?

Váhu si udržiavam zdravým spôsobom života, teda jedlom a&nbsp;cvičením. Nechcem tomu popustiť uzdu, lebo pribrať sa dá veľmi ľahko. Čo sa týka zníženia hmotnosti, nerobila som to len kvôli váhe, ale predovšetkým pre svoje zdravie. Mňa totiž bolievali kolená, aj preto som so zmenou životného štýlu a&nbsp;tiež s&nbsp;cvičením začala a&nbsp;tento problém sa následne vyriešil.

Čiže prvotný impulz vzišiel od lekára?

Áno, lekár mi povedal, že každé kilo dole mojim nohám pomôže.

Trénujem dvakrát do týždňa, ale keď mám napríklad veľa práce, cvičím len raz do týždňa, niekedy ani to. Žiadne vrcholové výkony nečakajte, aj tak tvorí 80 percent úspechu strava.

V&nbsp;tomto smere mi pomohla spoločnosť, ktorá mi ponúkla spoluprácu. Prišlo to v&nbsp;ideálnom období, keď sa naplno prejavili problémy s&nbsp;kolenami a&nbsp;na odporúčanie lekára som mala ísť s&nbsp;váhou dole. Všetko do seba zapadlo, pretože som bola pripravená schudnúť. Cvičím aj sa stravujem pod dozorom Veroniky Hanákovej – nutričnej poradkyne a&nbsp;zároveň mojej trénerky, ktorá presne vie, aké cviky má na môj typ postavy aplikovať. Tým, samozrejme, nechcem nikoho odradiť a&nbsp;nabádať ľudí, aby cvičili výlučne s&nbsp;trénerom. Schudnúť sa dá aj bez neho. Ak máte radi chôdzu, korčule, bicykel, neurobíte chybu. Skôr je dôležité spojiť sa s&nbsp;niekým, kto vám poradí vo veci výživy a&nbsp;stravovania.

Čo je zaujímavé, mne sa schudnúť podarilo až po päťdesiatke, keď lekári hovoria, že to ide ťažšie, pretože vekom sa nám spomaľuje metabolizmus. Samozrejme, proces chudnutia nebol úplne jednoduchý, ale zas ani priveľmi náročný. A&nbsp;to nie som typ človeka, ktorý tvrdo dodržiava disciplínu, no napriek tomu sa schudnúť dá. A&nbsp;čo konzumujem? Mám veľmi rada sladké, ale doprajem si ho skôr dopoludnia. Na raňajky si napríklad dám chlebík s&nbsp;maslom, džemom a&nbsp;k&nbsp;tomu kávu. Desiatujem ovocie, na obed mäso so zeleninou, aj s&nbsp;prílohou. Na večeru si dám už len mäso alebo zeleninu bez prílohy. Ak som neskôr ešte hladná, zjem jabĺčko alebo iné ovocie.

Vyzeráte veľmi dobre. Myslím, že nikto by nepovedal, že ste už dvojnásobná babička.

(Smiech.) Ďakujem, ste milá. Ale je fajn byť v&nbsp;tomto veku babička, pretože ešte stále vládzem svojej dcére s&nbsp;deťmi pomáhať. Môžem sa s&nbsp;nimi zahrať, zašportovať si, čo je veľká výhoda, keď sa do rodiny narodia deti skôr. Starí rodičia v&nbsp;pokročilejšom veku už môžu byť unavení.

Po dlhšom čase máte v&nbsp;RTVS reláciu Klub na Trojke.

Som za to veľmi vďačná a&nbsp;teším sa. Je to pekná relácia, témami zameraná skôr na staršieho diváka, hoci si myslím, že svoje si v&nbsp;tomto programe môže nájsť úplne každý. Máme tam totiž veľa inšpiratívnych hostí, ktorí možno hovoria o&nbsp;témach bližších seniorom, no dotýkajúcich sa každého z&nbsp;nás. Ponúkame cvičenie, výživu, bezpečnosť, tipy na trávenie voľného času, rady, kreatívne nápady. Náš program je veľmi rôznorodý a&nbsp;pestrý, a&nbsp;to sa mi páči. Chodia k&nbsp;nám inšpiratívni hostia, privítali sme Evku Pavlíkovú, Gizku Oňovú, Zuzku Tlučkovú, Miloša Bubána, Martina Babjaka a&nbsp;ďalších.

