Jana Homolová

Stránky nášho časopisu ste obohatili o&nbsp;vianočné recepty. Ešte predtým, ako sa na ne opýtam, ma zaujíma, kto vás priviedol k&nbsp;vareniu.

I: Vyrastala som so svojou sestrou a&nbsp;maminkou. Boli sme taká veselá trojka. Naša mamina bola ne­smierne múdra a&nbsp;prezieravá, lebo už v&nbsp;útlom detstve nás priviedla k&nbsp;domácim prácam aj k&nbsp;vareniu. Priznávam, že v&nbsp;začiatkoch sme z&nbsp;toho boli so sestrou občas otrávené.

Vyzeralo to totiž takto – v&nbsp;sobotu ráno okolo pol deviatej sa otvorili dvere do detskej izby a&nbsp;mama nám povedala: „Dobré ráno, dievčatká! Ktorá je dnes v&nbsp;kuchyni a&nbsp;ktorá bude vysávať?“ (Smiech.) Keďže sme sa so sestrou mali veľmi rady, prestriedali sme sa spravodlivo. Zároveň sme sa v&nbsp;ranom veku učili najskôr asistenčné práce v&nbsp;kuchyni a&nbsp;neskôr sme už varili celé obedy. Mama na nás mala čas aj trpezlivosť, čo sa nám po rokoch, v&nbsp;dobrom, vrátilo. Sme jej za to veľmi vďačné. Moja sestra Tánička sa vydala ako osemnásťročná. Má krásnu rodinu, úžasného manžela. Myslím, že sú spolu tak dlho aj preto, lebo ona je gazdiná číslo jeden. Čokoľvek si jej Ľubko vymyslí, ona mu to rada pripraví.

Ja som sa vydávala neskôr. S&nbsp;manželom na to obdobie s&nbsp;láskou spomíname, pretože som si ho získala kotletou s&nbsp;hranolčekmi. Keď sme spolu začali chodiť, veľmi som si ho chcela uctiť. Bývala som však v&nbsp;malej garsónke. Myslím, že moju kotletu a&nbsp;hranolčeky bolo vtedy cítiť v&nbsp;celom paneláku, napriek tomu som si manžela získala. (Smiech.) Priznám sa, že som štandardná kuchárka. Nepúšťam sa do náročných receptov. Mám obľúbené jedlá a&nbsp;inšpirujem sa Kristínkinou Zdravou maškrtou a&nbsp;našimi kuchármi v&nbsp;Dámskom klube. Vďaka tomu sa dostanem k&nbsp;delikátnejším jedlám, ktoré si nájdu miesto v&nbsp;mojom a&nbsp;manželovom jedálničku.

K: Je pravda, že mamina ma neučila variť, ale naučila som sa to vďaka tomu, že som veľmi skoro odišla z&nbsp;domu. Už v&nbsp;pätnástich som žila v&nbsp;Anglicku, kde strava bola buď polotovar, alebo niečo, čo nechutilo ideálne. Tam sa začali moje kuchárske pokusy. Ozajstné varenie sa začalo počas vysokej školy na internáte. Tam som skúšala, experimentovala, chodila na veľké nákupy, pozývala kamarátov. Keďže som študovala vo Viedni, mala som spolužiakov z&nbsp;celého sveta. Miešali sa tam rôzne kultúry, tak som sa aj snažila objavovať nové chute, jedlá, koreniny typické pre zahraničie. Potom som od toho upustila a&nbsp;varila som si viac-menej pre seba. Naplno variť a&nbsp;piecť som opäť začala, keď som sa presťahovala do Nemecka za manželom. Hral prvú ligu mužov vo volejbale a&nbsp;mal mnoho hladných spoluhráčov. (Smiech.) Bolo jedno, či vyhrali alebo prehrali, po zápase som im vždy priniesla veľké plechy koláčov alebo mafinov a&nbsp;všetko sa zjedlo.

