Jana Homolová

Horná Dolná je v&nbsp;rámci televíznej zábavy na obrazovkách šesť rokov, čo je naozaj dlhý čas. Prečo je tento seriál podľa vás úspešný?

Čo sa týka dĺžky seriálu, sme už na úrovni dinosaura. (Smiech.) Mnohokrát sme o&nbsp;tejto téme s&nbsp;kolegami premýšľali. Horná Dolná je typ humoru, ktorý nám v&nbsp;začiatkoch neprajníci vyčítali. Hovorili, že robíme dedinský humor pre jednoduchých ľudí, ale podľa štatistík to tak vôbec nie je. Sledujú nás všetky vekové aj spoločenské vrstvy, čo je príjemné zistenie. Tvorca projektu Tomáš Jančo nastavil s&nbsp;nami jednotlivé postavy tak, že napriek svojim negatívnym vlastnostiam sú divákom sympatické a&nbsp;dokážu sa s&nbsp;nimi stotožniť. Zároveň nadhodnotou celej výroby je, že sa tam všetci máme veľmi radi, čo sa odzrkadľuje na televíznej obrazovke. Pred pár dňami som napríklad nakrúcala so Sväťkom Malachovským a&nbsp;s&nbsp;Dankom Heribanom. Klapku sme robil na desaťkrát, lebo keď Dano videl Sväťa, ako balí Eriku, nevedel sa prestať smiať a&nbsp;my s&nbsp;ním. (Smiech.)

Čo je vám na postave Eriky najsympatickejšie? Je v&nbsp;jej povahe niečo, čo by ste chceli aplikovať vo vlastnom živote?

(Smiech.) Erika je úplne iný typ ako ja. Vždy ma na nej fascinuje, ako je ochotná prekonať takmer všetko pre svoju lásku. Zároveň sa mi páči jej vysoké sebavedomie. Úprimne by som chcela mať optiku Eriky Bednárikovej z&nbsp;Hornej Dolnej, lebo ona sa všetkým zaťažuje len do tej miery, ktorá je na&nbsp;život potrebná. S&nbsp;Ďurom Brmbalíkom sa majú naozaj radi a&nbsp;v&nbsp;živote riešia len malicherné problémy. Ich pohľad na svet ma baví.

Ako v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandémiou vyzerá výroba Hornej Dolnej?

Na pľaci sú zavedené veľmi prísne hygienické opatrenia. Všetky základné pravidlá ako rúško, pravidelná dezinfekcia rúk, rozostupy platia v&nbsp;rámci štábu, ale aj v&nbsp;hereckom kolektíve s&nbsp;tým, že keď sa začne nakrúcať ostrá, my herci si dáme rúška dolu a&nbsp;hráme bez nich. Inak ich máme na tvári stále. Zatiaľ sme jediná produkcia (ťukám si na čelo), kde sa covid neobjavil, ale prednedávnom som bola napríklad chorá, preto sa výroba musela okamžite pozastaviť. Medzičasom som už absolvovala niekoľko covidových testov, pretože v&nbsp;prípade podozrenia na chorobu televízia Markíza hneď zabezpečuje testovanie, to znamená, že všetci z&nbsp;Hornej Dolnej sme už boli testovaní viackrát. Úprimne vám poviem, máme to tam veselé. (Smiech.)

Po toľkých testoch asi môžeme skupinu niektorých spoluobčanov upokojiť, že to nie je nič strašné a&nbsp;čip do mozgu vám nezaviedli.

(Smiech.) Ak by ho boli zaviedli, tak mohli aspoň taký, aby som menej jedla. Pravda je taká, že ide o&nbsp;normálny výter z&nbsp;nosa. Nehovorím, že to je príjemné a&nbsp;počas toho relaxujem, no nie je to nič, čo by sa nedalo vydržať. Netreba sa báť. Skôr si myslím, že keď je človek otestovaný, tak aspoň vie, na čom je. Navyše celý test trvá pár sekúnd.

Všeobecne sa však proces celej výroby pre tieto opatrenia skomplikoval?

