Jana Homolová

Pár dní máte doma zdravé bábätko. Ale na svet sa prihlásilo o niečo skôr. Išlo teda o rizikové tehotenstvo alebo vás Nelkin skorší príchod na svet prekvapil?

Musím povedať, že moje tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií. Fungovala som bez obmedzení, samozrejme, s&nbsp;prihliadnutím na môj stav. To znamená, že v&nbsp;rámci cvičenia a&nbsp;iných fyzických aktivít som musela trošku ubrať z&nbsp;plnej pary. Laru (7) som pravidelne vodila do školy, chodila do práce, tehotenstvo som zvládala bez nevoľností, rôznych chutí, bez opuchov… Všetky veci, ktoré dokážu druhý stav skomplikovať v&nbsp;rámci pohodlnosti a&nbsp;komfortnosti, sa mi naozaj vyhli. Celé to prebehlo tak, ako malo, preto sa dá povedať, že Nelkin skorší príchod na svet nás prekvapil. Viac som asi bola prekvapená ja. Ľubor to zobral ako hotovú vec. Vnútorne totiž cítil, že všetko bude v&nbsp;poriadku. Priznávam, že ja osobne som z&nbsp;toho bola trošku vydesená, lebo pôrod prišiel veľmi rýchlo a&nbsp;nečakane.

Ako prebehol a&nbsp;koľko dní ste museli pobudnúť v&nbsp;nemocnici?

Komplikácie prišli 13. júna, v&nbsp;nedeľu, teda mesiac pred mojím plánovaným termínom. Začala som totiž krvácať, preto som šla do nemocnice. Už vtedy som bola vystrašená, keďže som nevedela, čo je vo veci. Zároveň som sa bála o&nbsp;bábätko, aby bolo všetko v&nbsp;poriadku. Úprimne sa priznám, že nemocničné prostredie veľmi neobľubujem. Teraz asi hovorím za viacerých, ktorí, keď majú byť hospitalizovaní, nie je im to po vôli. Napriek všetkému som bola rozhodnutá urobiť čokoľvek, aby to dobre dopadlo, ale s&nbsp;hospitalizáciou som v&nbsp;35. týždni nerátala.

Prišli sme do nemocnice, kde sa lekári rozhodli nechať si ma dva alebo tri dni. Chceli mi upokojiť maternicu, ale zrazu mi začali kontrakcie a&nbsp;opakovali sa každé tri minúty. Vyšetrili ma ešte raz a&nbsp;zistili, že už som otvorená na tri centimetre. Rozhodlo sa, že nie je na čo čakať, skrátka ide sa rodiť. Lekárov a&nbsp;sestričiek som sa pýtala, či je to takto skoro v&nbsp;poriadku. Boli skvelí a&nbsp;ubezpečili ma, že bábätko je v&nbsp;35. týždni úplne dovyvíjané a&nbsp;čo Nelka nestihla v&nbsp;brušku, dobehne už vonku. Nebolo mi všetko jedno, napriek tomu som celú situáciu akceptovala. Z&nbsp;ružinovskej nemocnice z&nbsp;desiateho poschodia som prešla na deviate do pôrodnice. Rodila som síce skôr, ale výsledkom je zdravé dievčatko. V&nbsp;nemocnici sme boli 13 dní, lebo maličká sa narodila drobná. Mala 1990 gramov a&nbsp;44 centimetrov. V&nbsp;nemocnici deti zvyknú ešte schudnúť, preto šplhanie na ideálnu váhu bolo náročné a&nbsp;pomalé. Ale snažili sme sa a&nbsp;robili všetko, čo bolo v&nbsp;našich silách. Lekári od začiatku povedali, že Nelka je bojovníčka. Všetky funkcie mala v&nbsp;poriadku, akoby bola normálne donosená, nie predčasne narodená, z&nbsp;čoho sme sa všetci veľmi tešili. Musím ešte povedať, že prístup a&nbsp;práca zdravotníkov v&nbsp;ružinovskej nemocnici boli skvelé. Nelku tam mali za bábiku. Keď sme sa objavili na vážení alebo keď sme niečo potrebovali, sestričky boli mimoriadne zlaté a&nbsp;mali ju naozaj veľmi rady. Pôvodne som čakala, že ma prepustia až v&nbsp;pondelok (28. júna, pozn. red.), ale pustili ma v&nbsp;piatok (25. júna, pozn. red.). Od šťastia mi vyhŕkli slzy. Veľmi som sa tešila, že maličká je v&nbsp;poriadku, prosperuje a&nbsp;môžeme ísť domov. Takže jedno veľké ďakujem za pomoc detským sestričkám, pediatričke aj môjmu pôrodníkovi, ktorý bol pre mňa veľkou oporou.