Mamina je skôr „biznis“ žena. Nemyslím to v&nbsp;zlom, ale nestojí pri sporáku tri hodiny ako iné gazdinky. Varí však výborne. Sú to vždy rýchle a&nbsp;praktické jedlá. Nie je to tak, že by sa rozhodla piecť kačku...

I: Dvakrát som ju spravila. (Smiech.)

K: No dobre, dvakrát si sa snažila, ale nik z&nbsp;nás si to nepamätá. (Smiech.) Občas skúša aj zložitejšie recepty, hoci to vôbec nemusí. Jej miesto je niekde inde, nie v&nbsp;kuchyni a&nbsp;myslím to v&nbsp;tom najlepšom zmysle slova.

Teraz, keď má Kristínka vlastnú domácnosť, pozývate sa navzájom na obed, večeru?

K: Párkrát sa to stalo, aj vianočná večera bola v&nbsp;mojej réžii, ale je pravda, že ak máme rodinný obed, tak najčastejšie v&nbsp;reštaurácii. Je to praktickejšie. Pri tejto téme musím oceniť snahu môjho manžela Adama. Na začiatku pre vás varil. Pamätáš?

K: Pozýval vás, pripravoval obedy, večere. To ho veľmi baví.

I: To je pravda, je veľmi šikovný. Kika má šťastie, že má partnera, ktorý jej pomáha, je samostatný a&nbsp;vie sa o&nbsp;seba postarať, navariť si. Ja som si manžela rozmaznala. On to všetko vie, respektíve vie si pripraviť raňajky, inak nevie vôbec nič. (Smiech.) Okolo seba má rád také „šmé“, teda nie „šmé“, ale má rád okolo seba mňa. A&nbsp;to je chyba! Apelujem preto na všetky manželky a&nbsp;ženy: prosím vás, nerobte všetko za svojich chlapov, obráti sa to proti vám. (Smiech.)

Pri Kristínke a&nbsp;Maťovi som bola vždy najšťastnejší človek na svete, lebo som veľmi túžila mať rodinu. Tým, že som z&nbsp;rozvedeného manželstva, veľmi som sa snažila, aby naša rodina bola kompaktná, súdržná, aby všetko fungovalo. To sa mi aj podarilo, ale možno som trošku urobila chybu. Nevenovala som sa Kike v&nbsp;tom zmysle, že by som ju v&nbsp;sobotu ráno o&nbsp;ôsmej bola zobudila s&nbsp;vysávačom v&nbsp;ruke. Ale zas na druhej strane vidím, že je šikovná a&nbsp;niektoré veci sa naučila aj bezo mňa. V&nbsp;tomto smere však cítim rezervu. Nám sa napríklad asi len dvakrát za život stalo, že sme počas Vianoc piekli medovníčky.

Nie som kreatívna a&nbsp;nikdy som nepiekla koláče. Moja mama nás k&nbsp;tomu neviedla. Na vianočné sviatky upiekla fantastický orechovník, makovník a&nbsp;griláž. To bol vrchol jej cukrárskeho umenia raz v&nbsp;roku na Vianoce. Pod tlakom mojich kamarátok, ktoré svojim manželom a&nbsp;deťom pripravovali bábovku, žemľovku, ryžový nákyp, som si aj ja povedala, že to musím zvládnuť. Upiekla som teda bábovku podľa receptu Martušky Dvorskej, manželky pána Petra Dvorského. Povedala mi: „Ivka, toto sa ti musí podariť, to sa nedá pokaziť.“ Keď som ju začala servírovať, spľasla a&nbsp;mala asi tri centimetre. (Smiech.) Chuťovo však bola famózna. Druhý pokus bola žemľovka, ktorú u&nbsp;nás jedol náš kamarát Dušan Tittel. Aj tá klesla, ale tentoraz asi na jeden centimeter. (Smiech.) Odvtedy cukrárske pokusy nerobím a&nbsp;skláňam sa pred svojou dcérou, pretože je v&nbsp;tomto smere veľmi šikovná.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aké recepty ste našim čitateľom vybrali do špeciálnej prílohy?

