Tím expertov zo spoločnosti ESET sa rozhodol pomôcť rodičom s orientáciou v online priestore a vysvetľuje témy z oblasti internetovej bezpečnosti. Projekt <a href="https://bezpecnenanete.eset.com/sk/?utm_source=zivot&amp;utm_medium=referral&amp;utm_campaign=native" target="_blank" rel="noopener">Bezpečne na nete</a> vás naučí spoznať základné riziká digitálneho sveta a poskytne praktické rady, ako sa pred nimi chrániť. Nájdete tu aj obsah venujúci sa špeciálne téme <a href="https://bezpecnenanete.eset.com/sk/tag/technologie-v-rodine/?utm_source=zivot&amp;utm_medium=referral&amp;utm_campaign=native" target="_blank" rel="noopener">technológií v&nbsp;rodine</a>. A&nbsp;práve o tom, ako zvládnuť výchovu detí v digitálnej dobe čo najlepšie, sme sa porozprávali s odborníkom na kybernetickú bezpečnosť.

V ESETe pôsobí päť rokov na pozícii špecialistu pre digitálnu bezpečnosť. Jeho úlohou je zvyšovať povedomie širokej verejnosti o kybernetických hrozbách. Prezentuje tiež výsledky výskumu ESETu v médiách a na rôznych bezpečnostných podujatiach, vrátane konferencií s celosvetovou účasťou. Predtým sedem rokov pracoval v slovenských médiách, kde sa venoval témam ako IT bezpečnosť, obrana či vnútorná bezpečnosť.

Ondrej Kubovič

Ako môžu technológie pomáhať pri vývoji detí?

Deti si vďaka technológii majú možnosť veci lepšie predstaviť. Je to interaktívnejšie ako si napríklad prečítať klasickú encyklopédiu. Samozrejme, aj knižka má svoju hodnotu, ale v online svete viete dieťa informovať zábavnejšou formou. Zároveň si však treba uvedomiť riziká. Keď je to nekontrolovaný prístup a dieťa si môže pozerať čo chce, nenájde len tie dobré veci.

Ako deťom „dávkovať“ technológie a aké základné pravidlá treba dodržiavať?

Záleží od veku. Do troch rokov psychológovia neodporúčajú žiadne obrazovky. Ak si s dieťaťom večer pustíte rozprávku, tak mu to nič nespraví, ale nie je žiadny dôvod, aby používalo technológie.

Ak sa bavíme o vyšších vekových kategóriách, o žiakoch základných škôl či predškolákoch, tam už s tým dieťaťom vieme aj niečo robiť. Malo by to však byť vždy v sprievode rodiča.

Pri dieťati do desať rokov by ste mali byť keď používa technológie a autonómiu mu dávať postupne, krok za krokom. Hlavne zo začiatku, keď vôbec nemá predstavu o tom, čo to internet je, ako funguje, a aké sú tam riziká.

Je dobré využívať nástroje rodičovskej kontroly, aby dieťa nenarazilo na nevhodný obsah. Púšťať ho iba na detské stránky, či do detských zón. Viete si vybrať kam môže chodiť, prípadne použiť obrátený model, povoliť mu len určite stránky.

Konkrétne riešenia prinášame prostredníctvom projektu <a href="https://bezpecnenanete.eset.com/sk/?utm_source=zivot&amp;utm_medium=referral&amp;utm_campaign=native" target="_blank" rel="noopener">Bezpečne na nete</a>, ktorým v podstate šírime osvetu o internetovej bezpečnosti. Nájdete tam videá pre menšie deti, v ktorých je jednoduchou formou vysvetlené, čo je dobré a čo je zlé. No máme aj obsah pre tínedžerov či odborné články, nahrávky a podcasty pre rodičov. Je to vlastne taký sprievodca bezpečným používaním internetu.

Mobil, tablet či smart TV sú súčasťou života väčšiny detí už od narodenia. Ako k nim pristupovať?

