Jana Homolová

Aká je vaša úplne prvá vianočná spomienka?

Babsy: Ja si živo vybavujem spomienku, keď sa mama na Štedrý večer vrátila z&nbsp;televízie, kde moderovala charitatívne podujatie Konto nádeje. Bola unavená a&nbsp;trošičku nervózna, lebo musela dopiecť kapra a&nbsp;doladiť posledné detaily pred večerou. Mala som asi štyri roky a&nbsp;prežívala som obdobie vzdoru. Vehementne som odmietla jesť kapustnicu a&nbsp;moje gesto nesúhlasu bolo také silné, že som tú kapustnicu vyliala na krásne prestretý stôl a,&nbsp;samozrejme, obliala som si sviatočné ružové šaty. Zvyšok večera som trucovala v&nbsp;zhasnutej izbe. (Smiech.)

Tami: Sedím pod slávnostne prestretým stolom, mám na sebe purpurové zamatové šaty s&nbsp;mašľou pod krkom, potajme chrúmem vianočné trubičky a&nbsp;sledujem ponožky v&nbsp;papučiach rodiny naokolo. V&nbsp;tomto poradí: maminka Alenka, tatko Jožík, deduško Vladko, ujo Vladko, teta Saskia. Do izby vchádza ďalší pár nôh. Babička Marienka nesie porcelánovú misu s&nbsp;kapustnicou. Vo vzduchu cítiť vôňu ihličia, perníkov, kakaových dlabiek a&nbsp;pečeného kapra na kmíne. Predtým ako začneme spievať a&nbsp;natierať oblátky, odhalia môj úkryt a&nbsp;musím na stoličku k&nbsp;stolu, uprostred ktorého tróni starodávne sito po prababičke Matilde plné ovocia a&nbsp;sušených fíg.

Alenka: V&nbsp;duši doteraz nosím obraz svojich mladých krásnych rodičov, keď som mala možno tri roky. Sedeli sme za stolom a&nbsp;tešili sme sa z&nbsp;perníkovej chalúpky. Bola tam Marienka, Janko aj ježibaba a&nbsp;mne sa zdalo, že rozprávky sa počas Vianoc menia na skutočnosť.

Ako vyzerali vaše Vianoce v&nbsp;detstve?

Tami: Prvé roky sme trávili v&nbsp;Hornej Strede so starkými a&nbsp;s&nbsp;maminkiným bratom a&nbsp;jeho manželkou, ale keď sa už narodila Babsynka – mala som vtedy päť rokov –, začali sme Vianoce sláviť spoločne v&nbsp;Bratislave už len v&nbsp;úzkom rodinnom kruhu. Stromček sme vždy ozdobovali na Štedrý deň. Vždy ráno sme si zapli rozprávky a&nbsp;pustili sme sa do práce...

Babsy: Najradšej som mala rodinné prechádzky počas Štedrého dňa, keď sme sa celá família vybrali na Železnú studničku. Na krku sme mali zavesené korčule a&nbsp;korčuľovali sme sa na zamrznutom jazere. Naša sučka Lady zatiaľ naháňala hokejové puky a&nbsp;kradla ich amatérskym hokejovým tímom. Toto je niečo, čo naše deti v&nbsp;Bratislave možno už nikdy nezažijú...

Alenka: Ako školáci sme sa tešili predovšetkým na prázdniny. Sánky, korčule, lyže, partia detí na dvore a&nbsp;kopce snehu. Od rána do večera sme boli vonku. Neboli mobily ani tablety, televízia bola čiernobiela a&nbsp;farebný bol iba Winnetou v&nbsp;trenčianskom kine. Na Štedrý deň mamička robila výborný zemiakový šalát, kapra piekla v&nbsp;peci na víne a&nbsp;na záver sme mali makové buchtičky s&nbsp;medom. Ocko zdobil stromček a&nbsp;my sme sa celý deň postili, aby sme večer videli zlaté prasiatko. Dodnes som ho nevidela, lebo dodnes vždy tajne kradnem z&nbsp;misy a&nbsp;hrncov, presne ako detstve.

Vianoce znamenajú pokoj, ale filmové komédie i&nbsp;rôzne paródie poukazujú na to, že ľudia pred nimi a&nbsp;často ani počas Štedrého dňa, paradoxne, nevedia, čo skôr. Nastupujú hádky a&nbsp;stres. Ako bojujete s&nbsp;vianočným zhonom?