Je to trošku zložitejšie, ale zložité časy máme všade, nielen pri nakrúcaní. Fungujeme v&nbsp;daných podmienkach, hlavne sa snažíme nepodliehať panike, aj keď nepríjemnosť covidu je v&nbsp;tom, že ho môžete prenášať, ale nemusíte mať žiadne príznaky a&nbsp;váš kolega ich môže mať veľké. Pred pár dňami som telefonovala s&nbsp;kolegom z&nbsp;Česka, ktorý mi povedal, že dostal covid a&nbsp;jediný príznak, ktorý na sebe pociťoval, bola ľahká bolesť hlavy. Kolega, s&nbsp;ktorým hral, však skončil v&nbsp;nemocnici na JIS. Zákernosť vírusu je taká, že vy naozaj neviete, čo to s&nbsp;vami urobí, a&nbsp;v&nbsp;podstate aj keby ste sa testovali každý deň, zrazu na vás niekto kýchne a&nbsp;môžete ho mať. Základom je dodržiavať všetky opatrenia a&nbsp;vydržať. Nič iné sa nedá robiť.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

K&nbsp;téme korony sa ešte vrátim, ale v&nbsp;rámci seriálu Horná Dolná sa ako epizódna postava objaví Jana Oľhová (60) a&nbsp;zahrá si vašu nádejnú svokru. Ako sa vám s&nbsp;ňou hralo?

Vždy je osviežením, keď sa v&nbsp;našej partii objaví nová postava, ale hlavne keď sa medzi nami objaví herečka, akou je Jana Oľhová, ktorú ja osobne považujem za jednu z&nbsp;našich najväčších herečiek, či už ide o&nbsp;dramatickú, alebo komediálnu rovinu. Robila som s&nbsp;ňou niekoľkokrát a&nbsp;je to mimoriadne skromný človek. Zároveň veľmi vtipne hrá Brmbalíkovu matku. Navyše oni sa na seba aj reálne podobajú. Jana chytila brmbalíkovské móresy a&nbsp;jeden by naozaj uveril, že sú rodina. (Smiech.) Bolo to mimoriadne príjemne a&nbsp;ja verím, že jej postava sa do seriálu ešte vráti.

Tým, že sa aktuálne zrušilo v&nbsp;rámci kultúry všetko, je pre vás hercov fajn, že ešte stále môžete nakrúcať seriály, pretože sú aj takí, ktorí ostali úplne odstrihnutí od všetkých príjmov.

Áno, je to tak. Mňa osobne naozaj veľmi mrzí táto situácia, lebo ľudia majú všeobecne predstavu, že herci sú predovšetkým tí, ktorí fungujú v&nbsp;televízii. V&nbsp;rámci umenia alebo aj šoubiznisu je však množstvo ľudí, ktorých vôbec nevidno. Tým, že sa všetko zastavilo, oni nemajú ani minimum, nemajú vôbec žiadny príjem. Túto situáciu im vôbec nezávidím. Zároveň musím spomenúť divadlá, pretože všetky moje srdcové divadlá, s&nbsp;ktorými som hrávala, majú teraz veľké finančné problémy. Napríklad L+S&nbsp;nie je dotované zo štátu a&nbsp;reálne mu hrozí zánik…

Situácia okolo covidu je mimoriadne vážna a&nbsp;ešte len vážna bude, keď sa veci nepohnú nejakým smerom. Aktuálne to totiž vyzerá tak, že mnoho ľudí skončí na dlažbe. Nedávno český prezident vyslovil nezabudnuteľnú vetu, že umelci vytvorili svoje najväčšie diela, keď boli hladní… Čo už máte na toto povedať? Mnohí kultúru veľmi podceňujú a&nbsp;hovoria, že my tam v&nbsp;podstate nič nerobíme, iba tvoríme, ale ja si myslím, že všetky národy, aj naše obyvateľstvo, dokážu prežiť ťažké časy len vďaka kultúre. Ale ak tu máme hrdinov, ktorí si myslia, že kultúra je nepotrebná, nech si vypnú televízory, vyhodia všetky knihy, vypnú hudbu a&nbsp;sedia doma pozerajúc do bielej steny. Som veľmi zvedavá, ako dlho to vydržia. Zároveň si myslím, že je zbytočné sa touto témou vôbec zaoberať a&nbsp;presviedčať niekoho o&nbsp;dôležitosti toho, čo robíme, pretože každé jedno povolanie, keď sa robí dobre, je dôležité. Či sa to týka kultúry, šoubiznisu alebo kachličkovania. Mne je ľúto každého človeka, ktorý stratí prácu vinou covidu. Držme si palce, aby táto situácia prehrmela čo najskôr.

Z&nbsp;koronovej situácie v&nbsp;podstate vzišiel aj film Známi neznámi, ktorého ste koproducentkou. Wanda Hrycová mi spomínala, že prvotný nápad prišiel od vás a&nbsp;vášho partnera Juraja Brocka.

