redakcia

Biológ, ekológ, entomológ, fotograf, kurátor zbierok SNM a Múzea Andreja Kmeťa v Martine, člen Slovenskej limnologickej spoločnosti. Po skončení štúdia ekológie na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ako zoológ v ŠOP SR CHKO Biele Karpaty. Zameriava sa na výskum vodných bezstavovcov povodia Turca a na diverzitu a autekológiu pošvatiek na Slovensku. Popri vedeckej práci sa venuje osvete a rozširovaniu poznania o vodných bezstavovcoch formou prednášok a besied pre verejnosť. Publikuje doma i v zahraničí, je spoluautor viacerých publikácií z oblasti výskumu vodných bezstavovcov. Jeho fotografie spestrujú mnohé odborné, ale i populárno-náučné publikácie. Od roku 2007 usporiadal niekoľko autorských fotografických výstav. V roku 2012 získal prvé miesto na medzinárodnej fotografickej výstave International Federation of Wildlife Photography (IFWP) vo Fínsku v kategórii kompozícia a forma.

RNDr. MATEJ ŽIAK, PhD. (36)

V&nbsp;čom teda spočíva veľký evolučný úspech hmyzu?

Je to hlavne vďaka jeho rozmerom, ktoré sú pomerne malé. To mu umožňuje žiť v&nbsp;habitatoch, ktoré sú pre mnohé iné živočíchy nedostupné. Hmyz má obvykle relatívne krátky ontogenetický cyklus a&nbsp;pomerne veľké rozmnožovacie schopnosti. Počas roka sa môže vyvinúť väčší počet generácií. Navyše má schopnosť rýchlo sa prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam prírodného prostredia. Veľkou evolučnou výhrou pre hmyz je schopnosť lietať. Znamená to možnosť rýchlo sa premiestňovať z&nbsp;jedného miesta na druhé a&nbsp;migrovať z&nbsp;habitatov, ktorých podmienky sa stali pre hmyz nevýhodnými, ako aj vyhľadať a&nbsp;osídľovať vhodnejšie prostredie. Let umožňuje rýchle osídlenie pevniny, ale aj pomerne odľahlých ostrovov.

Aké sú najzaujímavejšie schopnosti hmyzu?

Hmyz dosahuje rozmery od 0,2 milimetra do 16 centimetrov. Najmenšie sú osičky z&nbsp;čeľade Mymaridae a&nbsp;Trichogrammatidae, parazitujúce na vajíčkach iného drobného hmyzu alebo v&nbsp;nich. Najväčšie druhy sú brazílsky chrobák Titanus giganteus a&nbsp;herkules antilský, žijúci v&nbsp;oblasti Strednej Ameriky. Najobjemnejší druh je goliáš, pochádzajúci z&nbsp;rovníkovej Afriky. Vzhľadom na pomerne malé telesné rozmery hmyz podáva relatívne veľké výkony. Najvýkonnejší skokani v&nbsp;živočíšnej ríši sú blchy, koníky a&nbsp;skočky. Proporčne, vzhľadom na veľkosť tela a&nbsp;hmotnosť, by človek musel byť schopný skočiť 500 metrov do diaľky a&nbsp;300 metrov do výšky, aby sa vyrovnal výkonom skákavého hmyzu. Mravec vzoprie 10-násobok svojej hmotnosti, bzdocha z&nbsp;rodu Rhodnius zvýši svoju hmotnosť 20-násobne, keď sa nacicia krvi. Aby sa jej vyrovnal človek, musel by vypiť asi 10 hektolitrov tekutiny.

Príčinou týchto veľkých výkonov drobného hmyzu je geometrický vzťah medzi povrchom a&nbsp;objemom. Povrch rastúceho telesa stúpa s&nbsp;druhou, zatiaľ čo objem s&nbsp;treťou mocninou jeho veľkosti. Výkon svalu zodpovedá ploche jeho prierezu, ale hmota, ktorú sval uvádza do pohybu, je úmerná objemu. V&nbsp;týchto zákonitostiach môžeme hľadať príčinu, prečo sú na tom drobné druhy živočíchov z&nbsp;hľadiska výkonu lepšie.