I: Milí čitatelia, riadila by som sa iba výberom mojej dcéry, ktorej absolútne dôverujem a&nbsp;dôveruje jej aj veľa divákov, ktorí ju radi sledujú.

K: Recepty sa inšpirovali Zdravou maškrtou. Ide o&nbsp;zdravšie verzie tradičných receptov. Sú tam recepty na dve polievky, jedna z&nbsp;toho je hrachová. Samozrejme, je tam aj vianočné pečenie a&nbsp;recepty na kokosové ježe, ktoré môj manžel miluje. Väčšinou ich nechávame v&nbsp;zime na balkóne a&nbsp;on ich odtiaľ nenápadne kradne. (Smiech.) Sú tam vanilkové rožteky na zdravší spôsob, medovníčky, perníkový koláč. Dohromady ide o&nbsp;dvanásť receptov nakombinovaných tak, aby si čitatelia mohli vybrať. Je tam „všehochuť“.

I: Striedame sa. Aj Adam je z&nbsp;rozvedeného manželstva a&nbsp;má iba maminku. Jeho otec žije v&nbsp;zahraničí. Minulý rok sme boli u&nbsp;nich a&nbsp;tento rok budú u&nbsp;Adamovej maminy. My sme zas tento rok u&nbsp;sestry, keďže sme ostali len dvaja, ale keď prídu deti, úplne sa to zmení, pretože každé Vianoce sú predsa o&nbsp;deťoch. Nahrali ste mi otázku, pretože od dcérinej svadby ubehol viac ako rok a&nbsp;predpokladám, že všetci sa pýtajú, kedy budú deti.

I: Keby bolo na mne, boli by zajtra. (Smiech.)

K: Myslím, že veľa ľudí má deti preto, lebo majú pocit, že už je čas. Na taký krok by však mali byť ľudia pripravení, mali by si uvedomiť, že dieťa je záväzok, zodpovednosť. Tí, ktorí si chcú budovať kariéru, by v&nbsp;tomto štádiu deti mať nemali, pretože ich často vychovávajú s&nbsp;tabletom a&nbsp;telefónom v&nbsp;ruke.

I: To len majú online vzdelávanie. (Smiech.)

K: Je to možné, ale v&nbsp;konečnom dôsledku vidno, že sa im rodičia nevenujú, hoci rozumiem, každý potrebuje aj svoj priestor pre seba. O&nbsp;to viac by si mal taký človek zvážiť, či je na dieťa pripravený a&nbsp;či je schopný dať mu sto percent svojej pozornosti. Takto to chcem spraviť ja. Radšej si počkám, kým budem vedieť, že všetok čas a&nbsp;lásku môžem naplno venovať svojmu dieťaťu.

I: Je dar mať dieťa, ale väčší dar je mať naň čas. Spolu s&nbsp;manželom sme sa dcére naozaj veľmi venovali. Naučila sa lyžovať, plávať, tancovať, chodila na klavír. Mala pekné detstvo. Študovala v&nbsp;zahraničí, preto si myslím, že je v&nbsp;živote naozaj zorientovaná. Osobne obdivujem všetkých rodičov, na ktorých síce vidím, že sú upachtení taxikári voziaci deti na rôzne krúžky, ale to všetko sa im v&nbsp;živote vráti. Na svojej dcére si vážim, že si teraz buduje kariéru a&nbsp;nepúšťa sa do zakladania rodiny, lebo potom by niečo muselo ustúpiť do úzadia. Je to iné, keď človek pracuje na sebe a&nbsp;ešte nemá deti, tam si môže dovoliť byť tak trošku aj egoistom.

K: Egoistická stránka je pre každého z&nbsp;nás prirodzená, hoci to nepovieme nahlas. Myslím, že s&nbsp;vyšším vekom sa ľuďom postoje, hodnoty a&nbsp;priority menia a&nbsp;vtedy je aj správny čas na dieťatko, ktoré vzťah krásne doplní.

Ovplyvnila relácia Zdravá maškrta stravovanie vo vašej rodine? Berú si rodičia, prípadne manžel príklad?

