Herečka Turzonovová (80) sa nemá čas zaoberať starnutím: Čo je pre ňu dôležité?

Dnešná generácia sa odnaučila premýšľať v súvislostiach, tvrdí herečka: Sú závislí na internete

Turzonovová (80) vie byť aj prísna stará mama: V týchto situáciách sa ale musí veľmi ovládať!

Bola u&nbsp;vás cesta k&nbsp;herectvu vždy priamočiara a&nbsp;jasná?

Vlastne áno, pretože som bola najprv členkou dramatického krúžku v&nbsp;Prezidentskom paláci. My sme tie palácové deti, ktoré sme boli vychovávané, hneď keď bol Prezidentský palác odovzdaný pionierom a&nbsp;mládeži ešte v&nbsp;roku 1953. Ja som tam chodila. Neskôr som bola dieťa detskej rozhlasovej družiny, čiže aj tam som dostala istú výchovu, kultúru jazyka. No a&nbsp;potom zo solidarity som prešla na skúšky VŠMU v&nbsp;Bratislave, kde ma prijali. Bola to vlastne taká plynulá cesta.

Čo pre vás znamená divadlo a&nbsp;film?

Je to moje povolanie, niekedy aj moje poslanie a&nbsp;niekedy len moje zamestnanie. Stáva sa totiž, že ide o&nbsp;predstavenia, do ktorých som obsadená a&nbsp;ktoré urobím, ako najlepšie viem, ale nemusí to mať zakaždým silu, akúsi výpovednú hodnotu, i&nbsp;keď ja sa, samozrejme, snažím. Ale zase na druhej strane existujú aj hry, ktoré majú svoje poslanie... To, že ide o&nbsp;moje povolanie, je skutočnosť, že som vyštudovala niečo, na čo mám svoju odbornú výchovu a&nbsp;vzdelanie, takže vnímam to ako svoje povolanie –&nbsp;byť herečkou, navyše Slovenského národného divadla.

Ktorý z&nbsp;filmov, v&nbsp;ktorých ste doteraz účinkovali, je vám ­najbližší?

Keď spomínam po rokoch a&nbsp;s&nbsp;odstupom času, môjmu srdcu najbližší je film Akce Bororo z&nbsp;roku 1972. Tam som hrala mutanta, ženu pochádzajúcu z&nbsp;mimozemskej civilizácie. Bola som z&nbsp;inej galaxie. Ten film je veľmi zaujímavý a&nbsp;zvláštny. Išlo o&nbsp;snímku, ktorá mi bola blízka a&nbsp;istým spôsobom drahá. No a,&nbsp;samozrejme, potom neskôr išlo o&nbsp;také filmy ako Božská Ema a&nbsp;ďalšie z&nbsp;tých, ktoré vznikali vo filmových štúdiách na Barrandove. Spomínaná Božská Ema bol film s&nbsp;veľkým poslaním... Zmienim sa aj o&nbsp;Příběhu lásky a&nbsp;cti. Ten točil pán profesor Otakar Vávra a&nbsp;išlo v&nbsp;ňom o&nbsp;veľmi nádherný a&nbsp;zvláštny vzťah, ba dokonca lásku medzi spisovateľkou Karolínou Světlou a&nbsp;básnikom Janom Nerudom a&nbsp;toho vtedy stvárnil Jiří Bartoška.

V&nbsp;súčasnosti cestujete za divákmi s&nbsp;predstavením Kvarteto po celom Slovensku. Je pre vás niečím výnimočné oproti ostatným hrám z&nbsp;vášho doterajšieho divadelného repertoáru?

Je. Pretože hovorí o&nbsp;nás. Hovorí o&nbsp;princípe umelcov, spevákov, ktorí kedysi boli veľmi slávni, najmä tá moja postava, ktorá sa volá Gin Hortonová. Ide však na druhej strane už o&nbsp;penzistov, ktorí dlhodobo umelecky nepôsobia a&nbsp;zídu sa v&nbsp;jednom domove. Také domovy nájdeme aj v&nbsp;Londýne či Budapešti, ale špecifické na nich je to, že sú špeciálne určené pre seniorov istého konkrétneho povolania. V&nbsp;našom prípade ide o&nbsp;operných spevákov.

