Jana Homolová

Nela a&nbsp;Filip sú predovšetkým rodičia Hektora (4,5) a&nbsp;malej Lianky (2,5). Času nazvyš im neostáva, aj preto náš rozhovor prebehol za pomoci moderných technológií po desiatej večer, keď ich poklady už sladko spali. „Vďaka tomuto rozhovoru sme sa s&nbsp;Nelkou po dvoch týždňoch konečne takto spolu stretli,“ zavtipkoval Filip a&nbsp;dodal: „Ďakujeme!“ Nela s&nbsp;úsmevom doplnila: „Konečne sme nezaspali jeden alebo druhý pri uspávaní detí...“

Skĺbiť rodičovské a&nbsp;pracovné povinnosti býva náročné, preto ma hneď ako prvé zaujíma, či sa vám aspoň občas podarí ukradnúť si nejakú chvíľku výlučne pre seba.

Nela: Korona so sebou priniesla obmedzenia, ktoré pre mňa nie sú veľkou zmenou. Keďže máme doma dve malé deti, fungujem ako predtým. Pozvoľna som začala rozbiehať spevácku kariéru, snažím sa riešiť nové pesničky a&nbsp;dostala som aj ponuku do jednej televíznej produkcie. Celá táto koronasituácia bola veľkou zmenou najmä pre Filipa, ktorý bol doteraz veľmi pracovne vyťažený a&nbsp;zrazu musel ostať doma. V&nbsp;minulosti sme mali spoločného času naozaj málo.

Veľakrát sa stalo, že sme sa len ráno pozdravili a&nbsp;celý deň sme sa potom nevideli. Boli však aj dni, keď sme sa nevideli vôbec. Kým sme spali, Filip už pracoval a&nbsp;domov sa vracal, keď sme už s&nbsp;deťmi opäť spali. Bolo to náročné obdobie, ktorým podľa mňa museli prejsť mnohí rodičia s&nbsp;maličkými deťmi. Ale tým, že sme ho zvládli, môžeme sami za seba povedať, že sme skrátka silná rodina, a&nbsp;teraz, keď je tých spoločných chvíľ viac, užívame si ich intenzívnejšie. (Úsmev.)

Filip: Ja som už aj medzičasom zabudol, aká bola otázka. (Smiech.)

Nelka to za vás v&nbsp;podstate zodpovedala. Priblížila nám váš pracovno-domáci režim s&nbsp;tým, že veľa času vám na seba navzájom neostáva.

Filip: Tak už vlastne viete, ako to je.

Nela: (Smiech.) Ospravedlňujem sa, ale ja neviem stroho odpovedať, takže pri ďalšej otázke pokojne začni prvý a&nbsp;ja budem pokračovať...

Pri prvej vlne sa všetko zastavilo, ale pokiaľ viem, opäť sa rozbehlo nakrúcanie Oteckov.

Filip: Áno, nakrúcame, samozrejme, s&nbsp;istými obmedzeniami a&nbsp;neustále nás testujú. Ja mám za sebou už asi 30 testov, takže sa smejem, že som dokonale začipovaný. (Smiech.) Je skvelé, že môžeme pracovať, ale mám pocit, akoby sme kráčali po veľmi tenkom ľade, a&nbsp;v&nbsp;podvedomí stále máme, že sa môže objaviť niekto, kto bude pozitívny. V&nbsp;takom prípade sa výroba zastaví a&nbsp;opäť budeme čakať, kým nás všetkých pretestujú. Za túto prácu som veľmi vďačný. Som rád, že vôbec je, lebo mám kolegov, ktorí nepracujú vôbec. Na druhej strane musím priznať, že pracujeme v&nbsp;určitom napätí.

Oteckovia sa zároveň s&nbsp;veľkým úspechom vrátili v&nbsp;šiestej sérii na obrazovky. Aké reakcie na seriál máte a&nbsp;čo nové nás v&nbsp;tejto sérii čaká?

Filip: Nič zásadné sa meniť nebude, hoci zo seriálu by mala odísť Sisa, pretože Dominika Kavaschová je tehotná. Vo všeobecnosti bude stále kopec zábavy. Keď sa ma ľudia pýtajú na Oteckov, je zaujímavé, že najradšej majú päticu chalanov a ich rozhovory v pizzerii. Občas si aj hovoríme, či naše krčmové povedačky majú vôbec význam, ale ukazuje sa, že práve toto majú ľudia na seriáli radi. Je sa na čo tešiť a aj my sami sa z tejto práce tešíme.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Filip: Nelka to zatrhla, aby nemali v&nbsp;hlave guláš.