Vývoj nervovej sústavy a&nbsp;„intelektu“ pri hmyze išiel počas evolúcie inou cestou než pri&nbsp;cicavcoch. Je založený na vrodených inštinktoch. Hmyz sa teda neučí, ale hneď na prvýkrát požadovaný úkon urobí dokonale, čo je podmienené jeho pomerne krátkym životom. Individuálne učenlivý hmyz sa nachádza len medzi dlhožijúcimi druhmi. Sociálny hmyz predstavuje akúsi elitu, čo sa týka „intelektu“. Ide najmä o&nbsp;mravce a&nbsp;včely, pri ktorých učenie a&nbsp;pamäť sú nevyhnutné pre sociálny spôsob života, majú na to prispôsobený mozog. Zatiaľ čo mozog potápnika zaberá 1/4000 objemu tela, pri lumkovi (Hymenoptera, Ichneumonidae) 1/400, pri robotnici mravca lesného 1/280 a&nbsp;pri robotnici včely medonosnej až 1/170. Veľkosť mozgu je úmerná orientačným schopnostiam, nadaniu na riešenie zložitých situácií, schopnosti dokonalej komunikácie, úrovni spoločenskej organizácie, teda správaniu daného druhu hmyzu. Učenie a&nbsp;pamäť sú vysoko vyvinuté práve pri sociálnom hmyze.

Aké druhy hmyzu môžeme vidieť na Slovensku v&nbsp;zime?

Záleží na tom, v&nbsp;akom prostredí alebo habitate by sme ich chceli v&nbsp;zime hľadať. Úplne bežný hmyz cez zimu býva v&nbsp;domácnostiach, obzvlášť tých prekúrených. Môže sa tak bežne stať, že keď výrazne zdvihnete izbovú teplotu, zo škár vám povyliezajú zazimované muchy, bzdochy alebo častá je aj invázna lienka ázijská (Harmonia axyridis), či niektoré potravinové škodce v&nbsp;špajze. V&nbsp;pivničných priestoroch môžeme cez zimu nájsť niektoré druhy dvojkrídlovcov. Ak je v&nbsp;takomto priestore dosť vody, v&nbsp;niektorých prípadoch dokonca aj komáre. Pivničné priestory cez zimu rady osídľujú niektoré motýle mory a&nbsp;nie je nič výnimočné nájsť v&nbsp;nich aj zazimované babôčky.

Ak sa však chceme rozprávať o&nbsp;exteriérovom prírodnom prostredí, tak pokiaľ teplota v&nbsp;zime kolíše okolo 0&nbsp;C° najčastejšie sú to rôzne druhy dvojkrídlovcov. Rovnako ako v&nbsp;pivniciach, aj jaskyne ponúkajú výborné útočisko pre niektoré druhy motýľov či opäť dvojkrídlovcov. Je to v&nbsp;dôsledku toho, že teplota v&nbsp;jaskyniach je relatívne stála a&nbsp;predovšetkým v&nbsp;nich vo väčšine prípadov nemrzne.

Ale najpestrejší život z&nbsp;ríše hmyzu v&nbsp;našich podmienkach je pod vodnou hladinou. Tam to jednoducho žije, či je leto, či je zima. Po dne vodných tokov sa aj v&nbsp;zimných mesiacoch „preháňajú“ larvy podeniek, pošvatiek, potočníkov, dvojkrídlovcov a&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch aj vážok. A&nbsp;na túto skutočnosť sa adaptoval aj náš jediný hmyzožravý vták, ktorý neodlieta na zimu do teplých krajín ani nemení jedálniček, a&nbsp;predsa sa celoročne živí hmyzom. Je to vodnár potočný (Cinclus cinclus), ktorý sa aj v&nbsp;tých najchladnejších mesiacoch ponára pod vodnú hladinu a&nbsp;na dne hľadá larvy hmyzu.

Je vodný hmyz dôležitý aj pre ľudí?

Ja vravievam, že v&nbsp;prírode je najdôležitejšia rozmanitosť. Čím je vyššia, tým je stav stabilnejší. Vtedy sa nemusíme obávať, že keď nejaký článok vypadne, celý systém sa zrúti. Je to ako v&nbsp;našej spoločnosti: keby všetci boli právnici alebo tesári, asi by to nefungovalo. Ak to chceme povedať antropocentricky, samozrejme, aj obyčajné komáre majú v&nbsp;systéme svoju úlohu. Ďalšia vec je prírodná regulácia. Nám sa síce nepáči, keď si predstavíme maláriu, ale na zemi to nefunguje tak, že príroda bude chrániť človeka a&nbsp;všetko iné môže vyhynúť. Berie sa to ako celok a&nbsp;tým, že komáre dokážu roznášať nejaké choroby, regulujú sa niektoré organizmy vrátane človeka. Evolúcia nie je nejaký dedko, ktorý sedí a&nbsp;ťahá za nitky.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

S&nbsp;vodou sa vždy spája najotravnejší hmyz, ktorý nám pije krv, a&nbsp;to doslovne.