Máte pred a počas vystúpenia obavy z toho, ako dané predstavenie publikum prijme, alebo naopak takéto záležitosti neriešite a sústredíte sa skôr na výkon?

Vždy ma veľmi bavilo pracovať na tom, že publikum, teda ľudí, ktorých máme vo zvyku nazývať takzvanými holandskými turistami, pretože predstaveniu nerozumejú a&nbsp;celý čas len čušia, zlomíme. Robí nám radosť prinútiť vždy nové obecenstvo vnímať a&nbsp;sledovať s&nbsp;nadšením celý priebeh predstavenia. A&nbsp;nakoniec nám náš úmysel aj zakaždým vyjde. Teším sa, keď počujem, ako počas prestávky diváci predstavenie komentujú a&nbsp;po prestávke sú už opäť naladení a&nbsp;vždy výborní.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Prezradíte nám, akým spôsobom sa vlastne pripravujete na svoje herecké predvedenie a&nbsp;aktuálny výkon?

Je to veľmi individuálne a&nbsp;zakaždým svojské, zvláštne od herca k&nbsp;hercovi. Keď dostanem obsadenie konkrétnej úlohy, ktorú musím doviesť k&nbsp;premiére, usilujem sa čo najviac si ju naštudovať, dostať sa jej pod kožu. Doslova na tú postavu ochoriem. Je vo mne stále. V&nbsp;tejto súvislosti môžem povedať, že vlastne pracujem 24&nbsp;hodín denne. Zaspávam s&nbsp;tým, čo sme aranžovali, so svojou postavou sa zobúdzam. Medzitým mi na um prichádzajú nové nápady súvisiace s&nbsp;rolou, ktorú hrám. Je to, ako keby sa do mňa zahryzla. Oslobodenie prichádza až pri premiére, keď v&nbsp;sále sedí prvé publikum. Pre mňa je toto premiéra, pretože teraz sa ukáže, ako to prijme publikum. Dovolím si prevtelenie do postavy prirovnať k&nbsp;narodeniu dieťaťa, keď praskne plodová voda a&nbsp;dieťa prichádza na svet, rodí sa. Zrazu je na svete nový človek. Ide o&nbsp;skutočnosť stotožnenia sa postavy s&nbsp;divákmi. Pre mňa je veľmi dôležité to, ako bude na moju postavu reagovať dané publikum.

Všetky priania, ktoré som mala či už z tej profesionálnej stránky, alebo zo súkromnej, sa naplnili.

Kde všade môžeme v&nbsp;súčasnosti počuť váš hlas a&nbsp;vidieť vašu tvár?

Ku koncu sezóny budeme skúšať veľmi krásnu hru nazvanú Malé ženy od americkej autorky Louisy May Alcottovej. V&nbsp;televízii bežia rôzne reprízy audiovizuálneho charakteru, ale to už je v&nbsp;súčasnosti mimo mňa.

VIAC FOTIEK LEGENDÁRNEJ HEREČKY NÁJDETE V GALÉRI...

Ako si spomínate na svojich rodičov a&nbsp;súrodencov, na korene, keďže pochádzate z&nbsp;Bulharska, no detstvo i&nbsp;celý život ste trávili na Slovensku?

No to je také zvláštne. Ja som sa síce narodila v&nbsp;Sofii, ale bola som tam asi len dvanásť mesiacov. V&nbsp;roku 1943, sotva ročná, som začala vyrastať v&nbsp;Bratislave. Rod môjho otca pochádza z&nbsp;oblasti, kde žili a&nbsp;pôsobili svätí Cyril a&nbsp;Metod, teda zo Solúna v&nbsp;Grécku. Počas balkánskych vojen prežili takzvaný exodus. Emigrovali najprv nižšie do Grécka, konkrétne do Xanthi, ale ako sa to tam mlelo a&nbsp;prechádzal tadiaľ front, ak to takto môžem nazvať, prešli až do pokojného mesta na sever a&nbsp;to bola Sofia. Tam som sa narodila a&nbsp;tam aj môj tatko študoval cársku polytechniku, niečo podobné, ako je dnes stavebná priemyslovka, ale potom už ďalšie štúdium inžinierstva a&nbsp;architektúry prežil v&nbsp;Charlottenburgu v&nbsp;Berlíne. Na Slovensko prišiel v&nbsp;roku 1938.

