Jana Homolová

Zažil som predávkovanie svojím menom a pre každého, kto to zažije, je to vlastne veľmi nevďačná hra


<h3>Spomeniete si ešte na životný moment, keď ste si povedali –&nbsp;chcem sa živiť hudbou a&nbsp;spravím pre to, čo sa dá?</h3>
<p>Taký moment nikdy nenastal, existovala len túžba robiť to, čo ma baví, a&nbsp;bolo mi jedno, či ma to raz bude živiť alebo či to budem robiť ako záľubu. No a&nbsp;keď mi za to postupne začali aj platiť, bola to už len taká príjemná nadstavba a&nbsp;stalo sa to postupne mojím zamestnaním.</p>
<h3>Keby ste mali možnosť vrátiť sa do veku superstaristov, rozhodli by ste sa znovu pre kariéru muzikanta alebo s&nbsp;dnešným rozumom a&nbsp;skúsenosťami by ste sa rozhodli inak?</h3>
<p>Byť hudobníkom a&nbsp;živiť sa len hudbou vôbec nie je jednoduchá záležitosť a&nbsp;úplne drasticky to vidíme v&nbsp;aktuálnej kovidovej situácii. Išiel by som do toho presne tak, ako som do toho išiel, keď som mal dvadsať. Najprv pre istotu dokončiť školu a&nbsp;získať prácu, ktorú som vyštudoval, a&nbsp;keď sa chytím ako hudobník, len vymením zamestnanie. Mal som šťastie, že mi to vyšlo.</p>
<h3>Keď vám prišla prvá ponuka do speváckej šou SuperStar ešte okolo roku 2004, spomeniete si, či ste sa pre tento projekt hneď nadchli alebo ste prijatie ponuky zvažovali?</h3>
<p>Pamätám si presne, ako mi režisér Peter Núñez (51) zavolal do New Yorku, či by som do takejto šou išiel, no a&nbsp;keďže som to poznal už z&nbsp;americkej televízie, presne som vedel, čo odo mňa chce. Spýtal sa, či som ochotný ľuďom hovoriť pravdu. V&nbsp;podstate sme sa hneď dohodli – vedel som, že to bude dobré.</p>

<h3>Od spomínaného roku 2004 sa vaše meno spája so SuperStar až do súčasnosti. Na začiatku sa mohlo zdať, že ste svojou úprimnosťou a&nbsp;priamosťou možno prišli o&nbsp;istú časť publika, ale na druhej strane vás a&nbsp;vašu tvorbu mali možnosť spoznávať aj mladšie ročníky. Je to tak?</h3>
<p>Nikdy som to neanalyzoval a&nbsp;bolo a&nbsp;je mi to v&nbsp;podstate jedno. Keď­že na naše koncerty stále chodí veľa ľudí, nejaké dramatické následky moje pôsobenie v&nbsp;SuperStar asi nemá. Naozaj sa nad tým nezamýšľam, inak by som v&nbsp;tej porote nemohol sedieť – sám by som sa necítil vo svojej koži, keby som nehovoril to, čo si naozaj myslím.</p>
<h3>Mávate aj po rokoch počas súťaže stres?</h3>
<p>Snažím sa nepripúšťať si stresový stav – nielen v&nbsp;kariére, ale aj v&nbsp;bežnom živote. Niekedy sa mi to darí viac a&nbsp;niekedy menej, ale mám pocit, že televízny program nie je u&nbsp;mňa zdroj stresu. Veď viete, keď nejde o&nbsp;život, ide o&nbsp;ho***. Naozaj sa teším na všetky kolá, na nových šikovných ľudí a&nbsp;rád stretávam aj tých, ktorých som videl prvýkrát pred rokmi na kastingoch a&nbsp;dnes sú to moji kolegovia. Absolútna väčšina sú slušní a&nbsp;vďační ľudia, ktorí si vážia to, kde dnes sú.</p>