Komáre sú veľmi prispôsobivé, takže môžu naklásť vajíčka aj do vlhkého blata. Larvám stačí na život aj malá mláka, voda v&nbsp;pneumatike či v&nbsp;miske pod kvetináčom. V&nbsp;okolí Bratislavy sú často premnožené. Na komáre síce nadávame, ale ich larvy sú potravou mnohých živočíchov, predovšetkým rýb, mnohých obojživelníkov, lariev vážok a&nbsp;iných bezstavovcov. Dospelými komármi sa živia vážky, mnohé vtáky, ale napríklad aj netopiere. Čo sa týka ich vajíčok, sú ako konzervy – ak je rok suchší, vydržia v&nbsp;pôde aj niekoľko rokov. Potom príde daždivejšie obdobie, mŕtve ramená sa naplnia a&nbsp;larvy sa začnú hromadne liahnuť. Pri hmyze je často bežné, že vo forme vajíčka dokáže prečkať nepriaznivé podmienky.

Ako dlho takto vydržia prečkať nepriaznivé časy?

Dá sa to rátať v&nbsp;rokoch. Veľmi extrémne podmienky, ako sú horúčavy, sucho či zimy, prežíva hmyz a&nbsp;jeho vývinové štádiá v&nbsp;pokojovom stave, v&nbsp;takzvanej diapauze. Napríklad larvy tropického pakomára rodu Polypedium, žijúceho v&nbsp;západnej Afrike, sa v&nbsp;nepriaznivých klimatických podmienkach a&nbsp;pri vyschnutí vodných biotopov zavŕtajú do bahna a&nbsp;úplne sa zosušia. A&nbsp;mnoho rokov sú schopné prežiť v&nbsp;tomto štádiu. Znesú teploty až do mínus 190&nbsp;°C tekutého vzduchu aj zahriatie na plus 102&nbsp;°C, a&nbsp;keď ich namočíme, žijú ďalej. Pri druhoch hibernujúcich v&nbsp;štádiu larvy alebo imága dochádza k&nbsp;zahusteniu hemolymfy na 20-percentnú koncentráciu glycerolu a&nbsp;hemolymfa takto nadobúda vlastnosti nemrznúcej kvapaliny (napríklad fridexu alebo etylénglykolu).

Môže nám vodný hmyz ublížiť? Je pre človeka nebezpečný?

Vodné bzdochy môžu uštipnúť, napríklad splošťuľa. Ako deti sme ich chytali. Ak sme boli nešikovní, „ďobla“ nás a&nbsp;my sme sa zľakli. Zahryznúť sa môže aj larva potápnika, ale nie je to nič vážne. Robievam pre deti semináre, nachytám im larvy do misiek a&nbsp;ony si ich môžu prezerať pod mikroskopom. Medzi najväčšie patria larvy pošvatiek, ktoré môžu mať štyri až päť centimetrov. Vždy som deti učil, že sa im nič nemôže stať, a&nbsp;nedávno prišiel syn za mnou, že ho to poštípalo. Dal mi larvu na ruku a&nbsp;ona sa mi zahryzla do dlane. Nebolo to nič strašné, cítil som iba akési poškrabanie.

Je pravda, že podenky žijú iba jeden deň?

Niektoré žijú deň, iné pár dní alebo iba hodinu, závisí to od druhu. Slovenský názov podenka je odvodený od toho, že po dni hynie. Väčšinu života strávia ako larvy, môžu to byť mesiace, ba aj roky, opäť závisí od druhu. Dospelým jedincom sa však čas ráta na hodiny. Vyletia, spária sa a&nbsp;zahynú, už ani neprijímajú potravu. No napríklad pri vážkach je to iné – žijú aj niekoľko týždňov a&nbsp;lovia hmyz. Zaujímavé sú larvy potočníkov. Vyrábajú si schránky z&nbsp;kamienkov, ihličia, lístia a&nbsp;dreva. Výsledkom je trubička, v&nbsp;ktorej sa larva schováva. Francúzsky umelec a&nbsp;klenotník Hubert Duprat pridáva do akvária malé kúsky zlata, perličiek či&nbsp;drahokamov a&nbsp;rúrky, ktoré si z&nbsp;nich larvy zlepia, potom predáva ako šperky.

Pod vodou žijú len larvy vodného hmyzu alebo aj dospelý hmyz?