Našou snahou je podnietiť starších ľudí, aby boli aktívni a&nbsp;nehovorili si, že už majú život za sebou. Chceli by sme, aby sa zaujímali o&nbsp;všetko, čo sa okolo nich deje, a&nbsp;ponúknuť im aj rôzne možnosti trávenia voľného času. Spolu so mnou reláciu moderuje Marcel Hanáček, ktorý je zároveň s&nbsp;Oľgou Záblackou autorom scenárov. Marcel je človek z&nbsp;rozhlasu, nikdy predtým v&nbsp;televízii nerobil, toto je pre neho prvá skúsenosť. Predtým bol šéfom rádia Regina, rozhlasovým moderátorom, ale napriek tomu, že s&nbsp;televíziou nemal skúsenosti, je výborný.

Klub na Trojke sa trošku podobá Dámskemu klubu, kde si moderátorky píšu spomínané scenáre sami. Aj vy sa na ich príprave podieľate?

Nie, ako som spomínala, máme skvelých scenáristov. Ide o&nbsp;mravčiu robotu obvolávania, vybavovania, na čo mi popri ďalších projektoch a&nbsp;vnúčatách neostáva čas. Participovala som na základnom smerovaní relácie, keď sme sa ešte len stretávali a&nbsp;rozprávali o&nbsp;prvých hosťoch, témach, scenároch. Vtedy som do toho trošku kibicovala, už aj vzhľadom na to, že za 30 rokov v&nbsp;rádiu a&nbsp;televízii mám za sebou nejaké skúsenosti. (Smiech.) Reláciu zastrešuje šéfdramaturgička Trojky Judita Gembická, ktorá mala veľmi šťastnú ruku pri výbere celého tímu. Sme tam naozaj dobrá partička.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Relácia však nebeží v&nbsp;priamom prenose.

Nie, nie je priamy prenos. Ide o&nbsp;polhodinovú reláciu nabitú skvelými témami, hosťami a&nbsp;vysielame ju v&nbsp;pondelky a&nbsp;piatky vždy o&nbsp;18.00 na Trojke. Zároveň je to prvý pôvodný formát na tomto kanáli. Tvorcovia Trojky si totiž uvedomili, že je síce výborné mať veľký archív, z&nbsp;ktorého sa dá čerpať, ale nebude na škodu mať aj pôvodnú reláciu venovanú rôznym témam. Tie pondelkové sú skôr informačné, piatkové viac o&nbsp;oddychu a&nbsp;zábave.

Keď sme sa stretli pri rozhovore naposledy, práve sa vám skončila relácia Naj dedinka. Následne ste vydali knižky, venovali sa rádiu, divadlu...

Medzitým bol aj projekt vnúčatá, na to netreba zabudnúť. (Smiech.) Mala som tiež dabing, takisto už dlhší čas nahrávam pravidelne spoty pre známy potravinový reťazec, čo je skvelá práca. Bola som tiež na markizáckej Farme, čiže stále mám niečo. Mám veľké šťastie, že pracovné ponuky zatiaľ stále prichádzajú.

Ale po dlhšom čase vás budú môcť televízni diváci vídať na obrazovkách pravidelne.

Áno, to je pravda. S touto ponukou mi Juditka Gembická zavolala asi pred trištvrte rokom. Vtedy som okamžite súhlasila, ale prišla korona a nakrúcanie sa posunulo. V čase prvej vlny som však nebola bez práce. Robila som dabing, Trojka mi ponúkla dvadsaťdielnu Encyklopédiu prevencie. Nakrúcali sme v Sade Janka Kráľa s rúškami a radili seniorom, ako sa majú počas pandémie správať. Nakrúcalo sa v apríli, následne sa situácia začala zlepšovať, preto sme sa vrhli na prípravu Klubu na Trojke. Popritom som Andymu Krausovi prekladala z francúzštiny jeden seriál, čo ma veľmi bavilo. Andy je môj spolužiak z VŠMU a pamätal si, že viem po francúzsky. Síce som na obrazovke nebola pravidelne, ale stále som mala niečo rozrobené.