<h3>Stalo sa vám, že počas porotcovania v&nbsp;SuperStar ste v&nbsp;niektorom zo súťažiacich videli samého seba na začiatku kariéry?</h3>
<p>V&nbsp;každom z&nbsp;nich. Veď aj ja som začínal na kadejakých súťažiach, ibaže som nebol hneď v&nbsp;osemnástich rokoch slávny. Postupne som prešiel po všetkých tých schodíkoch svojej speváckej kariéry až tam, kde som si zaslúžil byť. Je jasné, že je to výhoda. Všetky postupne nadobudnuté skúsenosti sa nedajú ničím nahradiť, ale o&nbsp;to viac si vážim tých súčasných účastníkov našej súťaže, ktorí to v&nbsp;tom mladom veku zvládnu a&nbsp;sú úspešní. To vôbec nie je jednoduché.</p>
<h3>Čo je podľa vášho názoru najväčšou devízou tejto súťaže? A&nbsp;teraz narážam na to, že samotná výhra ešte v&nbsp;konečnom dôsledku nemusí vôbec nič znamenať, lebo výhercovi úspešnú kariéru nezaručí.</h3>
<p>Myslím, že prvotne tí ľudia ani nevedia, koľko peňazí za výhru dostanú. Najväčšia výhra pre každého je byť aj o&nbsp;desať rokov súčasťou našej umeleckej scény a&nbsp;živiť sa hudbou. SuperStar len pootvára dvere šikovným a&nbsp;talentovaným spevákom a&nbsp;potom ide tak trochu aj o&nbsp;šťastie a&nbsp;tie peniaze za výhru asi nikto nejako prehnane nerieši.</p>
<p><strong>Čo si Habera odniesol zo spolupráce s Gottom nájdete na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Pred pár dňami prišiel do našich kín dokument Karel o&nbsp;Karlovi Gottovi (†80), ktorý bol takým pomyselným míľnikom aj vo vašom živote. Ako spomínate na vzájomnú spoluprácu?</h3>
<p>Veľmi rád a&nbsp;najväčšie pozitívum toho je, že sme sa vlastne pri tej spolupráci obidvaja naučili niečo nové. Pomohlo nám to obidvom, takže to absolútne splnilo svoj cieľ. A&nbsp;tešilo ma, že dokázal byť za našu spoluprácu neskrývane vďačný. Pri každom stretnutí mi to dal patrične najavo – skrátka slušný Karel.</p>

<h3>Vnímali ste ho do určitej miery ako svojho mentora? A&nbsp;je niečo, čo ste si od neho do života či už súkromného, alebo pracovného zobrali?</h3>
<p>Nepovedal by som úplne ako mentora, ale videl som, ako pracuje, ako rozmýšľa, spoznal som jeho zmysel pre profesionalitu aj pre humor a&nbsp;rozoberali sme naozaj všetky témy. Áno, aj ženy. (Smiech.) Priznám sa, že som obdivoval, koľko dokáže urobiť pre seba – pre kariéru speváka. Ja som nikdy nebol ochotný pre svoju kariéru toľko toho obetovať. On bol spevák a&nbsp;až potom bol Karel a&nbsp;ja som najprv Paľo a&nbsp;až potom som spevák. Neviem, či chápete, ako to myslím.</p>
<h3>Napríklad že kariére obetoval rodinu, teda, že si ju založil až v&nbsp;neskorom veku?</h3>
<p>Áno, aj to.</p>
<h3>V&nbsp;minulosti ste povedali, že vaše súkromie nepatrí do žiadneho časopisu. Je náročné si ho udržať pred verejnosťou alebo je pre vás absolútna samozrejmosť nedeliť sa o všetko, čo vo svojom živote aktuálne prežívate?</h3>
<p>Áno, v&nbsp;tom máte pravdu. A&nbsp;ešte keď novinári po vás idú… Najhoršie je, keď o&nbsp;sebe začnete čítať kadejaké nepravdivé „hovadiny“. Našťastie sú tu dnes sociálne siete a&nbsp;ja som pánom seba samého a&nbsp;toho, čo vypustím von, aby bol vlk sýty aj koza celá. Takže kto ma sleduje, ten o&nbsp;mne vie to, čo chcem, aby vedel, a&nbsp;zdá sa, že aj médiám to celkom stačí. Viac-menej počítam s&nbsp;tým, že médiá sú celkom vďačné za tých pár fotiek s&nbsp;Danielou, ktoré zavesím na svoj Instagram, vidím, že ich rady preberajú, a&nbsp;nemám s&nbsp;tým problém, veď im ich sám dávam. Je to vlastne také regulované partnerstvo s&nbsp;mojimi fanúšikmi aj s&nbsp;médiami a&nbsp;musím priznať, že mám oveľa viac pokoja.</p>