Nela: Ony to ešte nevedia rozlišovať, navyše Filip tam hrá takého dosť excentrického človeka...

Filip: Skrátka nerváka.

Nela: (Smiech.) Stále tam kričí a&nbsp;je nervózny. Na začiatku sme mali tendenciu sledovať to, ale potom sa ma deti začali pýtať všelijaké zvláštne otázky typu – Prečo tatinko kričí? Prečo urobil toto? Tak som si povedala, že pre ne bude lepšie, keď to pozerať nebudú.

Ako jedni z&nbsp;mála mediálne známych rodičov ste sa rozhodli neukazovať deti na sociálnych sieťach. Na základe čoho prišlo toto rozhodnutie?

Filip: Bolo to na základe našej osobnej skúsenosti s&nbsp;bulvárom. My sami sme sa dostali do situácií, keď o&nbsp;nás písali rôzne nepravdy. V&nbsp;našom živote sú pre nás deti najdôležitejšie, preto ich chceme chrániť. Nechcem tým povedať, že ich v&nbsp;živote neodfotíme na sociálne siete, ale zatiaľ to takto obaja cítime. Sú to naše poklady. Zverejňujeme ich fotky od chrbta, a&nbsp;to aj tak iba preto, aby od ľudí nepadali zbytočné otázky typu, kde máme deti... Ony sú totiž stále s&nbsp;nami. Myslím, že vo Francúzsku môžu deti žalovať rodičov za to, že fotografie zverejnia bez ich schválenia na sociálnych sieťach. Rád v&nbsp;tejto súvislosti hovorím, že som lakomý a&nbsp;nechcem, aby ma moje dieťa žalovalo. (Smiech.) Samozrejme, žartujem. Je to len na základe našich skúseností. Je pravda, že sme s&nbsp;Nelkou viedli viacero zdĺhavých rozhovorov na rôzne témy, pri ktorých sme mali možno odlišné názory, ale v&nbsp;tomto smere sme mali hneď obaja jasno.

Nela: Keď budú deti staršie a&nbsp;bude to ich prianie – mať so mnou alebo s&nbsp;nami spoločnú fotku na sociálnych sieťach, potom áno. Ale pokiaľ mám tú moc a&nbsp;právo, budem sa ich snažiť chrániť, ako sa bude dať. Tým, že obaja pôsobíme v&nbsp;mediálnom svete, vieme, čo to zahŕňa, keď vás ľudia rozoberajú a&nbsp;píšu o&nbsp;vás. Ide len o&nbsp;ich ochranu a&nbsp;vo všeobecnosti si ani nemyslím, že deti patria na sociálne siete. To je však len môj názor.

Koncom roka ste sa vrátili na hudobnú scénu skladbou Bez teba. Filip, čo hovoríte na Nelkin návrat a&nbsp;na túto pieseň?

Filip: Som veľmi šťastný, že Nelka sa uviedla s novou skladbou, a klobúk dole, lebo si všetko pripravila sama. Zmanažovala to, išla si za svojím. Táto pieseň je zároveň diametrálne odlišná od jej doterajších skladieb a veľmi sa mi páči. Je skôr intímna a zo speváckej stránky vôbec nie ľahká. Dokonca si nemyslím, že je to komerčná vec. V tejto skladbe Nelka dokazuje, že je vynikajúca speváčka. Toto je môj súkromný názor, s ktorým sa nemusí jej fanúšikovská skupina celkom stotožniť, ale mne sa práve táto jej intímna poloha veľmi páči. Je veľmi výpovedná, má dušu. Nelka s hlasom dokáže robiť veľké veci. V slovách vie zároveň zaspievať emócie a to je výsada veľmi dobrých spevákov. Čiže som spokojný a som na ňu veľmi pyšný.

Nela: To bola dobrá recenzia a&nbsp;vlastne ani neviem, čo mám na to povedať.

Nela: Áno, vždy som chcela robiť hlavne svoje veci a&nbsp;spievať, ale ešte keď som nemala deti, nemala som veľmi čas ani priestor na to, aby som si vyrábala vlastné skladby. Na materskej som si dala pauzu, ale po čase som na jednej akcii stretla Sama Hošeka. Dali sme sa dokopy a&nbsp;on mi vnukol myšlienku robiť vlastné skladby. Teraz je na to čas a&nbsp;priestor. Cieľom tejto práce je mať album, ale myslím, že to potrvá ešte dlho, keďže sa nikam nechcem tlačiť. Zároveň ani mňa nič netlačí, takže si to robíme po svojom a&nbsp;vo vlastnom tempe. Som rada, že sa v&nbsp;tomto smere niečo pohlo. Samo Hošek aj Andrej Hruška, s&nbsp;ktorými spolupracujem, ma k&nbsp;tomu dokopali, za čo im ďakujem. Ďalšie skladby sú v&nbsp;procese a&nbsp;teším sa, lebo toto bol vždy môj sen.