Bolo to tak, aj nebolo. My pracujeme na inom filme, ktorý je v&nbsp;procese, ale ten je dlhodobý, pretože už len samotné napísanie scenára trvá niekoľko rokov. Keď prišla korona, mali sme čas premýšľať a&nbsp;ja som tento film videla v&nbsp;talianskej verzii, čo sa mi páčilo. Povedali sme si, že ideme spraviť niečo podobné. Oslovila som majiteľa práv, či by sme mohli kúpiť scenár, a&nbsp;následne sme zistili, že oni ho už predali do 28 krajín. (Smiech.) Išli sme do toho aj s&nbsp;Wandou, ktorá je naša susedka a&nbsp;zároveň veľmi skúsená producentka. Wanda okamžite, ako zvážila ponuku, išla do toho a&nbsp;myslím, že dodnes túto spoluprácu obe strany neľutujeme. Môžem vám povedať, že toto je jedna z&nbsp;najnáročnejších úloh, ktoré sme si vymysleli. (Smiech.)

V&nbsp;skutočnosti bolo našou úlohou zháňať sponzorov. Film totiž nie je dotovaný z&nbsp;fondov. Zháňali sme partnerov, presviedčali ich o&nbsp;tom, že je super ísť do tohto projektu. Predstavte si, že počas covidu niekoho presviedčate, aby vám dal peniaze na film. (Smiech.) Ale, chvalabohu, našli sa skvelí ľudia, ktorých sme presvedčili. Ono sa to potom zbehlo veľmi rýchlo, asi nad nami stál nejaký filmový pánbožko. Snažili sme sa to nakrútiť čo najskôr, lebo sme vedeli, že príde druhá vlna covidu, a&nbsp;to sa aj stalo. Bolo za tým veľmi veľa roboty, ale som rada, že sme do toho išli. Počas korony sme si pripravili malú jazdu toboganom a&nbsp;ešte stále sa šmýkame dolu a&nbsp;nevieme, čo nás na konci bude čakať. (Smiech.)

Tento film by mal byť uvedený do kín na konci novembra, ale vzhľadom na to, že sa všetko zatvára, asi to nebude reálne. Alebo áno?

Stále sme v&nbsp;strehu, sledujeme veľmi podrobne celú situáciu, ale osobne si myslím, že sa to v&nbsp;tomto termíne nepodarí, lebo keď počúvam expertov na túto problematiku, tak väčšinou hovoria, že druhá vlna bude v&nbsp;novembri vrcholiť. Zároveň si treba uvedomiť, že aj keď sa skončí covid, ľudia sa húfne nenahrnú do kina. Tento návyk je dlhodobejší. Verím, že náš film Známi neznámi neostane bez povšimnutia, ale musíme zvážiť, kedy film do kín nasadiť. Aktuálne podrobne zvažujeme, kedy ho zaradíme, aj vzhľadom na nástup tunajšej a&nbsp;americkej konkurencie. Nezávidím nám túto situáciu, ale aspoň je veselo.

Keď ste mali k&nbsp;filmu tlačovú konferenciu, musím povedať, že ste na nej vyzerali veľmi dobre. Čo je za tým?

Áno?! (Smiech.) Ďakujem pekne, nie je za tým nič, len ma veľmi dobre obliekli, nalíčili a&nbsp;dobre mi upravili vlasy. Myslím, že z&nbsp;každej ženy, ktorá by sa dostala do rúk takých profesionálov, by sa stala druhá Monica Bellucci. (Smiech.) A&nbsp;zároveň priznávam, že som sa cítila príjemne. Je vždy rozdiel, keď ma vidíte v&nbsp;televízii, kde som dogabaná, prehnane nalíčená a&nbsp;zrazu zo mňa niekto urobí človeka. To je potom úprimná radosť aj pre mňa, aj pre okolie. Ešte musím vyzdvihnúť šaty, ktoré som mala na sebe,&nbsp;dali mi automaticky dolu 10&nbsp;kilogramov. (Smiech.)

Vzhľadom na to, že vás ľudia vnímajú ako predstaviteľku rôznych bláznivých postáv, vždy, keď urobíte niečo mimo tejto práce, príjemne to prekvapí. Napríklad minulý rok to bolo účinkovanie v&nbsp;chorvátskej rozprávke s&nbsp;mimozemskou tematikou, kvôli čomu ste sa aj museli naučiť po chorvátsky.

To bola veľmi pekná práca aj rozprávka, ktorá v&nbsp;sebe nemala agresivitu ako väčšina filmov určených pre deti. Bol to projekt mimoriadne láskavý, pretože hovoril o&nbsp;vzťahu vnučky k&nbsp;svojmu starému otcovi a&nbsp;zároveň tam bola fantasy tematika, čo ma veľmi bavilo. Áno, musela som hovoriť v&nbsp;chorvátčine, čo bol pre mňa úplne cudzí jazyk, ale ja mám rada výzvy a&nbsp;baví ma skúšať nové veci. Bola by som rada, keby tých výziev bolo v&nbsp;mojom živote čo najviac. Pokiaľ to zrniečko fantázie stále žije, dúfam, že budem môcť robiť veci, ktoré mňa samu prekvapia a&nbsp;budú prekvapovať.