<h3>Odhliadnuc od Instagramu, vy svoju osobu v&nbsp;médiách zdravo „dávkujete“ a&nbsp;riadite sa podľa pravidla menej je niekedy viac alebo objaviť sa vtedy, keď je to obojstranne prospešné. Toto marketingové zmýšľanie ste si vypestovali rokmi skúseností?</h3>
<p>Zažil som predávkovanie svojím menom a&nbsp;pre každého, kto to zažije, je to vlastne veľmi nevďačná hra. Viem však, že sa tomu vtedy nedalo vyhnúť, a&nbsp;som len šťastný, že napriek tomuto predávkovaniu som stále tu, že som to bez nejakej väčšej ujmy ako spevák prežil a&nbsp;že aj ako spevák ďalej fungujem. Poznám prípady, keď veľmi populárne osoby zrazu zmizli, ľudia o&nbsp;ne stratili záujem, už ich mali po krk a&nbsp;už sa nedokázali vrátiť. Teda niektorých som videl teraz – v&nbsp;politike. (Smiech.)</p>
<h3>Keď sme už načreli do témy sociálnych sietí, Instagram používate ako kanál, cez ktorý ste v&nbsp;kontakte s&nbsp;fanúšikmi, ale na rozdiel od kolegov ste nepodľahli teleshoppingovému trendu. Neponúkate produkty ani zľavové kódy. Predpokladám, že ponuky prichádzajú.</h3>
<p>Firiem na spolupráce ma oslovuje veľa, ale zatiaľ sa mi páči môj instagramový profil taký čistý, aký momentálne je. Určite však neodsudzujem tých, ktorí si týmto zarábajú nejaké peniaze, pre niektorých je to možno jedna z&nbsp;mála ciest, ako si privyrobiť. Ale ja nemám problém označiť nejaký výrobok, ktorý som si kúpil a&nbsp;ktorý sa mi páči. Pokiaľ som ním nadšený, rád to urobím. Ale hlavne to musím chcieť ja sám.</p>