Čiže strach zo straty práce ste v&nbsp;čase prvej vlny pandémie nemali.

Našťastie nie. Ale množstvo mojich kolegov bolo na tom oveľa horšie. Nikdy nevieme, čo bude, preto si treba užívať každý deň. Platí to najmä pri korone, ktorá nabúrala aj všetky naše pracovné istoty, aj keď my herci, respektíve ľudia na voľnej nohe, sme už akosi na neistotu zvyknutí. Niekedy nevieme, čo budeme robiť budúci týždeň, a&nbsp;potom sa nám diár zaplní tak, že nič nestíhame. Ale momentálna situácia je pre mnohé profesie, pre umelcov, športovcov veľmi ťažká. My sme síce v&nbsp;septembri stihli odohrať pár predstavení Klimaktéria, ale v&nbsp;najbližšom období sa už do divadla tak ľahko diváci nedostanú. Pre mnohých kolegov to bude veľmi ťažké obdobie. Verím, že vláda a&nbsp;ministerstvá pomôžu, lebo bez umenia, kultúry, ale aj športu nemôže civilizovaný štát existovať.

Vy ste počas prvej vlny stále pracovali?

Áno, ja som v&nbsp;tomto období ďalej pracovala, môj manžel lekár robil stále a&nbsp;dcéra Katka bola buď s&nbsp;deťmi u&nbsp;nás, alebo my na striedačku u&nbsp;nich. Vždy bolo čo robiť. Najviac ma mrzelo, že som sa menej stretávala so svojou mamou. Chodievali sme s&nbsp;rúškami na prechádzky, samozrejme, s&nbsp;odstupom dvoch metrov, čo mi bolo veľmi ľúto. O&nbsp;to častejšie som s&nbsp;ňou telefonovala, ale osobný kontakt je osobný kontakt.

Áno, absolútne. Moja mama má 79 rokov a&nbsp;je v&nbsp;skvelej forme. Teraz v&nbsp;lete som s&nbsp;ňou bola často na chalupe, chodili sme pravidelne plávať na jazero, bola fantastická. Verím, že jej zdravie bude ešte dlho slúžiť.

Leonko už má 5 a&nbsp;Emilko 1,5 roka. Ani neviem, kedy vyrástli. (Smiech.) Sú to úžasné osobnosti, robia nám radosť. A&nbsp;uvidíme, či a&nbsp;kedy pribudnú ďalšie vnúčatá. S&nbsp;odstupom času aj ja občas ľutujem, že sme s&nbsp;manželom nemali aj tretie dieťa. Hoci, keď si spätne spomeniem na časy, keď boli deti malé, bolo to určite najnáročnejšie obdobie v&nbsp;živote. Veľmi veľa sme vtedy pracovali. Minule som objavila diár ešte z&nbsp;čias nakrúcania Pošty pre teba. Deň po dni som ho mala plný dabingu, študovala som popri tom sociálnu prácu, cez víkendy točila spomínanú Poštu... Nechápem, ako sme to s&nbsp;manželom celé zvládali. Tým, že sa mi za posledné roky pracovné tempo zvoľnilo, je to pre mňa omnoho príjemnejšie ako v&nbsp;minulosti, keď som sa len naháňala. Aby to však nevyznelo zle, som úprimne vďačná za všetky príležitosti, ktoré mi do života prišli. Robila som mnohé úžasné projekty.

Prečo ste sa rozhodli absolvovať Farmu? Myslím, že toto mnohých prekvapilo.