Ako sa zatiaľ malá Nela javí? Je živšia alebo, naopak, pokojnejšia?

Nelinka je zatiaľ veľmi pokojné a&nbsp;spokojné bábätko, čiže nekričí, neplače. Jedine, ak spí namiesto troch hodín štyri hodiny, je potom hladná a&nbsp;dáva všetkým jasne najavo, že chce jesť teraz a&nbsp;hneď. (Smiech.) Toto má po mne, lebo aj ja som veľký hladoš, ktorý keď ráno vstane, musí okamžite niečo zjesť. Je veľmi zlatá, dobrá, má zatiaľ trojhodinový režim, keď sa napapá a&nbsp;potom spinká. Máva aj svoj čas, keď je chvíľu hore, čo je pre nás úplne skvelé, lebo ju môžeme vnímať, pozorovať jej pokroky. Je to veľmi krásny, upokojujúci pocit, keď sa na ňu pozeráme. Veríme, že jej to takto vydrží, nič sa nezmení a&nbsp;bude ďalej rásť a&nbsp;priberať.

Aké sú aktuálne vaše spoločné dni doma?

Musím sa priznať, že po príchode domov sa mi javilo všetko iné, čudné. Trinásť dní v&nbsp;nemocnici na mne zanechalo stopy. (Smiech.) Už som bola zvyknutá na nábytok, posteľ, linoleum a&nbsp;zrazu to doma vyzeralo inak, čiže to bol skôr prvotný šok. Chvíľku trvalo, kým sme sa s&nbsp;týmto prostredím zžili, ale vo všeobecnosti platí, že doma je doma. Navyše byť opäť s&nbsp;rodinou bol pocit na nezaplatenie. Aktuálne chod domácnosti prispôsobujeme malej a&nbsp;jej potrebám. Zatiaľ sa nič podstatné u&nbsp;nás nezmenilo, ale to podľa mňa ešte len príde, keď trošku podrastie.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Ako malú Nelu prijali jej veľké sestry Lara a&nbsp;Ela (14)?

Baby sú úžasné pomocníčky. Najstaršia pomáha s&nbsp;Larou a&nbsp;teší sa aj z&nbsp;Nelky. Larka to berie ako veľká sestra. Chodí sa na ňu pozerať, hladká ju, pusinkuje. Nelke sme kúpili nové vecičky, všetky ich poskladala, dala odtiaľ preč štítky, čiže je veľmi nápomocná. Vidím na nej, že sa z&nbsp;toho teší. Aj v&nbsp;škole hneď všetkým oznamovala, že je z&nbsp;nej hrdá veľká sestra. Keď sme jej ešte úplne na začiatku povedali, že čakáme bábätko, prekvapila nás jej reakcia. Povedala: „Teraz už budeme ozajstná rodina, lebo Nelka nás všetkých spojí.“ (Úsmev.) Je úžasné, ako sa tieto súvislosti v&nbsp;detskej hlavičke pekne pospájajú, naozaj, Nelka je sestrou aj Larky, aj Ely a&nbsp;urobila z&nbsp;nás ozajstnú rodinu. To je na tom to najkrajšie.

Rozhodli ste sa užiť si bábätko naplno a&nbsp;ostať na materskej tri roky alebo budete popri malej aj čiastočne pracovať?