Alenka: Boj so zhonom si nechávam na všedné dni. Vianoce sú pre mňa sviatkami pokoja a&nbsp;pohody. Aj za cenu toho, že nie sú dokonalé, čo sa týka poriadku a&nbsp;množstva darčekov. Je to oslava narodenia Ježiška, oslava lásky, priateľstva a&nbsp;ľudskej spolupatričnosti.

Tami: Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aká som slobodná, ak som obklopená len tým, čo mám skutočne rada. V&nbsp;rámci darčekov sme minimalisti. Obdarujeme sa vždy niečím, čo nás vystihuje a&nbsp;čo nás možno aj posunie vpred v&nbsp;odvetví, ktorému sa venujeme. Napríklad minulý rok som dostala pod stromček vzácne skeny dvoch kníh o&nbsp;zaniknutých dedinách na Slovensku, po ktorých som túžila dlho a&nbsp;nedali sa zohnať. A&nbsp;potom, načo haldy darčekov, keď skutočne najvzácnejší je pokoj v&nbsp;duši?

Babsy: Som veľmi pragmatický človek, takže si veľa vecí plánujem dopredu, aby som sa mohla vyhnúť predvianočnému stresu. Aj stromček sme tento rok ozdobili 1.&nbsp;decembra, lebo sme mali pocit, že v&nbsp;tomto smutnom období, ktoré nás všetkých hlboko zasiahlo, si chceme navodiť príjemnú a&nbsp;láskyplnú atmosféru Vianoc aspoň doma. A&nbsp;súhlasím s&nbsp;maminkou: na Vianoce nejde o&nbsp;to, aby bolo všetko dokonalé aj za cenu toho, že budeme vyčerpaní a&nbsp;vystresovaní. Mne úplne stačia rozprávky, dobrý sladučký punč a&nbsp;kapustnica, ktorú som sa nakoniec naučila jesť a&nbsp;dnes ju milujem.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Existuje u&nbsp;vás pred sviatkami niečo ako deľba práca? Robí každý všetko alebo napríklad varenie je len výsadou žien?

Tami: Tento rok budeme po rokoch tráviť Štedrý večer s&nbsp;maminkou a&nbsp;babičkou Máriou, z&nbsp;čoho sa veľmi teším. Po minulé roky sme slávnostnú večeru mali vždy so svokrovcami, Braniho tatino Pepo je skvelý kuchár, tak sme si delili varenie. Ale tento rok to bude veľmi špeciálne...

Alenka: Áno, tento rok sa zídeme u&nbsp;mňa, prestrieme o&nbsp;jeden tanier navyše pre tých, ktorí už fyzicky s&nbsp;nami nemôžu byť. A&nbsp;budeme tichší než po iné roky, bude viac hudby a&nbsp;určite aj spomienok...

Babsy: Mám skvelých svokrovcov Beu a&nbsp;Jožka, ktorí nás pravidelne pozývajú na Štedrý večer k&nbsp;sebe domov. S&nbsp;radosťou s&nbsp;nimi trávime sviatky, pretože Bea je výborná kuchárka a&nbsp;Jožko sa zase vyzná vo vínach. Keď sme s&nbsp;nimi, snažím sa vždy pomáhať, ale veľakrát sa stane, že mi doprajú oddych a&nbsp;ja sedím s&nbsp;vyloženými nohami pri kozube a&nbsp;pozerám Princeznú so zlatou hviezdou na čele.

Mnohí Vianociam vyčítajú, že sú veľmi konzumné. Čo týmto sviatkom v&nbsp;porovnaní s&nbsp;minulosťou – hoci bol často nedostatok – chýba a&nbsp;priali by ste si, aby to možno zažili aj vaše deti a&nbsp;vnučky?

Alenka: Chrámy duchovna nahradili chrámy konzumu. Hypermarkety sa hemžia nervóznymi kupujúcimi, Santa Claus bojuje s&nbsp;dedom Mrázom a&nbsp;Mikulášom o&nbsp;prvenstvo s&nbsp;Ježiškom a&nbsp;deti často ani nevedia, ktorý z&nbsp;nich je ten pravý hrdina Vianoc. Naše detské Vianoce, to bola skôr láska a&nbsp;zázraky – a&nbsp;to by som dopriala aj svojim vnučkám.