Plánujete návrat do divadla, samozrejme, keď to bude možné?

Nela: Teraz som potvrdila spomínaný televízny projekt, ktorý sa už začal vyrábať, ale pre koronu sa raz nakrúca, potom sa to zruší, opäť sa nakrúca... Zatiaľ vôbec nevieme, či sa nám jednotlivé diely vôbec podarí nakrútiť, a&nbsp;nevieme ani to, kedy sa to bude vysielať. Divadlo je moja „srdcovka“, ale pri malých deťoch sa veľmi robiť nedá. Predstavenia sa hrajú večer a&nbsp;to je čas, ktorý chcem stráviť pri deťoch. Zároveň som si divadelnú prácu vždy svedomito vyberala, pretože sa ňou uživiť nedá, a&nbsp;nechcem si ani nabrať toľko práce, že napokon nebudem doma vôbec.

Filip: Teraz ide len o&nbsp;hypotetickú debatu, lebo divadlá stoja, čo je nám obom ľúto. Divadlo navždy ostane súčasťou nášho života a&nbsp;našou „srdcovkou“. Je pravda, že honoráre v&nbsp;divadle nie sú veľké, ale človek divadlo pre peniaze nerobí.

Nela: Áno, nikto nerobí divadlo pre honorár, samozrejme.

Filip: Škoda, že sa nehrá, to je nám ľúto. Pre mnohých ľudí je divadlo nielen srdcová záležitosť, ale aj živobytie. Bolo prvé zavreté a&nbsp;podľa môjho názoru bude posledné otvorené. Pre mnohých je kultúra stále len istá nadstavba, ktorá nie je úplne potrebná na život ako rožky a&nbsp;mlieko... Verím však, že ľudia si uvedomia potrebu kultúry aj v&nbsp;čase korony, lebo keď niekto povie, že nepotrebuje kultúru, nech nesleduje televíziu, filmy, nepočúva hudbu, nech sedí doma v&nbsp;tichu. Tieto prvé tri mesiace budú ťažké, ale ja úprimne verím, že buď vakcináciou, alebo akokoľvek sa táto pandémia poberie do čerta a&nbsp;bude opäť dobre.

Mnohých vašich kolegov z&nbsp;brandže korona postihla. Darí sa vám ostať zatiaľ pozitívne negatívni?

Filip: V&nbsp;prvej vlne sme boli všetci akoby obozretnejší, lebo sme vôbec nevedeli, do čoho ideme. Netušili sme, ako a&nbsp;kde to môžeme chytiť. Teraz s&nbsp;tým už dlhšie žijeme a&nbsp;korona už pre nás nie je úplná neznáma. Musím povedať, že máme šťastie, lebo nikoho z&nbsp;našich blízkych toto ochorenie nepostihlo, ale klopeme na drevo, lebo sa to k&nbsp;nám čoraz viac približuje alebo „obtiera sa“ z&nbsp;každej strany.

Tým, že stále nakrúcame, stane sa, že som v kontakte s niekým pozitívnym, ale s veľkým šťastím som sa zatiaľ nenakazil. Najväčší strach máme o rodičov. Tých sa snažíme chrániť a správať sa v tomto smere maximálne zodpovedne. Keďže som neustále v kontakte s ľuďmi, obmedzil som kontakt s rodičmi. A keď sa predsa len vidíme – lebo táto vzájomná potreba je prirodzená –, tak sa napríklad nevrhnem na mamu a nevybozkávam ju. Dodržiavam odstup, aby som predišiel najhoršiemu.

Nela: Ešte v&nbsp;prvej vlne som sa kovidu dosť zľakla. Myslím, že to bola prirodzená reakcia a&nbsp;podobne to vnímalo veľa ľudí. Dokonca som bola za to, aby sa Filip odsťahoval a&nbsp;býval niekde inde, keďže bol neustále v&nbsp;kontakte s&nbsp;inými. (Smiech.) Potom som sa dostala do štádia, že som o&nbsp;tom toľko čítala a&nbsp;vstrebávala som do seba obrovské množstvo informácií, až som to celé musela zastaviť a&nbsp;prestala som to riešiť. Dosť mi to pomohlo, inak by som žila v&nbsp;neustálom napätí. V&nbsp;každom prípade toto ochorenie vôbec nepodceňujem a&nbsp;stále som v&nbsp;strehu. Myslím, že nás to „líže“ z&nbsp;každej strany, chvalabohu, rodina sa drží.

