Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Za 25&nbsp;rokov fungovania sa nedá ani spočítať, koľkým už pomohli. O&nbsp;ich aktivitách, ale aj o&nbsp;násilí sme sa rozprávali v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Čo vás viedlo k&nbsp;založeniu neziskovej organizácie Centrum Slniečko?

Počas štúdia špeciálnej pedagogiky ma fascinovala téma detí s&nbsp;poruchami správania. Chcela som sa jej aj v&nbsp;budúcnosti venovať. Zaujímalo ma však aj ekonomické pozadie, programy a&nbsp;prostredie, do ktorého boli tieto deti umiestňované. Dala som si úlohu, že osobne prejdem všetky vtedy na Slovensku existujúce zariadenia, kde boli umiestňované deti s&nbsp;poruchami správania. Bolo to v&nbsp;revolučnom roku 1989. Ale to, čo som v&nbsp;nich videla, mnou otriaslo. Aabsentoval odborný personál, deti žili na okraji spoločnosti v&nbsp;starých vlhkých kaštieľoch so zamrežovanými oknami, personál v&nbsp;bielych plášťoch ako na psychiatrii, v&nbsp;izbách desať až štrnásť železných trojposchodových postelí. Izby zariadené bez kúska sú­k­romia či možnosti mať vlastné veci. Iba plechové skrine na chodbách kaštieľa. V&nbsp;dvoch zariadeniach, kde boli umiestnené dievčatá, pracovali aj psychologičky, od ktorých som sa dozvedela, že väčšina detí, ktoré sú do týchto prevýchovných zariadení umiestňované, bola týraná a&nbsp;sexuálne zneužívaná. Uvedomila som si, že fungujú viac-menej ako odkladiská detí a&nbsp;systém im takto veľmi nepomáha. V&nbsp;osemnástich rokoch, ak ich rodina neprijala späť, zostali na ulici a&nbsp;tam si ich do rúk zobrali pasáci alebo díleri drog. Bolo to smutné. Chcela som nájsť niečo, čo by ich ochránilo, a&nbsp;poskytnúť im čo najrýchlejšie pomoc a&nbsp;podporu. Vytvorila som projekt pod názvom Detské SOS. Získala som rodinný dom, napojila som sa na jednu mimovládnu organizáciu, ktorá vtedy na Slovensku fungovala, a&nbsp;neskôr sa z&nbsp;rodinného domu, ktorý musel prejsť komplexnou rekonštrukciou, stalo prvé krízové centrum pre deti na Slovensku a&nbsp;nezisková organizácia Centrum Slniečko. V&nbsp;januári bude Centrum Slniečko oslavovať 25&nbsp;rokov.

Koľkým deťom a&nbsp;všeobecne rodinám ste pomohli za roky fungovania?

To sa nedá len tak jednoducho spočítať. Sú to tisíce detí a&nbsp;rodín, ktorým sme sa snažili pomôcť prekonať v&nbsp;ich živote náročné obdobie. Pár rokov sme prevádzkovali aj detskú linku záchrany, na ktorú sa dovolalo v&nbsp;priebehu roka viac ako 10-tisíc detí. V&nbsp;súčasnosti prevádzkujeme centrum pre deti a&nbsp;rodiny v&nbsp;dvoch rodinných domoch s&nbsp;kapacitou 20&nbsp;detí so špecializáciou na týrané a&nbsp;sexuálne zneužívané deti, bezpečný ženský dom pre ženy, ktoré zažívali násilie, a&nbsp;ich deti, kde máme k&nbsp;dispozícii 32&nbsp;lôžok. Ženy spolu s&nbsp;deťmi sú na utajovanej adrese, v&nbsp;bezpečí. No uvedomili sme si, že často nemajú možnosť získať bývanie a&nbsp;postaviť sa na vlastné nohy. Ak sú napríklad s&nbsp;malým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, z&nbsp;príjmu 350 či 470&nbsp;eur nedokážu zaplatiť ani nájomné. Aj z&nbsp;tohto dôvodu sme sa zapojili do projektu Housing first a&nbsp;v&nbsp;Nitre máme pre ne k&nbsp;dispozícii deväť bytov so zvýhodneným nájomným. V&nbsp;Nitrianskom kraji sme vytvorili celý komplex služieb, aby sme obetiam domáceho násilia a&nbsp;deťom mohli pomôcť tak, aby sa dokázali naštartovať do nového života.