Synovia sa na vás radi pozerajú v&nbsp;televízii alebo na filmovom plátne?

Nie, vôbec. Ja som úplne mimo ich záujmového záberu. Raz sme si napríklad pozreli Hornú Dolnú, aj sa bavili, ale to bolo všetko. Občas, keď dabujem rozprávky, tak si to idú do kina pozrieť a&nbsp;hádajú, ktorej postavičke som prepožičala svoj hlas. Aj spomínaný chorvátsky film Môj dedo spadol z&nbsp;Marsu si pozreli, ale v&nbsp;mojej práci nie je nič natoľko výnimočné, že by tomu venovali špeciálnu pozornosť. Ich zaujímajú úplné iné veci. Keď som im však povedala, že som naživo videla youtubera Goga, tak som u&nbsp;nich stúpla asi o&nbsp;tri úrovne. Alebo som im povedala, že poznám niektorých raperov osobne, v&nbsp;tom momente som pre nich bola matka roka, ale inak nie. (Smiech.) Som len obyčajná mama.

Keď sme spomenuli film Môj dedo spadol z&nbsp;Marsu, ten riešil aj tému smrti. Prekvapujú vás už vaši synovia takýmito pálčivými otázkami?

Starší Simon, keď mal štyri roky, prišiel za mnou s&nbsp;tým, že presne vie, ako to celé je, že my sa vlastne druhýkrát narodíme, čiže vytiahol na mňa reinkarnáciu ako vyšitú. Bol presvedčený, že to tak je. Myslím si, že to pre neho svojím spôsobom bolo akési zmierovanie so smrťou. Deti všeobecne v&nbsp;určitom veku prídu na to, že niektorí ľudia im zo života definitívne odchádzajú, a&nbsp;nie sú to vždy len tí starší. Keďže majú strach, že by sa to mohlo stať aj najbližším, snažia sa túto tému uchopiť. Moje deti sa napríklad témou smrti začali zaoberať vo veľmi nízkom veku.

Takýchto ťažkých otázok mi už položili veľa. Najvtipnejšia, akú som dostala, bola od mladšieho Félixa (8). Pýtal sa ma, či budem chodiť domov, keď zomriem. (Smiech.) Alebo či Ježiško vie, že neexistuje. No ako mu na toto máte odpovedať?

Že je veľmi veľa možností a&nbsp;môžeme si ich vysvetliť rôzne a&nbsp;nikto ešte neprišiel na to, ktorá je tá pravá. (Smiech.) Nechcela som mu predostierať svoje súkromné teórie, lebo som všeobecne za to, že človek by sa mal k&nbsp;rôznym životným teóriám dopracovať sám. A&nbsp;čo sa týka spomínanej smrti, deti stále veria, že po smrti sa opäť narodia, neberiem im to, skôr sa im snažím vysvetliť, že smrť je bežná súčasť života. A&nbsp;všetko má svoj koniec.

Aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;koronou je smrť aktuálne dosť hmatateľná.

Je pravda, že dennodenné informovanie o&nbsp;prírastkoch v počte nakazených u&nbsp;mnohých ľudí umocňuje strach. Ja sama sa osobne snažím vypúšťať tieto informácie. Nepočúva sa to ľahko a&nbsp;skôr to ľudí privádza k&nbsp;väčšej frustrácii ako k&nbsp;faktu, že vieme, na čom sme. Minule sme sa so synmi bavili o&nbsp;tejto téme. Čítali sme totiž jednu knihu, kde sa riešila vojna. Vtedy som im povedala, že stále je všetko lepšie ako vojna, ako viera v&nbsp;nejaké rýchle riešenia. Reálne by som sa bála, ak by sa ľudia medzi sebou začali sekať len preto, že majú iné názory, vierovyznanie alebo národnosť. Bohužiaľ, tieto vírusy sa raz za čas vyskytnú, vyberú si svoju daň, je to hrozné, ale stále je to produkt prírody, ktorému by sme mali spoločne čeliť. No vojnu, tú si vymyslí človek…

Herečka Petra Polnišová prezradila, čo sa skrýva za jej novým vzhľadom. Prečo žiari šťastím?

Výber pre vás

Herečka Petra Polnišová prezradila, čo sa skrýva za jej novým vzhľadom. Prečo žiari šťastím?

Súvisiace články

Model ADAM BARDY pracuje po boku prezidentky: O TOMTO sa nebavíme!

V nemocnici s ním prežíva každodenný boj: Dcéra Andyho Hryca otvorene o otcovej ťažkej chorobe

Udrží rodinu doma? Brychtová si užíva vnúčatká. Prečo chcú odísť do Ameriky?

Výber pre vás