Takmer v&nbsp;každom z&nbsp;vašich rozhovorov čítam o&nbsp;potenciálnej svadbe. V&nbsp;akom štádiu teda je?

Nela: Svadba nikdy nebola hlavná téma našich dní a&nbsp;myslím, že ani teraz nie je. Zobrali sme to z&nbsp;opačného konca, pretože som najskôr otehotnela a&nbsp;nechcela som mať svadbu ako tehotná. Potom som zas mala malé bábätko, a&nbsp;keď už bolo väčšie, opäť som bola tehotná a&nbsp;nechcela som mať svadbu. Následne sa narodila Lianka, ale bola maličká a&nbsp;ja som sa na svadbu zase necítila. Teraz sú už obaja s&nbsp;Hektorom v&nbsp;celkom dobrom veku, len tu máme koronu, preto sme svadbu neriešili.

Filip: Nie, práveže tento rok sme sa chceli zobrať, ale korona nám to celé zmrvila...

Nela: To si nemal povedať. (Smiech.) Takže áno, reálne sme nad tým rozmýšľali, ale povedali sme si, že svadbu nechceme mať...

Filip: Nechceme ju mať v&nbsp;Poľsku. (Smiech.)

Nela: Áno, aj to, ale hlavne ju nechceme mať bez prítomnosti rodiny, známych, priateľov. Nie sme vôbec proti svadbe, ale už to berieme tak, že sme rodina, takže svadba nie je až taká podstatná.

Filip: Vôbec neznevažujeme sviatosť manželstva, to v&nbsp;žiadnom prípade. Obaja svadbu chceme, ide naozaj len o&nbsp;to – ako povedala Nelka –, že my už sme rodina. Vnútorne sa pre nás nič nezmení. Svadbu však chceme, aby to bolo oficiálne, len okolnosti nám zatiaľ nepriali.

V&nbsp;komunikácii sa výborne dopĺňate. Nelka mi zároveň pripadá ako večný riešiteľ a&nbsp;vy, Filip, ako úplný „pohoďák“.

Nela: Veľmi dobre ste to vycítili aj pomenovali. My sme naozaj veľké protipóly a&nbsp;sama neviem a&nbsp;nechápem, ako je možné, že sme spolu. (Smiech.) Ale je to tak, som úplný „riešič“. Riešim všetko a&nbsp;veľa a&nbsp;dokonca riešim aj to, čo nemusím. Aj sama si dokonca vyrobím problém a&nbsp;Filip je absolútny... Ani neviem, ako to presne pomenovať.

Filip: „Neriešič“.

Nela: (Smiech.) Áno, „neriešič“ a&nbsp;musím povedať, že mi asi prišiel do života preto, aby som prestala brať niektoré veci príliš vážne. Asi to tak celé vzájomne zapadlo do seba, ale keď o&nbsp;tom teraz rozprávam, neviem, čo som za to priniesla do života ja jemu. (Smiech.)

Filip: Možno si mi do života prišla, aby som ho nemal až taký ľahký. (Smiech.)

Nela: Áno, aby zistil, že musí mať v&nbsp;živote aj trošku zodpovednosti. (Smiech.) Ale je pravda, že v&nbsp;týchto veciach sa vzájomne dopĺňame.

Filip: Veď si mi do života priniesla svetlo. To, že niektoré veci neriešim, súvisí možno s&nbsp;tým, že som trošku starší. Nelka ešte rieši veci, o&nbsp;ktorých si myslí, že sa dajú zmeniť už len tým, že nad nimi bude dumať. Aj na základe istých životných skúseností – a&nbsp;možno aj vďaka spomínanému veku – viem, že to už netreba. Myslím, že aj ona do toho časom dospeje. Zároveň som povaha večného optimistu a&nbsp;vždy vidím to dobré, aj keď to tam možno nie je, a&nbsp;Nelka má zas tendenciu vidieť veci hneď čierne, aj keď také vôbec nemusia byť. Je to niekedy zábava, teda skoro stále. (Smiech.)

Nela: Musím povedať, že Filipova povaha je pre mňa do istej miery oslobodzujúca a&nbsp;zároveň stále ma tým drží nad vodou. Teraz neviem, či to môžem pred ním hovoriť, lebo bude strašne namyslený. (Smiech.)

