Jana Homolová

<h3>Už čoskoro uplynie rok, čo nás nečakane opustil herec Štefan Kožka (†66). Mnohí diváci si ho budú pamätať najmä vďaka postave veterinára z markizáckej Hornej Dolnej. Ako ste sa s jeho náhlym odchodom všetci vyrovnali?</h3>
<p>Pre nás je to naozaj veľmi zvláštna a&nbsp;ťažká situácia, ktorú sme vôbec nečakali a&nbsp;všetkých nás zasiahla. Týmto sa chcem veľmi pekne poďakovať najmä televízii Markíza za to, že jeho postava sa nebude nahrádzať iným hercom, ale zo seriálu prirodzene odíde. Predstava, že by mal miesto Števka hrať niekto iný, by pre nás všetkých bola ešte ťažšia, pretože by sme museli pokračovať ďalej, akoby sa nič nestalo. Lenže pre nás sa stalo… Po siedmich rokoch sme v&nbsp;seriáli fungovali veľmi rodinne. Okrem toho tam máme takú „hornodolniansku stenu“, na ktorej sú rôzne spomienky z&nbsp;nakrúcania a&nbsp;je tam aj on. Števko je teda pocitovo stále medzi nami. Jeho odchod vnímame tak, že dnes síce nenakrúca, ale zajtra sa k&nbsp;nám opäť vráti…</p>
<p>Priznám sa, že s&nbsp;jeho odchodom sme sa ešte nevyrovnali, stále sme to akoby nespracovali. Zároveň je to ťažké spracovať. Myslím, že teraz hovorím za nás všetkých, ktorí na Hornej Dolnej spolupracujeme. Samozrejme, uvedomujeme si, že život prináša aj také veci, ale ešte nám chvíľu potrvá, kým sa s&nbsp;jeho odchodom vyrovnáme. Okrem toho kovidu podľahli viacerí ľudia z&nbsp;dediny a&nbsp;pre mňa osobne to boli prvé skúsenosti s&nbsp;tým, čo táto pandémia dokáže napáchať. Ešte stále sme z&nbsp;toho otrasení a&nbsp;hoci ideme ďalej, pokračujeme, nakrúcame, smútok z&nbsp;odchodu viacerých ľudí sa z&nbsp;nás stále nevytratil. Aj Števkov odchod v&nbsp;nás stále cítiť. Už nech ten kovid pominie…</p>
<h3>Asi je to o&nbsp;to ťažšie, že nielen Štefan Kožka, ale aj ostatní odišli veľmi náhle.</h3>
<p>Určite. V&nbsp;danom momente si asi každý z&nbsp;nás uvedomil svoju pominuteľnosť. My sme vedeli, že Števko ochorel na koronu, lebo nám poslal video, v&nbsp;ktorom nás o&nbsp;tom informoval a&nbsp;zároveň nám chcel priblížiť, ako sa má. Vo svojom prejave mal istú dramatickosť, ale ja som v&nbsp;ňom zároveň cítila ľahkosť. Úprimne vám poviem, že z&nbsp;jeho strany som to najskôr brala ako taký ľahký fór. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to takto skončí… Neviem presne ani hovoriť o&nbsp;pocite, ktorý vo mne jeho odchod zanechal. Všetci sme ostali v&nbsp;poriadnom šoku.</p>
<h3>Z&nbsp;tohto dôvodu je určite lepšie, že ho v&nbsp;rámci seriálu tvorcovia nevymenili za inú postavu.</h3>
<p>V&nbsp;danom prípade považujem za šťastnejšie riešenie, keď sa s&nbsp;ním postavy v&nbsp;rámci seriálu rozlúčia. To bola situácia, ktorá nebola ťažká len pre nás, jeho priateľov, ale aj pre celý tvorivý tím, ktorý musel flexibilne zareagovať. Predpokladám, že mali dopredu rozpísaných hneď niekoľko scenárov, kde jeho postava veterinára figurovala a&nbsp;jeho náhly odchod museli vyriešiť. Bolo to ťažké jednak pocitovo, ale aj technicky.</p>