Moji rodičia znamenali pre mňa a&nbsp;pre mojich dvoch súrodencov, ktorí sa už narodili na Slovensku, veľmi veľa. V&nbsp;tejto súvislosti by som rada vyzdvihla aj to, že môj nebohý brat Christo bol vynikajúci architekt a&nbsp;zároveň majster športu v&nbsp;jachtingu. Sestra, ktorú nesmierne obdivujem, je doktorka prírodných vied, bývalá lúčničiarka a&nbsp;môžem hrdo povedať, že ma vo všetkom predbehla. My súrodenci sme si veľakrát uvedomili, čo všetko nám naši rodičia dali. Naučili ma láske k&nbsp;umeniu, hudbe a&nbsp;dali nám vieru, čo bolo dosť podstatné. Veľa ráz, keď sme sa s&nbsp;maminkou rozprávali, som zistila, že ona, ktorá bola absolventka cárskeho dievčenského gymnázia, vedela oveľa viacej, než u&nbsp;nás vedia trebárs študenti v&nbsp;treťom semestri na vysokej škole zameranej humanitne. Vzdelanosť a&nbsp;výučba boli v&nbsp;tých časoch veľmi silné. Nebolo to o&nbsp;škole, ale o&nbsp;vzdelanosti. Vzdelanosť je totiž istý stupeň kultúrnosti, ktorý dostanete mimo školskej gymnaziálnej výučby. Nehovoriac o&nbsp;tom, že napríklad v&nbsp;tých časoch a&nbsp;myslím, že aj v&nbsp;období socializmu, existovalo v&nbsp;Sofii gymnázium mŕtvych jazykov ako napríklad latinčina či gréčtina. Ale aj u&nbsp;nás tí starší absolventi absolvovali aj grécky či latinský jazyk.

V&nbsp;akej viere ste boli vychovávaná a&nbsp;aké základné hodnoty vám rodina vštepila?

Som pokrstená v&nbsp;Sofii. A&nbsp;bratranec mojej starej mamy bol hlavným predstaveným všetkých kňazov. Bola som pokrstená naozaj podľa toho starého zvyku, takže môj pán profesor Karol Zachar na Vysokej škole múzických umení v&nbsp;Bratislave, keď videl môj krstný list, vzal si ho na dva dni domov a&nbsp;celý ho študoval. Bola som teda vychovávaná v&nbsp;pravoslávnej viere, ale v&nbsp;tej pravej ortodoxii v&nbsp;byzantskom zmysle slova. Čo sa týka hodnôt, museli sme veľa vedieť. Boli sme vedení k&nbsp;tomu, aby sa nás nikdy netýkala žiadna protekcia. Aby som bola uznaná, musela som vedieť päť ráz viac než iné deti. Otec mi často hovorieval, že nech sa stane čokoľvek, to, čo mám v&nbsp;hlave, čo ovládam, mi nikto nemôže vziať. Mňa a&nbsp;mojich dvoch súrodencov otec viedol k&nbsp;tomu, aby sme sa nedrali dopredu, ale robili veci tak, ako najlepšie vieme. Kvalita sa vtedy tak či tak ukáže.

Pred časom ste načítali a&nbsp;interpretovali audioknihu od anglickej autorky Diany Athillovej s&nbsp;názvom Niekde ku koncu. V&nbsp;knihe sa rieši staroba ako prirodzený proces ľudského bytia. Obohatila vás niečím práca na tomto projekte?