Mám dobrodružnú povahu, asi preto som do toho šla. Mám rada výzvy, zároveň sa mi páčilo byť v&nbsp;prírode. Chcela som tam ísť a&nbsp;vôbec to neľutujem. Popritom bolo zaujímavé sledovať rôzne reakcie ľudí. Niektorí ma odsudzovali, nerozumeli tomu, že tam idem, a&nbsp;našli sa aj takí, ktorí Farmu sledovali len kvôli nám, známym ľuďom. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Veď sme spali pod hviezdami, veľa sme fyzicky pracovali, a&nbsp;čo je najpodstatnejšie, boli sme tam skvelá partia. Kedy inokedy by som mala možnosť niečo také vyskúšať? Všetci žijeme veľmi seriózne, málokedy vystúpime zo svojej komfortnej zóny a&nbsp;aj preto som si povedala: Idem do toho! A&nbsp;okrem toho, vedela som, že tam určite nebudem dlho.

Farma pre mňa bola zaujímavou sociologickou štúdiou. Rada pozerám napríklad aj Zámenu manželiek, páčila sa mi Svokra s&nbsp;Gizkou Oňovou. Obdivovala som ju, ako zvládala náročné situácie a&nbsp;ako sa snažila ľuďom pomôcť. Gizka je skvelá. (Smiech.) Svokra mi v&nbsp;niečom pripomínala Poštu a&nbsp;Nečakané stretnutia na RTVS. Tento žáner mi je skrátka blízky. Gizka sa už na Svokru necíti, čo je škoda. Riešila tam veľmi ťažké prípady, často suplovala prácu psychológa, musela veľa cestovať... Teraz svoju energiu rozdáva prostredníctvom nášho divadelného predstavenia Klimaktérium.

Ako je to s&nbsp;vaším zaťom? Ešte stále študuje?

Nastúpil do posledného ročníka medicíny a&nbsp;je možné, že po skončení štúdia sa s&nbsp;Katkou vrátia do Ameriky. Práve preto si ich chcem tento rok v&nbsp;maximálnej miere užiť.

Takže ich nebudete chcieť udržať na Slovensku?

Samozrejme, najskôr ho čaká dokončenie štúdia na Slovensku, potom medicínske skúšky v&nbsp;Amerike. Ešte to je dlhá cesta, ale aj tak je neuveriteľné, že sme už päť rokov zvládli. Ak bude treba, budem za nimi cestovať. Taký je život. Pre mňa je podstatné, aby boli spokojní a&nbsp;šťastní, nech budú kdekoľvek. Aj tak je veľké šťastie, že si vnúčatá môžem užívať v&nbsp;ich najkrajšom období. A&nbsp;čo sa týka syna, ten žije v&nbsp;Prahe, našiel si priateľku a&nbsp;tiež to zatiaľ vyzerá dobre. Jediné, čo ma trápi, je momentálna situácia.

Veľmi by som si želala, aby sa náš život čo najskôr vrátil do normálnych koľají. Aby sa pandémia na Slovensku zaobišla bez veľkých strát na životoch, aby sa nenakazilo veľa ľudí a&nbsp;aby ľudia neprišli o&nbsp;prácu a&nbsp;živobytie. A&nbsp;k&nbsp;tomu musíme prispieť my všetci. Dôsledným dodržiavaním opatrení, zodpovednosťou, trpezlivosťou a&nbsp;ohľaduplnosťou, najmä k ohrozeným skupinám. Nebude to ľahké obdobie, ale verím, že to zvládneme. Všetkým želám pevné zdravie a&nbsp;veľa síl.

Udrží rodinu doma? Brychtová si užíva vnúčatká. Prečo chcú odísť do Ameriky?

Výber pre vás

Udrží rodinu doma? Brychtová si užíva vnúčatká. Prečo chcú odísť do Ameriky?

Súvisiace články

25 rokov v rozhlase: ROMAN BOMBOŠ si zaspomínal na začiatky aj príhody z rádia

Podnikanie na Jadrane: Herečka KRISTÍNA PALONDER GREPPELOVÁ otvorene o biznise s realitami

ADELA VINCZEOVÁ v rozhovore: Vždy som prepnuteľná a je to na ľuďoch, koľko ma v živote chcú mať

Výber pre vás