Poďme si bližšie definovať, čo všetko je násilie. Nejde zrejme iba o&nbsp;to fyzické.

Keď počujeme slovo násilie, často si pod ním predstavujeme facky, rany, remeň, varechu, ale to zďaleka nie je všetko. Násilie je okolo nás a&nbsp;úplne zjednodušene ide o&nbsp;zneužitie moci. Dochádza k&nbsp;nemu na pracovisku, v&nbsp;domácnosti, v&nbsp;inštitúciách, v&nbsp;cirkvi, v&nbsp;škole aj mimo nej. Je namierené najmä proti zraniteľným skupinám –&nbsp;deťom, ženám, starším ľuďom. Nevyhýba sa ani mužom.

Pri domácom násilí teda nejde iba o&nbsp;fyzické ubližovanie, ale aj o&nbsp;psychické násilie. Je to napríklad opakujúce sa ponižovanie, narážky na vzhľad, vulgárne nadávky. Domáce násilie má svoju dynamiku. Dochádza v&nbsp;nej k&nbsp;striedaniu štyroch fáz. Prvá z&nbsp;nich je zneisťovanie a&nbsp;začína sa napríklad opakovaním: „Toto si urobila zle. Má to byť takto. Tento uterák nie je tak, ako si to želám ja. Pozri sa na seba, ako hrozne vyzeráš.“ Toto obdobie môže trvať dlhý čas a&nbsp;nemusí dôjsť k&nbsp;ďalšej fáze –&nbsp;útoku. Útok neznamená iba fyzické násilie ako bitka, facka, šticovanie, porezanie, ale útok sa môže prejavovať aj psychickým tlakom, ponižovaním či vulgárnymi nadávkami. Treťou fázou je ospravedlňovanie, či už sa ospravedlňuje násilná osoba, že to tak nemyslela, ale často s&nbsp;dodatkom, že keby to „obeť násilia“ neurobila, tak by sa nič nestalo. V&nbsp;tejto fáze často násilnú osobu ospravedlňuje aj obeť. V&nbsp;tom kontexte, že za násilie je zodpovedná ona a&nbsp;že sa to tak často nestáva alebo že sa vlastne nič nestalo, a&nbsp;to napriek tomu, že má viditeľné stopy po násilí. Štvrtá fáza je fáza medových týždňov, keď je v&nbsp;domácnosti relatívny pokoj. Zabudne sa na to, čo sa dialo, ide sa na dovolenku, prichádzajú darčeky a&nbsp;opäť sa to začína zneisťovaním. Jednotlivé fázy sa striedajú, obdobia medzi nimi sa skracujú a&nbsp;postupne môže niektorá z&nbsp;nich aj vypadnúť.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Sledujte nás aj na Instagrame:

Mariana zachraňuje týrané ženy a deti: Násilie je cyklus, toto sú jeho 4 fázy

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Mariana zachraňuje týrané ženy a deti: Násilie je cyklus, toto sú jeho 4 fázy

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Označili ju za hypochondra, nakoniec to bola skleróza: Choroba ju nepoložila! Začala som žiť

Kedysi mal 300 kíl, dnes pomáha druhým chudnúť: Bol som na dne, nevládal som prejsť 10 metrov

Boj s HPV: Becca včas vyhľadala správneho odborníka! Mohlo to dopadnúť úplne inak

Výber pre vás