Priznávam sa úplne dobrovoľne, že nebudem mať klasickú materskú a&nbsp;neostanem doma tri roky. Pôjde skôr o&nbsp;kombináciu práce aj materskej. Aktuálne som doma a&nbsp;naplno si malú užívam. Je fajn, že je leto, preto sa veľmi teším na prechádzky, aj na to, že si všetci spoločne niekam vyrazíme, kde si všetko budeme užívať v&nbsp;rodinnom kruhu. To je najdôležitejšie. Asi všetci si v&nbsp;koronovej dobe uvedomujeme, že veľa ľudí prišlo o&nbsp;blízkych, kamarátov, známych, preto zdravie a&nbsp;najmä zdravé deti nič nevynahradí…

Začať pracovať by som chcela pozvoľna. Korona ukázala, že pracovať sa dá aj z&nbsp;domu. Do práce to navyše nemám ďaleko, čiže v&nbsp;prípade potreby môžem dobehnúť. Tvoríme rôzne videá, robíme tlačovky, ak bude čokoľvek potrebné, zariadim si to a&nbsp;budem k&nbsp;dispozícii. V&nbsp;tomto spôsobe práce mi vyšiel v&nbsp;ústrety môj zamestnávateľ, teda Bratislavský samosprávny kraj a&nbsp;celý tím, teším sa, že sme sa dohodli na takejto spolupráci. Samozrejme, nič z&nbsp;toho by nešlo, ak by som vedľa seba nemala chápavého a&nbsp;nápomocného partnera. K&nbsp;malej má úžasný prístup, teší sa z&nbsp;nej, zoberie ju, prebalí, pohrá sa s&nbsp;ňou, vytešuje sa… Keď pozorujem iskry v&nbsp;jeho očiach, tak priznávam, že som z&nbsp;toho veľakrát dojatá.

Predpokladám, že po prežitom trápení, ktorým ste po smrti manžela Davida (†33) prešli, ste možno ani nepočítali s&nbsp;takýmito pocitmi šťastia. Alebo?

Viete čo, áno, naozaj som nerátala s&nbsp;tým, že ešte niekedy budem mať druhé dieťa. Bola som zmierená s tým, že mám jedno. S&nbsp;touto možnosťou som nepočítala, a&nbsp;dokonca ani s&nbsp;tým, že ešte budem niekedy šťastná. To, že sa nám narodila zdravá dcérka, je úplne úžasné. Navyše jej sestry ju medzi seba prijali, čo je pre mňa neskutočné a&nbsp;som za to nesmierne vďačná. Zároveň som vďačná životu, že to zariadil takýmto spôsobom a&nbsp;doprial mi radosť, lásku, pocit šťastia z&nbsp;toho, že mám rodinu, partnera, deti a&nbsp;aj nášho spoločného potomka. Je to neopísateľný pocit. Naozaj. Ďakujem za všetko, čo mi bolo dopriate.

Plánujete s&nbsp;partnerom svadbu? Potrebujete na&nbsp;spoločný život papier alebo ju možno budete riešiť z&nbsp;praktických dôvodov?

Svadbu neplánujeme. Možno je to aj tým, že obidvaja už túto skúsenosť máme a&nbsp;až tak veľmi po nej netúžime. Ak by som to mala opísať konkrétnejšie, tak pre nás ženy je svadba sen. Mať krásne šaty, rodinu pokope, ale tým, že už to mám za sebou, na prvé miesto kladiem úplne iné hodnoty. Dôležité je, aby sme si s&nbsp;Ľuborom rozumeli, navzájom sa tolerovali, aby to medzi nami aj našimi deťmi a&nbsp;rodinami navzájom fungovalo. Túžim po tom, aby sme boli aj naďalej takí zohratí. To sú pre nás väčšie priority ako nejaká svadba. Tá je podľa môjho názoru aj tak len formalita. Je to len papier, ktorý by vo vzťahu nemal nič meniť. Na druhej strane je pravda, že ak sú dvaja ľudia zobratí, riešenie úradných záležitostí je omnoho jednoduchšie. Napriek tomu túto tému neriešime. Dôležité je, že sme spolu, máme sa radi, rozumieme si, sme vzájomne prepojení a&nbsp;najmä, že sa nám narodila zdravá dcérka. Toto je dôkazom toho, že všetko je tak, ako má byť.

S bábätkom som už nepočítala: Exmoderátorka po smrti manžela neverila, že bude šťastná

Výber pre vás

S bábätkom som už nepočítala: Exmoderátorka po smrti manžela neverila, že bude šťastná

Súvisiace články

Peter Marcin otvorene: Čo po rokoch hovorí na konflikt s Andym Krausom?

Môj život s prezidentkou: Juraj Rizman prezradil, čo kvôli vzťahu stratil

Syn nás zachránil: Najmladší Ruben ušetril Márii Čírovej kopu starostí a nervov

Výber pre vás