<h3>Seriál si drží divácku priazeň už spomínaných sedem rokov. Ako je to možné?</h3>
<p>Neviem na to celkom jednoznačne odpovedať. Ono je náročné robiť pre ľudí zábavu, ale zas naše herecké povolanie nepovažujem za nejaké výnimočné, lebo je to práca ako každá iná. Na druhej strane nám všetkým, nielen hercom, ale aj tvorcom mimoriadne lichotí, že je tento seriál stále populárny. S&nbsp;Brmbalíkom sa často smejeme, že ja budem na pľaci behať ešte aj na vozíčku a&nbsp;on o&nbsp;barlách, lebo naše príbehy sú v&nbsp;podstate nekonečné. (Smiech.) Keď niečo vydrží tak dlho ako Horná Dolná, tak je to na jednej strane zázrak, že to môže fungovať aj v&nbsp;našich podmienkach. Zároveň je vzácne, že sa tam pravidelne stretáva určitá skupina ľudí a&nbsp;stále nás to baví, hoci samotné nakrúcanie je už pre nás akoby rutinné.</p>
<h3>Ale pôvodní obyvatelia Novej Lehoty, ktorí účinkujú v&nbsp;komparze, nám priznali, že vaše povolanie náročné je a&nbsp;profesionálnymi hercami by nechceli byť.</h3>
<p>Zlatí. (Smiech.) O&nbsp;herectve všeobecne panuje taká romantická predstava, aké je to úžasné, a&nbsp;nie je to celkom pravda. Táto práca má svoje výhody aj nevýhody. Maximálne rozumiem tomu, že ak medzi nás príde človek nezainteresovaný a&nbsp;neznalý pomerov, mysliac si, že my sa tam len tak zídeme a&nbsp;štáb nás nakrúti, tak ostane prekvapený, čo všetko sa za touto prácou skrýva.</p>
<h3>Keď som už spomenula obyvateľov Novej Lehoty, ste s&nbsp;niektorými z&nbsp;nich v&nbsp;bližšom vzťahu?</h3>
<p>My s&nbsp;Brmbalíkom bývame v&nbsp;dome pani Makišovej, ktorá síce nie je komparzistka, ale v&nbsp;podstate sme u&nbsp;nej nasťahovaní. Ona je výborná pekárka a&nbsp;raz za čas nám donesie napríklad domáce šišky a&nbsp;ďalšie dobroty, za ktorými sa ideme zblázniť. Samozrejme, ja som vtedy zákonite v&nbsp;rysovačke a&nbsp;bojujem sama so sebou, či si dať alebo nedať, ale pani Makišová vždy zvíťazí. (Smiech.) O&nbsp;ostatných veľmi hovoriť nechcem, lebo všetci sú úžasní. Sú to moje srdcovky a&nbsp;nerada by som na niekoho zabudla…</p>
<p>Ale keď sme pri srdcovkách, takou mojou veľkou srdcovou záležitosťou bol pán Vendelín, ktorý, už tiež, bohužiaľ, nie je, pre kovid, medzi nami. Aj to bola veľká rana a&nbsp;všetci sme boli z&nbsp;jeho odchodu smutní. To bol komparzista „par excellence“&nbsp; a&nbsp;zároveň bol veľmi svojský a&nbsp;typický presne preto, ako hral. My sme ho mali veľmi radi. Posledný rok bol pre nás, čo sa nečakaných odchodov týka, ťažký.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Obyvatelia Novej Lehoty svorne tvrdia, že s&nbsp;príchodom markizáckeho štábu dedina ožila, že ste jej vdýchli nový život.</h3>
<p>Asi to tak bude, lebo Nová Lehota bola trošku takou zabudnutou dedinkou. Či sme tam priniesli nový život, úplne povedať neviem, ale obnovila sa tam turistika. Chodí tam veľmi veľa ľudí, ktorí si fotia Kakaovník, rapidečku a&nbsp;všetky známe miesta zo seriálu. Samozrejme, miestni asi intenzívnejšie vnímajú to, že sa tam premelie viac osôb ako v&nbsp;minulosti. Pre domácich je zároveň plusom, že s&nbsp;príchodom televízie sa dedina postupne zveľaďuje. Tým, že sa platia nájmy, podarila sa im opraviť cesta.</p>