Tami: Vianoce sú pre mňa spomalením, sprítomnením sa, rozhovormi, spomienkami, piesňami, ale aj modlitbou. Sú to dni, keď si uvedomujem vďaku za zdravie a&nbsp;za blízkosť rodiny, ktorá je pre mňa najdôležitejšia. A&nbsp;k&nbsp;duchovnej potrave človek nepohrdne dobrým zemiakovým šalátom alebo vanilkovými rožtekmi. Ale všetko by malo byť s&nbsp;mierou.

Babsy: Vianoce by mali predstavovať blízkosť, empatiu a&nbsp;pomoc ľuďom v&nbsp;núdzi – aj preto sa kedysi prestieral počas štedrej večere jeden tanier navyše, aby sme mohli pohostiť pocestného, ktorý sa nemá kam uchýliť. Tento rok som sa zapojila do niekoľkých krásnych projektov, ktoré podávajú pomocnú ruku tam, kde je to potrebné. Pretože pandémia spôsobila, že tisíce ľudí prišli o&nbsp;prácu, istoty, zdravie a&nbsp;pocit bezpečia. Takže pre mňa sa toto predsviatočné obdobie nesie hlavne v&nbsp;znamení pomoci druhým.

Dokedy ste verili, že Ježiško nosí darčeky?

Alenka: Ja verím dodnes. Bez Ježiška by sme nevydržali byť tak dlho k&nbsp;sebe láskaví a&nbsp;dobrí. A&nbsp;takisto by neboli vianočné dni plné zázrakov. A&nbsp;kapra by už určite nahradilo nejaké syntetické mäso z&nbsp;Číny za lacný peniaz. Oblátky s&nbsp;medom, oriešky a&nbsp;jabĺčka z&nbsp;našich záhrad by nahradili keksíky z&nbsp;Malajzie, ktoré by výhodne ponúkali na internete. Kto iný ako Ježiško nám pomáha zostať pri zdravom rozume? Zatiaľ je tu určite s&nbsp;nami...

Babsy: Ja som dokonca verila tomu, že kapor, ktorý nám tri dni plával vo vani, odplával cez odtok a&nbsp;potrubie späť do Dunaja. Tak mi to hovorievali rodičia, aby som nebola zarmútená.

Tami: Už v&nbsp;ranom veku som si uvedomovala, že mne síce nosí darčeky Ježiško, ale ja sa musím postarať o&nbsp;tie pre maminku a&nbsp;tatina. Celú jeseň som hľadala rôzne vyhodené veci po uliciach a&nbsp;potom som z&nbsp;nich konštruovala rôzne vynálezy, ktorým som dala meno a&nbsp;prísľub funkčnosti. Aj by som na to zabudla, nebyť jednej kazety z&nbsp;rozbaľovania darčekov. Inak, pásky, ktoré vtedy tatino s&nbsp;nami nakrútil, obsahujú veľmi veľa milých momentov a&nbsp;úplne mi sprítomnili atmosféru vtedajších rokov. Vyrástli sme, máme vlastné rodiny, ale jedno sa nezmenilo: Vianoce sú u&nbsp;nás vrúcne.

Zakladáte si na tradíciách? Čo u&nbsp;vás počas Vianoc nesmie chýbať?

Tami: Tieto zvyky sme si preniesli z&nbsp;rodičovského domu a&nbsp;vyrastá v&nbsp;nich aj Emilka. Ja som za posledné roky vítala hostí so sviecou a&nbsp;sitom, ako to robievala prababička Matilda a&nbsp;babička Marienka, a&nbsp;so slovami: Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky narodenia Krista Pána, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojného Božského požehnania, po smrti kráľovstvo nebeské a&nbsp;všetko, čo si od Pána Boha žiadate. Pochválen buď Ježiš Kristus.

Babsy: Ak si nebudeme zakladať na tradíciách a&nbsp;ľudových zvykoch, čo tu po nás ostane a&nbsp;kým by sme vlastne boli? Snažím sa mnohé tradície šíriť aj v&nbsp;rámci manželovej rodiny... Napríklad lejeme olovo. Tento zvyk som si osvojila vďaka Pelíškom, šupinky z&nbsp;kapra si dávame pod tanier kvôli hojnosti v&nbsp;ďalšom roku, prestierame jeden tanier navyše, odlamujeme si vzájomne z&nbsp;oblátky a&nbsp;dodržiavame aj tradičnú kuchyňu.