Veľmi. Predtým som nahrávala audioknihu s&nbsp;názvom Bola som Mengeleho dievča. A&nbsp;to nahrávanie bolo pre mňa vtedy strašné. Veľakrát som vtedy musela prestať, mala som totiž slzy na krajíčku. A&nbsp;plakať v&nbsp;tomto prípade ako profesionál nemôžete. Zakaždým som musela emócie nechať ustúpiť a nadýchať sa. Vami uvedený projekt s&nbsp;názvom Niekde ku koncu bol však krásny. Čítala som ten príbeh s&nbsp;veľkým zaujatím a&nbsp;obohacujúcim ponorením sa do obsahu. Získala som vďaka spomenutej autorke veľa poznania, pretože som sa s&nbsp;jej názorom musela stotožniť. Táto audiokniha je načítaná v&nbsp;prvej osobe, išlo teda akoby o&nbsp;moje ja. Autorka bola naozaj veľmi múdra žena. Osobne mi jej výpoveď pomohla, lebo veď aj moja generácia sa pomaly blíži ku koncu, podobne ako ona nazvala tento svoj knižný počin. Audio­knihy sú dobrá vec v&nbsp;tom zmysle, že nielen ja ako interpret nasajem poznatky rôzneho charakteru, ale že ich môžem odovzdať takouto cestou aj poslucháčom.

Ako vnímate starobu a&nbsp;starnutie z&nbsp;vlastnej optiky, ktorou sa pozeráte na svet?

Túto skutočnosť vnímam z&nbsp;uhla pohľadu, ktorý hovorí, že prírodným zákonom nemožno rozkazovať. Zvláštne je, že sa tým osobne nestačím zapodievať. Pre mňa je dôležité, aby som pracovala, ako najlepšie viem, a&nbsp;žila plnohodnotne.

Okrem dabingu či herectva vy­učujete študentov na Paneurópskej vysokej škole. Ako sa vám javí súčasná generácia študentov? Odlišuje sa od čias, keď ste vy boli poslucháčkou Divadelnej fakulty VŠMU?

Odlišuje sa od nás, pretože aj časy boli odlišné. Súčasná mládež je veľmi schopná, ovláda cudzie jazyky, čo je úžasné, rozumie sa do novodobých technológií. Má obrovské možnosti, prostredníctvom programu Erasmus môže vycestovať do sveta. Mladí sú však závislí od internetu. Ten je síce veľmi potrebný sluha, ale mimoriadne zlý pán. Je vedecky dokázané, že napríklad mobily spomaľujú myslenie. Študenti majú celé vedomosti a&nbsp;svet uložený v&nbsp;jednom vrecku. Je škoda, že dnešná generácia sa akosi odnaučila premýšľať v&nbsp;súvislostiach. Myslenie v&nbsp;súvislostiach je definované ako inteligencia. Ak napríklad riešime na výučbe nejaký problém, ktorý študenti nevedia opísať, nájdu si ho prostredníctvom online vyhľadávača. Ďalšou vecou je kritické myslenie. Na to, aby som ho mala, musím mať v&nbsp;sebe isté kritériá, istý hodnotový systém. Akýsi vlastný duševný, vnútorný svet. Osobnostný svet by mal byť riadne nasýtený. Moja generácia napríklad veľmi veľa čítala, keď prišla televízia, bola som gymnazistkou. Čítanie v&nbsp;človeku cibrí predstavivosť. Počúvanie rozhlasu takisto podnecuje imagináciu, pretože aj východné filozofie hovoria, že práve ucho je cesta.

Akou pedagogičkou sa v&nbsp;prístupe k&nbsp;mladým ľuďom usilujete byť?

Nehodlám moralizovať alebo mentorovať, ale bola by som rada, keby sa snažili pochytiť vzdelanie. Na mysli teraz nemám len učivo, ktoré sa na vysokej škole učia, ale aspoň z&nbsp;času načas nasávanie umeleckých zážitkov. Aby aspoň chvíľami pocítili pravé umenie. Účinok umenia, ale aj divadelných predstavení funguje vtedy, keď spôsobuje zážitok. Je dobré, keď sa mladí študenti usilujú skultúrňovať a&nbsp;venujú sa aj čítaniu. Či už ide o&nbsp;výtvarníctvo, hudbu, alebo trh, na ktorom niekto remeselne niečo náramne pekne vyrába, dajme tomu pani čipkárka, vtedy zistíte, čo je to mať istú zdatnosť a&nbsp;šikovnosť, takzvané remeslo. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že nás niečo presahuje, niečo, čo je vyššie od nás, v&nbsp;tej nadpozemskej sfére.

Ste verejne známa a&nbsp;obľúbená osobnosť. S&nbsp;akými reakciami študentov sa najčastejšie stretávate?