<p>Ale myslím, že občas sa stane, že tunajším „domorodcom“ aj lezieme na nervy. (Smiech.) Nová Lehota leží v&nbsp;doline, preto keď nakrúcame, počuť k&nbsp;nám z&nbsp;okolia naozaj všetko. Keď niekto zapne kosačku, aby si posekal trávnik, tak ho potom musíme prosiť, aby na určitý čas prestal, lebo to v&nbsp;záberoch počuť. Čiže občas aj zasahujeme bežným ľuďom do ich práce, čo sa im páčiť nemusí, ale aj to patrí k&nbsp;nakrúcaniu v&nbsp;reálnom prostredí. (Úsmev.)</p>
<h3>Máte za sebou svoju prvú producentskú skúsenosť vo filme Známi neznámi, ktorý sa stretol s&nbsp;veľkým úspechom, keďže si ho do našich kín prišlo pozrieť viac ako 100-tisíc divákov. Čakali ste takýto úspech?</h3>
<p>My sme sa veľmi báli a&nbsp;priznám sa, že som bola dosť veľký skeptik, či ísť v&nbsp;tejto kovidovej dobe s&nbsp;filmom von. Nevedeli sme, či prídu ľudia do kina, či sa nebudú báť, predsa len každodenné informácie o&nbsp;tom, koľko ľudí sa nakazilo a&nbsp;zomrelo, spôsobuje, že je v&nbsp;nás všetkých momentálne zakorenený obrovský strach. Na druhej strane všetci už máme chuť vidieť aj niečo iné ako len steny svojich príbytkov. Ľudia začali byť počas leta postupne odvážnejší, a&nbsp;ja som vo výsledku bola veľmi milo prekvapená, že ich do kina na náš film prišlo až toľko. A&nbsp;možno aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prišli a&nbsp;boli ochotní s&nbsp;nami stráviť hodinku a&nbsp;pol. Je to pre nás obrovský pocit zadosťučinenia, lebo bežný človek si asi ani neuvedomuje, aké náročné je nakrútiť film, a&nbsp;to ešte v&nbsp;podmienkach kovidu. O&nbsp;to viac sa nám naša práca zúročila v&nbsp;diváckej priazni, za čo sme úprimne vďační. Teraz sa s&nbsp;týmto filmom chystáme do Česka, kde bude mať premiéru, tak nám, prosím, držte palce, aby sa aj tam páčil a&nbsp;aby si aj českí diváci prišli na svoje, lebo som presvedčená o&nbsp;tom, že sme urobili naozaj pekný film.</p>
<h3>Tento film rieši vo všeobecnosti tému mobilných technológií, ale aj vzťahy. Téme vzťahov sa spolu s&nbsp;Evou „Evelyn“ Kramerovou (31) venujete v&nbsp;spoločnom podcaste. Zverujú sa vám často ľudia so svojimi vzťahovými problémami?</h3>
<p>V&nbsp;prvom rade chcem povedať, že mňa téma mobilných technológií, ktoré zasahujú do našich životov, neskutočne fascinuje. Ja som ešte z&nbsp;generácie, ktorá mobily nemala. Prvý mobil som si kúpila, aj to bola obrovská škatuľa, v&nbsp;dvadsiatich dvoch rokoch. (Smiech.) A&nbsp;teda to, ako s&nbsp;týmito technológiami nakladáme a&nbsp;či s&nbsp;nimi vôbec vieme nakladať, je pre mňa veľmi zaujímavá téma.</p>
<p>A&nbsp;na vašu otázku odpoviem, áno, stáva sa mi to dosť často, že mi ľudia hovoria o&nbsp;svojich problémoch vo vzťahu, ale je to asi aj preto, že sme sa s&nbsp;Evou v&nbsp;rámci nášho podcastu pasovali do úloh inžinierok srdca. (Smiech.) To v&nbsp;preklade znamená, že sa o&nbsp;tom veľmi radi rozprávame, analyzujeme, ale vlastne nič nevymyslíme. (Smiech.) Veľa ľudí za mnou s&nbsp;problémami chodí, veľa ľudí mi píše, čo všetko v&nbsp;rámci partnerských vzťahov zažilo. Čiže my s&nbsp;Evou sme teraz v&nbsp;úvodzovkách expertkami hochštaplerkami na vzťahy.</p>