K: Adam takto žije dlho. Stravuje sa veľmi zdravo. V&nbsp;tomto smere ja nie som až taká striktná, ak mám chuť na buchtu, dám si ju, no následne viem, že ju vymakám vo fitku. Všeobecne však obaja žijeme zdravo. U&nbsp;nás nenájdete bielu múku, biely cukor, žiadnu smotanu. Nakupujeme mäso z&nbsp;kvalitných zdrojov, jedávame veľa zeleniny. Mäso tvorí relatívne veľkú časť nášho jedálnička, ale skúsili sme byť aj vegánmi. V&nbsp;tomto smere experimentujeme, no žijeme naozaj zdravo. Zdravý štýl stravovania sa snažím dostať do celej rodiny Malachovských, aj keď je to trošku náročnejšie. Rodičia majú povolania, ktoré sú viac-menej bonvivánske. Ocino si napríklad po predstavení v&nbsp;divadle zvyčajne s&nbsp;kolegami sadol do reštaurácie, dal si bravčové koleno, chlebík, k&nbsp;tomu vínko.

I: Krásne večery to boli. (Smiech.)

K: Neberiem to v&nbsp;zlom, ono to k&nbsp;tomu povolaniu patrí. Čiže zdravší životný štýl sa snažím zakomponovať aj do každodennej rutiny svojich rodičov a&nbsp;pomaly to ide. Samozrejme, netlačím na pílu, nechávam tomu voľný priebeh, ale dávajú si pozor a&nbsp;snažia sa.

I: Veľmi si vážim všetky nové myšlienky, ktoré nám Kika podsúva, ale dôležité sú&nbsp;návyky. Sme generácia, ktorá si ráno natrela na biely rožok tavený syr, dala na to šunku, rajčiny alebo reďkovku. Prvé avokádo som jedla v&nbsp;roku 1996 a&nbsp;mala som asi 31 rokov. Táto generácia má šťastie, že môže konzumovať omnoho zdravšie potraviny. Ale zmeny už nastali. Dnes naše raňajky pozostávajú z&nbsp;celozrnného kváskového chlebíka, avokáda rozmiešaného s&nbsp;rajčinou alebo reďkovkou. A&nbsp;cez víkend si dáme hemendex, lebo to k&nbsp;víkendu jednoducho patrí. Hemendex je zároveň zdravý. To potvrdí aj Kristínka.

K: Áno, potvrdzujem, hemendex je super a&nbsp;raz za čas je v&nbsp;poriadku aj nejaké pečivo. Ale keď hovoríme o&nbsp;návykoch, tie sa dajú zmeniť, stačí mesiac vydržať a&nbsp;naša myseľ sa prestaví. Nový zvyk sa dá vytvoriť tak, že si človek určí cieľ, k&nbsp;tomu si dá návod, a&nbsp;ak sa mu ho podarí splniť, odmení sa. Tak funguje ľudský mozog a&nbsp;ľudský návyk. Ak sa rozhodnem, že mojím cieľom je žiť zdravo, návod na to bude môj zdravý nákup v&nbsp;obchode, z&nbsp;toho zdravo navarím, a&nbsp;raz za čas sa odmením nejakou drobnosťou. Ide o&nbsp;nastavenie mysle a&nbsp;bez ohľadu na to, či má človek dvadsať alebo šesťdesiat, stále sa to dá. Ak človek chce, dokáže všetko. Darmo teraz mamina vyplazuje na mňa jazyk, je to jednoducho tak. (Smiech.)

I: Snažíme sa a&nbsp;ide nám to lepšie. Teraz sme sa napríklad vďaka našim mladým stali fanúšikmi fermentovanej zeleniny. Vďaka nim vieme nakupovať omnoho kvalitnejšie potraviny.