Niekedy pre nich vyzerám ako taká atrakcia, keď si povedia, že prišla pani herečka. Ale snažím sa im vysvetliť, v&nbsp;čom tkvejú interpretačné faktory, a&nbsp;sústreďujem sa predovšetkým na výučbu a&nbsp;na to, aby som im čo najlepšie odovzdala to, čo sama ovládam. A&nbsp;hlavne ich všetkých nahováram, aby chodili do Slovenského národného divadla. Lebo keď uvidia činohru Vojna a&nbsp;mier, Ruské denníky či Antigonu, dostanú v&nbsp;kocke celé dejiny. Naše deti a&nbsp;potomkovia nepoznajú svoje dejiny a&nbsp;necítia príslušnosť k svojim koreňom či histórii. Darmo sa hneváme na Maďarov, ich deti majú v&nbsp;sebe svoju hrdosť ukotvenú. Veľa robí aj školstvo a&nbsp;forma prezentácie našej histórie. Tá by mala byť podávaná prostredníctvom príbehov a&nbsp;nie iba memorovania spamäti.

Verejnosť vás vníma ako veľmi výraznú energickú a&nbsp;húževnatú osobnosť. Máte vôbec čas na oddych?

Samozrejme, že aj ten sa nájde, nejakým spôsobom si ho vyrevolverujem. Vtedy skutočne nerobím nič alebo sa začítam do nejakej zaujímavej knihy či článku v&nbsp;periodikách, ktorý mi pomôže zresetovať hlavu. Voľný čas trávim aj klasickými vychádzkami do prírody, ale najčastejšie s&nbsp;nohami vyloženými nahor, ako sa hovorieva.

Vaše dve dcéry dávno vedú samostatný kariérny a&nbsp;rodinný život. Ste starostlivá a&nbsp;milujúca babička, ktorá robí všetko, čo svojim vnúčatám na očiach vidí, alebo viete byť aj prísna stará mama?

Isteže, niekedy som aj prísna stará mama... Ale na druhej strane je samozrejmé, že svoje vnúčatá aj rozmaznávam. Musím sa však veľmi ovládať v&nbsp;situáciách, keď ich karhajú rodiča. Vtedy zo svojej pozície starej mamy len povinne mlčím.

Hoci ste úspešná vo všetkých smeroch, ktorými kráčate, naďalej ostávate veľmi ľudská a&nbsp;pokorná. Čím to je?

Tým sa nezapodievam, proste som, aká som. Ak sa to tak javí, tak prosím. (Smiech).

Máte aktuálne nejaké nesplnené prianie?

Chvála pánu Bohu, nemám nesplnené prianie. Všetky, ktoré som mala či už z&nbsp;tej profesionálnej stránky, alebo zo súkromnej, sa naplnili. Teraz je však veľmi dôležité, aby sme boli zdraví, aby sme boli v&nbsp;poriadku, aby nenastali nejaké napätia. Veľmi by som bola rada, keby sa situácia stabilizovala či už u&nbsp;nás a&nbsp;v&nbsp;akomkoľvek verejnom i&nbsp;súkromnom živote. Aby sme z tej ľudskej stránky zažívali pokoj. Žije sa totiž zle, keď vieme, že neďaleko nás umierajú ľudia strašným spôsobom. Nie je to dobré a&nbsp;v&nbsp;tomto smere si neviem dať na oči nejaké klapky. Ukrajincov hľadajúcich prístrešie je mnoho a&nbsp;napríklad aj moja sestra im ponúkla byt, aby mali strechu nad hlavou. Je totiž smutné, keď žijete s&nbsp;vedomím, že sa okolo vás toľko trpí.

Turzonovová (80) vie byť aj prísna stará mama: V týchto situáciách sa ale musí veľmi ovládať!

Súvisiace články

Modelka Simona Krainová zverejnila dráždivé zábery z pláže: Ako z porna! Naložili jej ľudia

VLHOVÁ na dovolenke s priateľom: Sexi zábery! Takto Peťu na svahoch neuvidíte

Česká modelka oslávila 58. narodeniny nahá v posteli: FOTO bez filtra si všimli aj v zahraničí

Nemá ani mesiac a už vlastní mega drahý kúsok: Cibulkovej Ninka dostala dar za 20-tisíc eur

Výber pre vás