Pri vianočných dobrotách platí, že čo kraj, to pridaná chuť do klasiky. Či už sú to slivky v&nbsp;kapustnici, kapustnica bez mäsa... Ktorú z&nbsp;tradičných dobrôt máte najradšej? Je, naopak, niečo, čo by ste na sviatočnom stole bez problémov oželeli?

Tami: Najradšej mám maminkinu kapustnicu so sušenými dubákmi, slivkami, s&nbsp;klobásou a&nbsp;údeným mäsom. A&nbsp;tú som si po minulé roky od nej objednávala k&nbsp;nášmu sviatočnému stolu. Iný druh kapustnice priniesli svokrovci. Mali sme vyprážaného kapra a&nbsp;teraz sa opäť vrátime k&nbsp;maminkinmu pečenému na bielom víne s&nbsp;kmínom. A&nbsp;zemiakový šalát, to je pre mňa absolútne nebo. Mamka ho robí neskutočne.

Babsy: Mňa vždy fascinovali recepty z&nbsp;východného Slovenska. Tak rada by som ochutnala bobaľky alebo rusínske trené pirohy. Tatko mi spomínal, že na Vianoce robievali vtáčie mlieko. Azda sa mi podarí do našich Vianoc zakomponovať aj takéto dobroty.

Alenka: Mám rada všetko, ale najradšej mám, keď sa snúbi vôňa kapustnice a&nbsp;ihličia s&nbsp;piesňou piesní o&nbsp;tichej noci. A&nbsp;keď k&nbsp;tej kráse anjeli sypú prstíkmi sneh na strechy domov, to je na Vianociach to najkrajšie. Vtedy máme tie najlepšie dobroty na stole aj v&nbsp;duši...

Tým, že pani Heribanová pôsobila v&nbsp;multikultúrnej Viedni, vy, dievčatá, ste študovali v&nbsp;zahraničí, kde ste mali príležitosť byť v&nbsp;kontakte s&nbsp;cudzími zvykmi a&nbsp;tradíciami. Ktoré vás zaujali?

Tami: Aj keď sme boli roky v&nbsp;zahraničí, vždy sme Vianoce trávili doma na Slovensku. Pamätám si však na časy, keď som študovala v&nbsp;holandskom Utrechte a&nbsp;bývala som na internáte výlučne so zahraničnými študentmi. Spravili sme si spoločný Štedrý večer zopár dní pred Vianocami, skôr ako sme za rozpŕchli domov. Okrem Slovenska bolo pri sviatočnom stole zastúpené Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Rumunsko, Poľsko, Taliansko, Japonsko, Austrália, Turecko, Keňa, Tanzánia, Mexiko. Každý navaril tradičné jedlo, ktoré mu symbolizovalo jeho rodinné sviatky, a&nbsp;každý o&nbsp;svojich zvykoch porozprával. Škoda, že som to vtedy nenahrávala, bol to prekrásny večer plný úžasných informácií.

Alenka: Vo Viedni sme adventný čas prežívali vždy veľmi intenzívne. V&nbsp;kostoloch sme organizovali nádherné koncerty, chodili sme na vianočné trhy, stretávali sme sa na vianočných párty,  vernisážach. Spomínam si na pani profesorku viedenského konzervatória, ktorá pravidelne navštevovala naše podujatia, ako mi priniesla veľkú škatuľu plnú vianočného pečiva. Napiekla mi ho sama, lebo videla, že sme od rána do noci v&nbsp;inštitúte. A&nbsp;darovala mi ju s&nbsp;milým úsmevom a&nbsp;vďakou za krásne umelecké zážitky, ktoré si u&nbsp;nás užila.

Babsy: V&nbsp;Anglicku, kde som študovala vysokú školu, sa na Vianoce ľudia radi prezliekajú do rôznych kostýmov. Majú aj silnú tradíciu vianočných svetrov s&nbsp;obrázkami soba, Santa Clausa, stromčeka a&nbsp;iných vianočných symbolov. Pamätám sa, že raz sme v&nbsp;škole vyhlásili súťaž o&nbsp;najkrajší vianočný sveter. Štúdium v&nbsp;Londýne bolo kúzelným obdobím môjho života. Toľko inšpirácie, slobody a&nbsp;odviazanosti som nikdy nezažila.