Smart televízie väčšinou majú zabudovanú rodičovskú kontrolu. PIN kódom viete zamknúť celé zariadenie alebo určitý obsah. Napríklad pri streamovacích službách môžete dieťa pustiť len do detskej sekcie. Rovnaký efekt však môžeme docieliť aj výchovou, naučiť dieťa, že si televíziu nemá zapnúť, kým tam rodič nesedí s ním.

Pri mobiloch záleží od konkrétneho zariadenia. Tie majú rôzne rodičovské nastavenia. Napríklad pri iPhone si viete previazať detské zariadenie so svojím a schvaľovať veci či stanovovať limity. Podobné riešenia sú dostupné aj pre používateľov Android telefónov.

Keď má dieťa vlastný telefón… Odkedy je to vhodné?

Približne od desiatich rokov. Dovtedy je odporúčaný tlačidlový telefón, aby dieťa mohlo byť pripojené, no malo obmedzené možnosti. Ja osobne si neviem predstaviť dieťa, ktoré by bolo s takým mobilom spokojné, keď budú mať všetci naokolo smartfón. No, smartfón je žrútom času a len tak ľahko ho od neho neodtrhnete. Treba nájsť rozumný kompromis a trebárs mu nedať ten najvýkonnejší model.

Aké nástrahy číhajú na deti v online prostredí?

Sexuálne explicitné videá, násilie… nevhodných vecí je viacero. Ak dieťa používa váš dospelácky mobil alebo tablet, na žiadne obmedzenia nenarazí. V prehliadači sa tak môže k takémuto obsahu preklikať napríklad cez reklamy alebo linky na webstránkach. Takýto obsah pritom môže mať na dieťa zlý vplyv. Môže ho to rozrušiť. Vtedy je podstatné, aby sa dieťa nebálo prísť za rodičom a povedať mu, čo spravilo. Netreba ho kritizovať, ale prebrať to s ním a vysvetliť mu, čo videlo, čo to znamená a čo si o tom myslieť.

Samozrejme. Dôležité je pritom aj správanie samotného rodiča. Ten by mal mať samoregulačné mechanizmy a nebyť na mobile každý deň, povedzme šesť hodín na sociálnych sieťach. Keď to dieťa vidí, kopíruje správanie a chce robiť to isté. To platí najmä v nižších vekových kategóriách.

Deti od desiatich rokov využívajú technológie viac. Často sa prihlasujú na sociálne siete, hoci by nemali. Sú obmedzené od 13 rokov, no deje sa to. Ak si dieťa vytvorí takýto profil skôr, sociálna sieť má povinnosť ho zrušiť ak nemá súhlas so spracovaním dát od rodiča.

Deti sa tiež môžu dostať do kontaktu s ľuďmi, ktorých nepoznajú. Rizikom je aj kybernetická šikana. Nie je to nič príjemné, no dieťa to so správnym usmernením vie spracovať. Horšou nástrahou sú sexuálni predátori. To už sa dostávame do teritória, od ktorého svoje dieťa chcete za každú cenu uchrániť.

Správnou cestou je byť s dieťaťom, keď si sociálnu sieť zakladá a ukazovať mu, načo sú tam jednotlivé prvky a čo robiť, keď ho niekto otravuje. Zo začiatku tiež regulovať ľudí, s ktorými je v kontakte, sledovať zoznam jeho priateľov. Nie je to o detailnom monitoringu, skôr ide o&nbsp;to s dieťaťom hovoriť, keď sa v jeho blízkosti objaví niekto nový. Zaujímať sa kto to je, odkiaľ sa poznajú. Psychológovia tiež odporúčajú vyhnúť sa zákazom a skôr viesť o&nbsp;daných problémoch dialóg. Nech za vami príde dieťa samé a porozprávate sa o tom, či je vhodné si danú osobu pridať.

Vo vyššom veku sú riziká diverzifikovanejšie. Jedným z nich je škodlivý kód. To vlastne riešime aj my v ESETe. Škodlivý email, či obsah, ktorý dieťa ľahko stiahne - napríklad kliknutím na odkaz v hre či na internete - a&nbsp;ktorý následne kradne údaje zo zariadenia, alebo poškodzuje dáta. Manipulácie, ktoré vedú k&nbsp;podobným hrozbám pritom vedia byť naozaj prepracované a oklamať aj skúseného človeka. Preto je potrebná technologická ochrana.