Filip: Nepočúvam. (Smiech.)

Nela: Neviem to asi úplne vyjadriť slovami, ale v&nbsp;skratke: mám pri sebe človeka, pri ktorom mám istotu, že nech sa deje čokoľvek, stále je pri mne. Hoci nemám dobrú náladu, viem, že pri mne stojí a&nbsp;dokáže to prehliadnuť. Zároveň v&nbsp;priebehu sekundy zmetie akékoľvek moje pochybnosti, smútky zo stola a&nbsp;je tu pre mňa. Dáva mi pocit absolútneho bezpečia. Inak to neviem opísať.

Nový rok sa síce začal dosť neisto, napriek tomu – zvyčajne plánujete, prípadne si dávate predsavzatia na ďalších dvanásť mesiacov?

Filip: Ja neplánujem v&nbsp;živote nič, takže odovzdávam slovo plánovačke. (Smiech.)

Nela: Ani ja už pri Filipovi nič neplánujem, lebo pri ňom to nemá absolútne žiadny zmysel. On si často v&nbsp;priebehu dňa spomenie na to, koľko vecí zabudol a&nbsp;kde všade mal byť. (Smiech.) A&nbsp;čo sa týka predsavzatí, tie si posledné roky nedávam...

Filip: Odkedy je so mnou, predsavzatia si nedáva. (Smiech.)

Nela: Asi áno. (Úsmev.) Ale celoročne sa snažím pristupovať k&nbsp;životu tak, aby som bola čo najspokojnejšia. Želám si, aby sme to všetko prekonali, ostali zdraví a&nbsp;v&nbsp;prípade, že by sme sa kovidom nakazili, aby sme mali ľahký priebeh. Všetko ostatné nechávam voľne plynúť. Neviem, čo nás čaká, či nám pomôže vakcinácia a&nbsp;či sa k&nbsp;vakcínam vôbec dostaneme. Neviem. Povedz ty. Ako si pripravený na tento nový rok?

Filip: Ja som v&nbsp;pohode.

Filip: Je to vec, ktorú nevyriešime, čiže v&nbsp;tomto smere som úplne pokojný, lebo čo už zaváži nejaký môj názor? Myslím, že treba mať sedliacky rozum. Je mnoho návodov na život, ale ten by sme mali mať hlavne sami v&nbsp;sebe. Keby totiž existoval nejaký univerzálny návod, už by sme všetci boli dávno šťastní. Úplne by stačilo, keby v&nbsp;nás zvíťazil zdravý rozum. Výhodou je rodina. Keď máte deti, v&nbsp;nich vidíte návod na život. Ony, s&nbsp;prepáčením, kašlú na celú koronu. Je im jedno, že je tu. Sú šťastné a&nbsp;ja som pri pohľade na ne šťastný tiež.

Dumať nad tým, čo bude a&nbsp;ako bude, je zbytočné. Budem sa úprimne tešiť, aj keby to nebolo v&nbsp;marci, apríli, ale hoci aj v&nbsp;decembri, aby som si konečne mohol zaspievať v&nbsp;opere. Na to sa veľmi teším a&nbsp;budem spievať tak, akoby to malo byť naposledy. Budem sa tešiť, keď budeme ďalej nakrúcať Oteckov, a&nbsp;ľudia sa budú tešiť spolu s&nbsp;nami a&nbsp;hovoriť nám, ako sa pri tom bavia. Budem sa tešiť, keď bude Nelka v&nbsp;dobrom seriáli, ale spokojnosť prajem všetkým ľuďom a&nbsp;najmä im prajem pekné zážitky, na ktoré budeme môcť spomínať, keby nás náhodou opäť doma všetkých zavreli. (Smiech.)

Nela: Skrátka len sa snažiť pekne žiť a&nbsp;nech si to už každý zariadi podľa seba.

Pravda o našom vzťahu: NELA POCISKOVÁ A FILIP TŮMA odkryli prísne strážené súkromie

Výber pre vás

Pravda o našom vzťahu: NELA POCISKOVÁ A FILIP TŮMA odkryli prísne strážené súkromie

Súvisiace články

Kristína Svarinská: Človek musí byť aj dole, aby si dokázal naplno vychutnať vrchol

Legenda Ida Rapaičová divadlo miluje. Prečo tam už nevstúpi?

Po sláve prišlo vyhorenie: Spievanka Mária Podhradská zabáva deti. Čo skrýva vnútri?

Výber pre vás