S&nbsp;príchodom detí, vnučiek dostali tieto sviatky iný rozmer. Čo sa možno zmenilo, zintenzívnilo v&nbsp;pocitoch, prežívaní?

Babsy: Vďaka deťom zažívame vlastné detstvo ešte raz. Niekedy by som chcela lietať ako Peter Pan v&nbsp;Krajine-nekrajine, kde zostávajú všetci navždy deťmi.

Tami: Niekoľkonásobne sa zvýšila intenzita radosti sprevádzaná ujúkaním a&nbsp;tlkotom srdca pri šuchote baliaceho papiera. (Smiech.)

Alenka: Vianoce, to sú najmä deti – ony sú nositeľmi radosti a&nbsp;šťastia. Obe naše dcéry nás obdarovali tým najkrajším darom, ktorý nie je iba darom vianočným, ale celoživotným, našimi drahými vnučkami. A&nbsp;ich radosť a&nbsp;rozžiarené očká sú pre mňa tým najkrajším darčekom pod stromčekom.

Kým ešte Emilka a&nbsp;Izabelka nevedeli rozprávať, Ježiško sa postaral o&nbsp;ich darčeky podľa najlepšieho uváženia. Po čom túžia teraz, keď už vnímajú svet okolo seba?

Tami: Majú rady princezné a&nbsp;rady sa za ne vydávajú. Tento rok teda obe dostanú Rapunzelin kostým a&nbsp;k&nbsp;nemu parochňu s&nbsp;dlhočizným zapleteným vrkočom. Ja si s&nbsp;Emilkou každý večer čítam pred spaním, je to taký náš rituál. Ježiško teda prinesie aj zopár skvelých kníh.

Babsy: K&nbsp;tomu kostýmu pribudne ešte bábkové divadlo, lebo nám záleží na tom, aby sa naše deti kreatívne rozvíjali. Takto si budeme môcť zahrať obľúbené rozprávky o&nbsp;drakoch a&nbsp;princeznách, udatnom rytierovi či pobláznenom šašovi.

Alenka: Myslím, že nás všetky spája veľké želanie, ktoré je odveké: byť šťastnými. A&nbsp;pod šťastím sa ukrýva splnenie všetkých tajných aj netajných prianí, materiálnych aj tých duchovných... Verím, že sa postupne plnia.

Píšu listy Ježiškovi? A&nbsp;písali ste ich aj vy, keď ste boli malé?

Tami: Emilka a&nbsp;Izabelka tento rok písali Ježiškovi, ale u&nbsp;Emilky sa ten list niekoľkokrát revidoval. Vždy po príchode z&nbsp;obchodu prepisuje svoje túžby. A&nbsp;čo sa týka Babsy a&nbsp;mňa, písali sme, ale nie vždy Ježiško vyhovel. Jedno veľké odopreté prianie si nesiem dodnes. Od troch do šiestich rokov som Ježiškovi písala, že by som si priala žehličku. Nakoniec som si ju musela zadovážiť až ako dospelá.

Alenka: Keď som bola mladšia, milovala som knižku Deti píšu Ježiškovi a&nbsp;tam som našla zopár perál ako: Milý Ježiško, v&nbsp;nedeľu v&nbsp;kostole budem mať tie nové topánky, čo si mi na Vianoce priniesol. Dobre sa pozeraj! Alebo: Milý Ježiško, ja som svoj sľub splnil, kde je bicykel? A&nbsp;ja som vždy snívala iba o&nbsp;šťastí. A&nbsp;Ježiškovi píšem, samozrejme, dodnes. Veď si to občas aj prečíta...

Akými darčekmi sa zvyčajne obdarúvate?

Tami: Ja rada darujem knihy, parfum, prípadne „krásnoty“ etického pôvodu do domácnosti ako ľanovú kuchynskú zásteru, svietniky, háčkované hračky, ručne vyrobené maličkosti z&nbsp;prírodných materiálov. Poteším sa darčekom z&nbsp;tradičného ľudového umenia, ako sú knihy, výšivky, pred dvoma rokmi som dostala kompletný sviatočný kroj z&nbsp;obce Bzince pod Javorinou, roky predtým kroj afganských nomádov a&nbsp;kroj z&nbsp;jednej vysokohorskej obce vo Vietname.