K: Myslím si, že pokiaľ sa ľudia stravou nezaoberajú, netušia, čo vlastne jedia. Napríklad môj otec sa zvyčajne odmeňoval mangom. Povedal si, veď to je ovocie a&nbsp;ovocie je zdravé, má vitamíny. Lenže mango obsahuje toľko cukru, že je to pomaly to isté, ako keby ste zjedli tri koláče za sebou. Fruktóza je stále len cukor, ktorý v&nbsp;tele spôsobí to isté ako rafinovaný biely cukor. Bežný človek to možno nevie a&nbsp;v&nbsp;nevedomosti si myslí, že urobil dobre. V&nbsp;tomto zmysle som aj ja otcovi musela vysvetliť, že je určite lepšie, že zjedol mango, nie čokoládovú tyčinku bez vitamínov, ale v&nbsp;mangu je veľa cukru a&nbsp;nemal by ho jesť. Napriek všetkému sa rodičia naozaj snažia, musím ich pochváliť, lebo sa ma veľa pýtajú, inšpirujú sa. Je to super.

Pre manželovu diagnózu ste doma museli zmeniť stravu alebo to nebolo treba?

I: Nebolo to treba, má síce menšie obmedzenie, ale naďalej sa snaží športovať. U&nbsp;nás sa teraz bicykluje o&nbsp;život. Manžel denne bicykluje 30 minút už desať dní po sebe a&nbsp;začal v&nbsp;dobrom zmysle slova lepšie vyzerať. Nad stravou viac premýšľame. Prestali sme napríklad piť alkohol, čo je pre nás náročné. Obaja milujeme Ligu majstrov a&nbsp;uplynulý týždeň sme sa smutne pozerali na Real Madrid, ako hral s&nbsp;Interom Miláno. Hovorili sme si, že pohárik vínka by bol teraz fajn. (Smiech.) Ale odolali sme. Veľmi chcem, aby sme sa obaja držali. Máme po päťdesiatke. Pohybom a&nbsp;sledovaním stravy si môžeme predĺžiť život.

Prejdem aj k&nbsp;téme mimo stravy a&nbsp;varenia. Obmedzili ste sociálne siete, pri čom vás inšpiroval dokument na streamovacej službe.

I: Musím priznať, že keď som si pozrela tento film, zľakla som sa. Ani nie tak za seba, ale za mladších ľudí. Keď si to pozriete a&nbsp;vypočujete si ľudí, ktorí vytvorili sociálne siete a&nbsp;uvedomili si, čo vytvorili, tak sú za to, aby sa sociálne siete zastavili, lebo z&nbsp;nich o&nbsp;30 rokov vzniknú občianske vojny. Preto som na Instagram dala príspevok s&nbsp;tým, aby si ľudia dávali pozor, čo zverejňujú. Známych je mnoho prípadov, keď človeka neprijali do zamestnania len na základe toho, že si pozreli jeho Facebook. Uvedomili si, že im nezapadá do koncepcie, lebo miluje alkohol, zábavu... Môže vás to eliminovať na základe toho, že ste o&nbsp;sebe niečo zverejnili na sociálnej sieti. Buďme preto opatrní.

Zažila som ešte časy, keď novinári robili rozhovory o&nbsp;tom, čo sa deje na javisku. Teraz sa robia rozhovory o&nbsp;tom, čo sa deje doma, za stenou. To je obrovský rozdiel. Sociálne siete nám dávajú možnosti zverejňovať snímky zo súkromia. Keď som v&nbsp;Tatrách, odfotím si hory a&nbsp;napíšem k&nbsp;fotke, ako je tam krásne, vyzvem ľudí, aby išli do prírody na prechádzku, nerobím však reklamu. Niekto zo seba urobí influencera a&nbsp;propaguje produkt, ktorý vôbec nepoužíva, len aby za to dostal peniaze. Smutné, ako sa ľudia dajú tak jednoducho zmanipulovať. Na Instagrame sa snažím propagovať, aby ľudia zmysluplnejšie trávili čas. To sú informácie a&nbsp;spôsob života, aký nechcem ľuďom nanútiť, ale im ho dopriať. Zároveň mám všeobecný pocit, že sa všetci navzájom strašne nenávidíme. Sme prehejtovaní práve tým, že sociálne siete tú takto otvorené.