<h3>Matúš Krnčok vás v&nbsp;jednom rozhovore citoval a&nbsp;prezradil, že keď odchádzate z&nbsp;domu, vždy sa lúčite tak, akoby to bolo naposledy. Znamená to, že máte vždy rád na stole čisté karty, vyčistenú atmosféru – bez zbytočných konfliktov? Kedy ste si možno uvedomili, že je to pre vás dôležité?</h3>
<p>Život je krátky a&nbsp;my ľudia v&nbsp;ňom stihneme relatívne veľa vecí. V&nbsp;niektorých sme skvelí a&nbsp;niektoré veci dokážeme pekne pokašľať. Ja nie som žiadna výnimka, a&nbsp;keďže už mám celkom svoj vek, pomaly sa pristihujem pri otázke, či po mne niečo ostane a&nbsp;či je ten stôl naozaj čistý alebo aspoň v&nbsp;štádiu upratovania. Tuším však, že s&nbsp;upratovaním som na začiatku, teda aspoň dúfam.</p>
<p><strong>Aký má Habera názor na momentálnu situáciu nájdete na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Väčšina Slovákov, ktorá zostala žiť v&nbsp;Česku, začala hovoriť po česky alebo má minimálne silný český prízvuk. Toto však nie je váš prípad. Ako je to možné?</h3>
<p>No hlavne malé deti v&nbsp;Česku si myslia, že som z&nbsp;Chorvátska. (Smiech.) Nie je ľahké hovoriť svojím jazykom, keď celá vaša rodina hovorí po česky a&nbsp;hlavne po anglicky. Niekedy mám z&nbsp;toho úplný hokej aj ja a&nbsp;možno odolávam len preto, že mám silné korene v&nbsp;Stredoslovenskom kraji, v&nbsp;Brezne.</p>
<h3>Kultúra za posledné dva roky pre pandémiu poriadne trpela, a&nbsp;ako sa zdá, ešte nejakú chvíľu potrvá, kým sa život dostane do normálnych koľají. Ako toto obdobie vnímate, zvládate?</h3>
<p>Vnímam to tak, aspoň podľa posledných týždňov, že sme v&nbsp;pekných sr***ách už niekoľko mesiacov a&nbsp;ešte aj naši vlastní politici, ktorí by sa teraz mali o&nbsp;nás ako o&nbsp;národ postarať, nám vlastne situáciu vôbec neuľahčujú, skôr naopak. Škoda.</p>
<h3>Je to len pár týždňov, čo v&nbsp;médiách vypukol rozruch v súvislosti s pokusom o&nbsp;zrušenie kvót na slovenskú hudbu v&nbsp;rádiách. Tie sa napokon rušiť nebudú. Napriek tomu – ako túto situáciu vnímate a&nbsp;aký na ňu máte názor? Umelci túto snahu zo strany ministerstva kultúry vnímali ako podraz, ktorý prišiel už v&nbsp;beztak ťažkom kovidovom období.</h3>
<p>Nebudú sa rušiť, pretože pár kamarátov, čo sú v&nbsp;politike, ešte má našťastie rozum a&nbsp;majú radi slovenskú hudbu. Napriek tomu, že sa ich kadejakí hudobní dramaturgovia, napríklad minule jeden z&nbsp;rádia Expres, snažia presvedčiť, že slovenská hudba nie je dobrá, a&nbsp;preto ju nechcú hrať. Priznám sa, že po tejto vete v&nbsp;hlavných správach televízie Markíza som už nechápal, kde som sa to vlastne narodil. Tomu človeku by som len chcel odkázať, asi po anglicky, keďže v&nbsp;slovenčine zrejme nebude úplne doma, že…</p>
<p>Vlastne nič. Je mi ho ľúto! A&nbsp;naša ministerka kultúry? Je mi naozaj smutno z&nbsp;toho, že umelcov na Slovensku zastupuje človek, ktorý sa nevie postaviť za ich požiadavky a&nbsp;práva. V&nbsp;tejto chvíli môže byť ministrom kultúry hocikto iný. Mne to pripadá, akoby som ja išiel hrať na saxofóne našu národnú hymnu pred finálovým zápasom o&nbsp;majstra sveta našich v&nbsp;hokeji. Ni­kdy som saxofón ani len nedržal v&nbsp;rukách. Viete si predstaviť tú zábavu? Ibaže v&nbsp;reálnom živote a&nbsp;v&nbsp;našej kultúre to už teda zábava vôbec nie je.</p>
<h3>Mnohí vaši kolegovia boli aj v&nbsp;tomto náročnom období činorodí. Chystáte niečo nové pre fanúšikov aj vy?</h3>
<p>Áno. Chystám. (Úsmev.)</p>
<h3>Budúci rok oslávite okrúhle jubileum. Keď sa spätne obzriete za svojím životom, čo v&nbsp;ňom považujete za životnú výhru a&nbsp;prečo?</h3>
<p>Môj život je moja životná výhra so všetkým, čo bolo a&nbsp;čo ešte aj možno príde.</p>
<h3>A&nbsp;je niečo, čo možno ľutujete?</h3>
<p>Pár vecí by sa možno našlo, ale čo bolo, je vlastne už nepodstatné. Keď bežíš, netreba sa veľmi obzerať – mohol by si spadnúť. (Smiech.)</p>

Spevák PAVOL HABERA bez servítky okomentoval situáciu u nás: Niekedy sa čuduje, kde sa narodil

Výber pre vás

Spevák PAVOL HABERA bez servítky okomentoval situáciu u nás: Niekedy sa čuduje, kde sa narodil

Súvisiace články

Zákulisie nakrúcania HORNEJ DOLNEJ: Markizácky rekvizitár vyklopil všetko, čo vás zaujíma

Priznanie rockovej hviezdy Paľa Drapáka: Ocitol som sa na dne!

Oľutoval rozhodnutie: Herec Lukáš Latinák prehovoril o ťažkom období. V kom našiel oporu?

Výber pre vás