Babsy: Ja sa najviac teším z praktických darčekov, ale aj z pekných dizajnových doplnkov do domácnosti. Pred troma rokmi som dostala od rodičov grafiku Vladimíra Gažoviča, ktorá mi doteraz robí veľkú radosť. Mám rada obrazy, pekné veci, ale v poslednom období aj obyčajné nič. Ako hovorila maminka, skvelé je darovať zážitok. Aj preto čoskoro spolu vyrazíme na wellness pobyt do Piešťan.

Alenka: Ako už Babsy spomínala, dlhší čas nekupujem darčeky, darujem svojim najbližším zážitok. Minulý rok sme boli pár dní na horskej chate, na snehu a&nbsp;vo wellnesse všetci spolu a&nbsp;tento rok pozývam obe rodiny svojich dcér do piešťanských kúpeľov. Thermia Palace je rajom na zemi, toľko dokonalej krásy a&nbsp;štýlu vidí človek málokde na svete. Som rodáčka z&nbsp;Piešťan a&nbsp;toto miesto je mojím géniom loci.

Dospelí si pod stromčekom okrem hmotných darov zvyčajne aj niečo prajú. Čo si želáte vy?

Babsy: Želám si, aby sa náš život vrátil do starých koľají, aby sme sa mohli stretávať s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi, aby sme mohli slobodne cestovať, užívať si život a&nbsp;aby sme boli zdraví. To je tento rok moje jediné a&nbsp;zároveň si uvedomujem, že asi aj nesplniteľné prianie. Našťastie verím v&nbsp;zázraky.

Tami: Zdravie a&nbsp;silu. A&nbsp;nech je viac veselo ako smutno.

Vianoce sa označujú za sviatky pokoja a&nbsp;radosti. Vnímate ich takto aj vy alebo by ste pridali iné prívlastky?

Babsy: Ja by som pridala aj zábavu, pretože sa celý rok teším na to, ako budeme hrať scrabble, šach alebo iné spoločenské hry. Púšťame si nahlas vianočné pesničky Franka Sinatru a&nbsp;Elvisa Presleyho a&nbsp;tancujeme s&nbsp;deťmi v&nbsp;obývačke. Pre mňa musia byť Vianoce hlavne veselé. (Smiech.)

Kazateľ Daniel Pastirčák povedal, že Vianoce môžu byť len také hlboké, aké boli naše vzťahy v&nbsp;priebehu roka. Súhlasíte? A&nbsp;v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jeho výrokom – akú hĺbku majú vaše najkrajšie sviatky roka?

Alenka: Múdra veta. Vianoce boli aj sú vždy duchovným sviatkom a&nbsp;hĺbku našich vzťahov si raz radostne a&nbsp;inokedy aj bolestne uvedomujem práve na Vianoce. Ale taký je život: nie vždy nás obdaruje, niekedy nás aj oberie o&nbsp;milovaného človeka, o&nbsp;životné istoty. V&nbsp;symbole Vianoc je však aj hľadanie pokoja a&nbsp;duševnej rovnováhy. Ide aj o&nbsp;Ježiška, ktorý nám prináša okrem lásky trpezlivosť utrpenia.

Tami: Je to veľmi pekná myšlienka. Intenzita šírenia radosti je závislá od našej vlastnej schopnosti otvoriť sa, odovzdávať. Vianočný čas je dozaista obdobie, keď sa môže mnohé vykryštalizovať či už v&nbsp;pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Ak je vzťah vyprázdnený, v&nbsp;čase Vianoc môže byť osamotenosť vo dvojici ešte citeľnejšia. Ak je vzťah harmonický, Vianoce sú povznášajúce, plné intenzívneho šťastia. Je to ako s&nbsp;dovolenkou – aj tá dokáže odhaliť mnohé o&nbsp;kvalite vzťahov a&nbsp;kompatibilite partnerov.

Babsy: Lepšie by som to nevystihla. (Úsmev.)

Tieto sviatky sa zároveň spájajú s&nbsp;blížiacim sa koncom roka. Tento bol z&nbsp;viacerých stránok náročný. Ako by ste ho zhodnotili a&nbsp;čo vám do života priniesol?

Tami: Tento rok bol asi môj najnáročnejší a najintenzívnejšie prežívaný. Dokončila som dizertačnú prácu, ktorú som obhájila na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s docentkou Renátou Bojničanovou sme pre našu drahú priateľku a kolegyňu profesorku Máriu Bátorovú zostavili k jej 70. narodeninám vyše 500-stranovú knihu. Podieľala som sa na niekoľkých knihách, jednu zbierku poviedok som ku koncu roka spoluzostavovala, veľa som písala, maľovala, dokonca sme so šperkárkou Verun Ďuricovou spustili projekt Šperk pomáha, v rámci ktorého som navrhla šperk, z ktorého celý finančný výťažok okrem nákladov na materiál šiel na dobrú vec.