Keď niekto zverejní fotografiu s&nbsp;kabelkou za 250 eur, logicky naštve 20-tisíc ľudí, ktorí majú rovnakú sumu vyhradenú na stravu na celý mesiac. Prečo to však robíme? Prečo sa navzájom provokujeme? Viem, že sú ľudia, ktorým tridsať rokov ležím v&nbsp;žalúdku, napriek tomu im všetko zlo, ktoré v&nbsp;sebe majú, odpúšťam. Neuveriteľne ma to oslobodzuje. Hoci mi neprajú, ja im prajem, aby boli zdraví, šťastní, lebo keď pochopia pocit šťastia, prestanú ľuďom závidieť. Som pyšná na svoju rodinu, na svoju dcéru, lebo si myslím, že je to jedno schopné dieťa, ktoré nemohlo skončiť inak než v&nbsp;opere alebo v&nbsp;televízii. Veď v&nbsp;takom prostredí vyrástla, tak sa z&nbsp;nej ťažko mohla stať zubná lekárka.

K: Ale to ste zo mňa chceli mať.

I: Veď preto to hovorím. Každému prajem, aby bol šťastný, lebo šťastie je len v&nbsp;našich rukách. Ani mne v&nbsp;živote nikto nepomohol do takej miery, aby som mohla povedať: tento človek stojí za mojou kariérou, postavil ma na nohy. Ja som sa postavila na vlastné nohy a&nbsp;musela som podstúpiť mnoho kritiky, neprajnosti aj zmarených príležitostí.

K: Aj ja som proti prehnanému zverejňovaniu súkromia na sociálnych sieťach. Myslím, že každý musí začať od seba. Nikto nás nenúti byť na telefóne. S&nbsp;mužom máme napríklad zvyk, že keď sa ideme prejsť, mobily necháme doma. Je to čas len pre nás a&nbsp;telefóny dokážeme odložiť. Adam je v&nbsp;tom ešte lepší než ja. Keďže sa tým živím, musím z&nbsp;času na čas niečo zverejniť a&nbsp;byť trošku na očiach. Tento dokument som videla aj ja a&nbsp;ostala som zdesená. Napriek tomu ide vždy o&nbsp;naše rozhodnutie. Ak človek chce byť na sociálnych sieťach, musí rátať s&nbsp;hejtom, s&nbsp;exponovanou chválou, falošnými idolmi/influencermi. Taká je doba. Nehovorím, že s&nbsp;ňou súhlasím, ale tak to je. Záleží však na nás, či do toho pôjdeme alebo nie.

Tým, že sa už pomaly blíži koniec roka, ako by ste tento koronový rok zhodnotili?

I: Korona sa neskončí spolu s&nbsp;rokom 2020. My s&nbsp;manželom radi používame Gándhího krásnu myšlienku: „Život, to nie je čakanie na koniec búrky, ide o&nbsp;to, aby sme sa naučili tancovať medzi kvapkami.“ O tom je korona. Prináša so sebou hlavne strach, ale nemali by sme ju nechať, aby&nbsp;nami manipulovala. Od marca pracujem napriek tomu, že v&nbsp;televízii boli ľudia, ktorí odmietli robiť Dámsky klub, lebo korona. Nás generálny riaditeľ vyzval, či do toho ideme, a&nbsp;odvtedy robíme. V&nbsp;živote som nedostala takú veľkú podporu od divákov ako v&nbsp;čase korony. Ďakovali, že o&nbsp;nej nerozprávame ako o&nbsp;nejakom strašiakovi, zároveň prinášame aj iné informácie.