Nájdeme tam aj imága (dospelé jedince), napríklad rodu potápnik (Ditiscus). Jeho larva má na zadočku prívesky, a&nbsp;keď sa chce nadýchnuť, vystrčí ich z&nbsp;vody a&nbsp;„naberie“ si vzduch. Larvy potápnika sú pomerne veľké, merajú pár centimetrov – veď dospelý chrobák má päť-šesť centimetrov. Larva vyzerá hrozivo, vpredu má veľké hryzadlá, do ktorých svoje obete chytá. Vyzerá dosť zabijacky. Dospelý jedinec, chrobák, dýcha ako klasický suchozemský hmyz, ale keďže pláva pod vodou, vzduch si nosí pod krovkami. „Vezme“ si vzduchovú bublinku, a&nbsp;kým ju neminie, môže plávať pod vodou. Nemá však problém preletieť väčšie vzdialenosti, ak hľadá iný vodný zdroj. Dokázal by žiť aj na suchu, vodu potrebuje na larválny vývoj a&nbsp;na získavanie potravy. Vo vode žijú aj pavúky. Nemajú žiabre, ale vyrábajú si vzduchové zvony, v&nbsp;ktorých majú zásobu vzduchu. Lovčík pobrežný sa často zdržiava na vodnej hladine a&nbsp;čaká na korisť.

Mnoho ľudí fascinujú vážky – jednak svojím sfarbením, ale aj rýchlym letom.

Dodnes patria medzi najúspešnejších predátorov, pre hmyz sú hrozbou, denne skonzumujú stovky až tisíce komárov. Prvohorné pravážky Palaeodictyoptera mali rozpätie krídiel až 70 centimetrov, ale vyhynuli na konci karbónu, pretože veľké formy hmyzu sú menej životaschopné.

Keď sme ako deti nadvihli kameň, ktorý ležal vo vode, po jeho spodnej strane bežali také malé ráčiky, veľmi sme sa ich báli.

To je krivák potočný, volajú ho aj slovenská kreveta. Živí sa napadaným lístím zo stromov. Je výraznou zložkou, ktorá drví tieto listy, požiera ich a&nbsp;pomáha tak samočistiacej schopnosti potoka.

Vplýva znečistenie životného prostredia aj na vodný hmyz?

Veľmi. A&nbsp;práve preto sa vodný hmyz využíva ako bioindikátor. Európska únia má smernice a&nbsp;všetky vodné toky aj u&nbsp;nás na Slovensku sa hodnotia aj na základe vodného hmyzu. Sú presné indexy, podľa ktorých dokážeme určiť, či je konkrétny vodný tok narušený. Laik má predstavu, že znečistený potok je taký, do ktorého sa vyleje nejaká chemikália. Ale vodné bezstavovce negatívne reagujú už len na to, keď napríklad spevníme breh.

Je to ako pri stromoch. V&nbsp;smrekovej monokultúre niečo chýba. Ak pôjdete do pralesa vo Veľkej Fatre, tam to žije. Podobne pri potoku. Na brehu máme pekné kamene, všetko vyzerá rovnako, ale početnosť druhov vodného hmyzu je tam oveľa nižšia. Na dne sa začne hromadiť organická hmota, prebiehajú tam hnilobné procesy, na to sa nadviažu rozsievky a&nbsp;riasy, ale je tam mŕtvo. Veľkým problémom sú u&nbsp;nás malé vodné elektrárne, podporované z&nbsp;rôznych eurofondov. Tie znamenajú smrť pre život vo vode. Hron bol kedysi jednou z&nbsp;mála riek v&nbsp;strednej Európe, ktorá mala zachovaný podhorský charakter. Dnes sú na ňom úseky, kde každých päť kilometrov je malá vodná elektráreň. Úplne sa zmenil charakter toku. Tam, kde predtým tiekla riava vody, je dnes stojatá voda, usádza sa sediment. Znižuje sa hladina kyslíka, hmyz hynie.

Sú rôzne spôsoby. Nie som profesionál ani potápač. Mám síce neoprén, pretože horské potoky sú pomerne chladné, ale nie sú to veľké hĺbky. Mám aj šnorchel, potápačské okuliare a&nbsp;podvodné puzdro na fotoaparát. Raz som v&nbsp;Bielych Karpatoch fotografoval párenie ropúch, ktoré prebieha vo vode. Mal som na sebe neoprén a&nbsp;nehybne som ležal rozčapený na bruchu na hladine jazierka. Nevnímal som okolie, no mal som pocit, že sa niečo deje. Vykukol som z&nbsp;vody a&nbsp;na brehu stál zdesený chlapík. Potešilo ho, že žijem, pretože chcel volať policajtov, že našiel mŕtvolu. (Smiech.)

Patrí im svet: Entomológ vysvetľuje, v čom spočíva evolučný úspech hmyzu

Výber pre vás

Patrí im svet: Entomológ vysvetľuje, v čom spočíva evolučný úspech hmyzu

Súvisiace články

Za vedu i za mier: ALFRED NOBEL chcel využiť svoj majetok pre blaho ľudstva

Zázrak alebo astronomický jav? Vedci pravdepodobne odhalili tajomstvo BETLEHEMSKEJ HVIEZDY

Sme tigria veľmoc: Ako funguje nelegálny obchod? Za bujón z tigra pýtajú 300 eur

Výber pre vás