Popritom som robila na autorskom dokumente. Začala som dlhodobú spoluprácu s ÚĽUV-om a v rámci projektu Záchranka, ktorého som ambasádorka, sme pomohli mnohým zdravotníkom. Popritom som sa snažila byť čo najlepšou mamou, vlastne to bolo pre mňa najdôležitejšie. Chodila som tento rok neskoro spávať, mnohokrát som prekonávala únavu a miestami som bola menej sprítomnená. Do nového roka si dávam záväzok väčšej vyváženosti v rámci práce a aktívneho oddychu.

Babsy: Ľudia niekedy skĺznu do presvedčenia, že sú nedotknuteľní. Tento rok nám okrem iného ukázal, že by sme mali byť vo všetkom, čo robíme, viac pri zemi. Už sme sa tak veľmi rozpínali a&nbsp;pľundrovali planétu, že nás naša arogancia k&nbsp;ostatným ľuďom a&nbsp;prírode nakoniec dobehla. Myslím, že „reset“, ktorý nám tento rok priniesol, je napriek obrovským stratám v&nbsp;mnohom dobrý. Začala som si viac vážiť zdravie, prácu, naučila so sa lepšie pracovať so svojou psychikou a&nbsp;predovšetkým som sa opäť naučila tešiť z&nbsp;maličkostí – napríklad z&nbsp;toho, že sme mohli ísť na bicykli na zmrzlinu do Sobotišťa. Ja len verím, že sa z&nbsp;tohto roka poučíme a&nbsp;že nebudeme chamtiví, ale budeme sa snažiť nájsť spôsoby, ako reformovať ekonomiku, produkciu aj svoj životný štýl, aby sa podobné pandémie už neopakovali.

Alenka: Bol to zvláštny rok. Zastavil nás v&nbsp;čase, v&nbsp;každodennom zápase o&nbsp;uznanie a&nbsp;úspech. Ponúkol nám samotu, ticho, nové možnosti a&nbsp;neistotu z&nbsp;neznámeho. Namiesto ciest po svete sme zostávali doma, namiesto stretnutí sme boli v&nbsp;izolácii. A&nbsp;čo mi to prinieslo? Novú hierarchiu hodnôt – blízkosť milovaných, ľudská spolupatričnosť, sila priateľstva sú na najvyššom stupni rebríčka. Nekonečné potulky po lese a&nbsp;pozorovanie vtákov, pečenie bábovky a&nbsp;čas pri sporáku nie sú stratou času! A&nbsp;môj obrovský obdiv patrí ľuďom v&nbsp;takzvanej prvej línii, ale aj rodičom detí, ktoré zostávali doma.

S&nbsp;akým predsavzatím chcete vstúpiť do nového roku 2021?

Babsy: Ja si predsavzatia nedávam, pretože sa stávajú 7. januára irelevantnými. (Smiech.) Ale mám jedno veľké želanie, aby sme mysleli na ľudí v&nbsp;núdzi, aby sme sa viac delili a&nbsp;aby sme hľadali to pozitívne v&nbsp;každej situácii.

Tami: S&nbsp;takým ako každý rok: aby som bola láskavá, zodpovedná, aby som pomohla vždy, keď je to možné, a&nbsp;aby som verila na zázraky aj ich tvorila. Jáj, a&nbsp;aby som viac športovala.

Alenka: Hľadajme cesty porozumenia, pochopenia sa a&nbsp;zostaňme zdraví! Šťastné Vianoce!

ALENA HERIBANOVÁ a jej dcéry prežili náročný rok. Aké sú ich vrúcne priania?

Výber pre vás

ALENA HERIBANOVÁ a jej dcéry prežili náročný rok. Aké sú ich vrúcne priania?

Súvisiace články

V kóme som zažil zázrak: OTTOVI WEITEROVI sa na hranici života a smrti stalo niečo neuveriteľné

Poviem vám, kedy skončím: Najosobnejší rozhovor premiéra IGORA MATOVIČA aj o odchode z politiky

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Výber pre vás