Samozrejme, pre koronu som permanentne v&nbsp;strese, či ju dostanem, lebo som stále medzi ľuďmi. Keby ešte žili naši rodičia a&nbsp;mamy, určite by som zaplatila minimálne trikrát pokutu 1&nbsp;650 eur za to, že som porušila karanténu, ale jednoducho moja mama by nikdy nezostala niekde zatvorená sama a&nbsp;mňa by k&nbsp;nej nepustili. Obdivujem všetkých ľudí, ktorí znášajú všetky obmedzenia vo vzťahu k&nbsp;rodičom. My sme o&nbsp;svoje mamy prišli. Je to veľmi prázdne miesto v&nbsp;živote, ale tým, že ich nemáme, mentálne a&nbsp;psychicky sme spolu s&nbsp;manželom koronu zvládli možno lepšie než ostatní.

K: Situácia je mimoriadne vážna. Veľmi ľúto mi je ľudí pracujúcich v&nbsp;gastre. Adam pracuje v&nbsp;oblasti športu, ja v&nbsp;kultúre, ktoré táto situácia takisto relatívne postihla, nemáme to jednoduché, ale som nastavená tak, že vo všetkom zlom hľadám to dobré. Musím povedať, že v&nbsp;tomto období som bola veľmi produktívna.

I: Áno, to musím povedať, Kika počas prvej vlny pripravila pre svojich fanúšikov kuchársku knihu. Zúročila rok a&nbsp;pol práce na relácii Zdravá maškrta. Odtiaľ sú aj použité recepty pre Život. Kniha sa volá Receptár pre každú šikovnú gazdinku a&nbsp;hádam by mala byť do konca decembra na svete.

K: Áno, na tom som pracovala a&nbsp;veľmi sa z&nbsp;tejto knihy teším.Ale v&nbsp;súvislosti s&nbsp;koronou chcem ešte povedať, že mne pomohla aj vzťahovo. S&nbsp;manželom sme sa inak spoznali, keď sme boli odkázaní jeden na druhého a&nbsp;trávili sme spolu veľa času. Pre mnohé dvojice mohlo byť toto obdobie devastačné, ale na sebapoznanie bola aj je korona dobrá. Odporúčam každému, keď sa už nedá nič robiť, cítime sa na dne, sme vyčerpaní a&nbsp;žijeme z&nbsp;finančných zásob alebo niektorí možno aj doslova zo zásob, nezaoberajme sa tým negatívnym. Ako povedala mamina, korona sa neskončí rokom 2020. Teraz už bude závisieť od nás, ako sa tejto situácii prispôsobíme.

I: Keď Kika spomenula gastro, musím povedať, že mi veľmi chýbajú divadelné, filmové predstavenia, koncerty, športové podujatia či cestovanie. Môj adventný koncert, ktorý organizujem v&nbsp;tomto období každý rok. Neuveriteľne mi to chýba a&nbsp;myslím, že asi každému. Človek potrebuje aj duševnú potravu. Kolegovia mi hovorili, že v&nbsp;mojej brandži pribudlo veľa gamblerov aj mužov, ktorí sa vyvršujú na svojich ženách. Tí chlapi sú zúfalí, lebo majú rodiny, hypotéky a&nbsp;sú mesiace bez práce. Veľmi si želám, aby sme sa opäť mohli postupne vracať k&nbsp;normálnemu životu. Po rokoch sa nás nikto neopýta, koľko áut sa vyrobilo v&nbsp;roku 2020. Spomenieme si však, že to bol ťažký rok, ale minimálne dvaja ľudia nám urobili obrovskú radosť, a&nbsp;to Petra Vlhová a&nbsp;na toho druhého ešte čakám. (Smiech.) Teda na margo korony: nevzdávajme sa! Všetko bude dobré, držme si palce.

Tajný sen: IVETA MALACHOVSKÁ vždy túžila po súdržnej rodine

Výber pre vás

Tajný sen: IVETA MALACHOVSKÁ vždy túžila po súdržnej rodine

Súvisiace články

ANDY KRAUS prezradil, aké je to byť otcom po päťdesiatke. Čo sa zmenilo v jeho výchove?

Máme sa tu fantasticky! MARTIN RAJEC prešiel svetovými konfliktmi a cez Ameriku sa vrátil domov

V kóme som zažil zázrak: OTTOVI WEITEROVI sa na hranici života a smrti stalo niečo neuveriteľné

Výber pre vás