<h3>Môžno k&nbsp;vám cítia dôveru, a&nbsp;pretože ste v&nbsp;televízii, majú tiež pocit, že vás poznajú.</h3>
<p>Neviem, ale ja sa o&nbsp;vzťahoch všeobecne rada rozprávam, lebo som veľmi zvedavá. Vždy ma zaujímalo aj zaujíma, ako rôzni ľudia fungujú vo svojich vzťahoch, ako prežívajú radosti, traumy a&nbsp;ako ich riešia. Zároveň mám naštudované veľké množstvo literatúry. Mňa fascinuje ľudské psyché, a&nbsp;to, ako reaguje v&nbsp;určitých situáciách. A&nbsp;priznávam, že mimoriadne rada sa okrem vzťahov rozprávam aj o&nbsp;chorobách. (Smiech.) Čiže aj hypochondri si so mnou nájdu spoločnú reč. Fascinuje ma totiž aj ľudské zdravie a&nbsp;rada sa zamýšľam nad tým, prečo niektoré choroby vznikajú a&nbsp;ako, prípadne čím sa im dá zabrániť.</p>
<h3>Vyskúšali ste si úlohu producentky, do spomínaného filmu ste investovali aj vlastné prostriedky a&nbsp;zároveň ste na ňom pracovali so svojím partnerom. Nebol to stres a&nbsp;trošku aj skúška vzťahu?</h3>
<p>My si vtipne hovoríme, že sme také ADHD povahy. (Smiech.) To znamená, že nedošlo k&nbsp;žiadnym treniciam. Ani sme si neliezli na nervy. Okrem toho sme mali rozdelené úlohy. Ja som robila na jednom, Ďuro (Juraj Brocko, pozn. red.) na druhom a&nbsp;Wanda (Wanda Adamík Hrycová, pozn. red.) na treťom. Nebolo to tak, že sme sa stretli každý deň v&nbsp;určitý čas a&nbsp;hádali sa na tom, ako čo bude vyzerať. (Smiech.) Toto sme robili len vo výkonných rozhodnutiach, ale celý proces mal mnoho odvetví, ktoré sme museli pokryť, až som vo finále mala pocit, že Ďuro robil v&nbsp;inom segmente a&nbsp;ja tiež v&nbsp;inom. Doma sme sa potom večer stretli a&nbsp;povedali si, čo sa každému z&nbsp;nás počas dňa stalo. Skrátka, každý mal na svojich pleciach iný druh zodpovednosti.</p>
<h3>Chystáte aj niečo ďalšie?</h3>
<p>Dokončujeme jeden projekt o&nbsp;Slovákoch, ktorí za obdobia Márie Terézie boli vysťahovaní na územie dnešného Srbska. Je tam oblasť Vojvodina, kde dodnes žijú, zachovali si svoju identitu a&nbsp;naozaj čistú slovenčinu. Režisér nakrútil v&nbsp;tomto prostredí hraný film, ktorý ešte nie je úplne hotový, ale už teraz viem, že to bude čarovné dielko aj vďaka ľuďom, ktorí v&nbsp;ňom účinkujú. Hrajú tam aj niektorí naši, potom srbskí herci a&nbsp;aj pôvodní obyvatelia, ktorí si v&nbsp;sebe zachovali takú tú praľudskú človečinu. Potom máme rozpracované ďalšie projekty, pri ktorých pevne dúfam, že sa vyvinú, lebo viete, nakrútiť film je naozaj dlhodobá záležitosť.</p>
<h3>Ako stíhate spájať nakrúcanie Hornej Dolnej a&nbsp;svojich súkromných projektov so starostlivosťou o&nbsp;deti?</h3>
<p>Paradoxne, nakrúcanie filmov moje deti vôbec nepociťovali. Napríklad, keď sa nakrúcal film Známi neznámi, tak sa to robilo cez práz­dniny a&nbsp;ony boli odcestované so svojím tatinom, čiže nakrúcanie prebehlo bez problémov. A&nbsp;čo sa týka ostatných vecí, mám dlhoročný úzus, že pracujem do štvrtej a&nbsp;od štvrtej, keď deti prídu zo školy, sa jednoducho venujem im. V&nbsp;sobotu a&nbsp;v&nbsp;nedeľu nepracujem vôbec. Mám to veľmi striktne rozdelené a&nbsp;veľmi to pomáha, lebo by som sa inak zbláznila. Moje deti v&nbsp;podstate ani nevedia, koľko vecí do tej štvrtej stíham. (Smiech.) Ale od štvrtej som ich mama a&nbsp;venujeme sa sebe, krúžkom, domácim úlohám.</p>
<p>Priznávam však, tieto prázdniny boli trošku iné, ale vopred som svojim synom vysvetlila, že sa im budem venovať, no pomedzi to budem musieť riešiť aj prácu, telefonovať… Skrátka, inak sa to skĺbiť nedalo, ale oni to pochopili. A&nbsp;ak už toho bolo aj na nich priveľa, našli sme si pre seba tri dni, počas ktorých sme úplne vypli. Za týmto spôsobom fungovania si stojím. Žiadna práca, žiadny projekt a&nbsp;nič na svete nie je viac ako moje deti. A&nbsp;moje deti potrebujú mamu, ktorá ich uspáva, je skrátka s&nbsp;nimi. Na to nedám dopustiť. (Úsmev.)</p>

Ťažký rok pre HORNÚ DOLNÚ: Seriál poznačili nečakané odchody

Výber pre vás

Ťažký rok pre HORNÚ DOLNÚ: Seriál poznačili nečakané odchody

Súvisiace články

Lekár hviezd Pavel Traubner: Ako Tarageľovi zachránil život v hodine dvanástej

Spoveď plná bolesti: Speváčka Maja Velšicová po smrti syna hľadá vôľu žiť

Rodičia vnášajú do škôl veľa neoprávnenej kritiky, hovorí učiteľ rekordér

Výber pre vás