Tým, že dodržiavate pravidlá kybernetickej hygieny. Aktualizujete si zariadenie a&nbsp;aplikácie, robíte si zálohy a&nbsp;používate bezpečnostný softvér. Ten vie zastaviť hrozby na rôznych vrstvách. Dokáže totiž filtrovať škodlivé stránky, vie odhaliť škodlivú komunikáciu na sieti či zastaviť nepovolené operácie. Technologickú ochranu ľudia poznajú pod slovom anti-vírus, vírusy však dnes zďaleka nie sú také rozšírené ako kedysi, dnes je to skôr o&nbsp;trójskych koňoch prípadne červoch.

Ďalšia kategória útokov, sú tie, ktoré sa používateľa snažia zmanipulovať. Záškodníci často oklamú aj dospelých ľudí, vymámia z nich peniaze či prihlasovacie údaje. Dieťa je v ešte väčšom riziku, keďže nemá toľko predchádzajúcich skúseností. Povedzme generácia rodičov, ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch, akoby postupne nabiehala na všetky technológie a sociálne siete a učila sa s nimi fungovať. Tú výhodu dnes deti nemajú. Na druhej strane ale majú skúsených rodičov, ktorí ich vedia usmerniť a&nbsp;možnosti ako sa technologicky chrániť.

Tým už rodičia nemôžu pozerať cez rameno, čo všetko robia na sociálnej sieti. Potrebujú súkromie a rozvíjať sa. Práve tu je dôležitá komunikácia. O všetkom sa treba porozprávať, všetko si treba vysvetliť. Jednou z najrozšírenejších nástrah je prehnané zdieľanie, či už polohy alebo nevhodných či príliš osobných fotiek. Napríklad odfotený lístok na koncert s QR kódom vie použiť ktokoľvek. Aj na to máme na webe <a href="https://bezpecnenanete.eset.com/sk/?utm_source=zivot&amp;utm_medium=referral&amp;utm_campaign=native" target="_blank" rel="noopener">Bezpečne na nete</a> návody, prečo a načo si dať pozor. Dôležité je uvedomiť si, že to čo sa raz objaví na internete sa už odtiaľ nedá úplne odstrániť, a&nbsp;to aj keď daný obsah rýchlo zmažete.

Škodu na zariadení opravíte, alebo ho nahradíte. Prísť o dáta však nie je nič v porovnaní s psychickými následkami. Dieťa v online prostredí treba najmä v nižšom veku naučiť spracovávať informácie, kriticky myslieť a správne reagovať.

Vyvážený čas s technológiami vs. čas strávený inak. Kde je „zlatá stredná cesta“?

Podľa psychológov sú do troch rokov obrazovky nadbytočné, ale keď si s dieťaťom večer pozriete rozprávku, žiadna ujma to nie je. Pri deťoch od päť rokov je odporúčaná maximálne hodina denne. Dôležité je, aby bol čas vyvážený, aby dieťa trávilo čas aj offline – inou hrou, vonku, s&nbsp;vami či s kamarátmi…

Smartfón by deti mali mať až po desiatom roku. Rodičia by im zo začiatku mali vysvetľovať funkcie, všetko si s nimi prechádzať a postupne ich učiť autonómii. V puberte vás prirodzene začnú zo svojho online sveta vytláčať, dôležité je im dať pocit, že keď sa niečo stane - nech je to akokoľvek trápne - môžu za vami prísť.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Kde robia rodičia najčastejšie chyby? Čo zanedbávajú?

Nie sú príkladom. To je asi najväčší problém, že sa nesprávajú podľa pravidiel, ktoré vyžadujú od dieťaťa.

Áno. A ďalej zabúdajú, čo internet ponúka. To dobré aj to zlé. Neuvedomujú si, že keď dieťaťu dám svoj plne funkčný smartfón bez obmedzení, môže sa cez tri reklamy preklikať k niečomu čo nemá vidieť. Niektorí ľudia tiež dávajú deťom do rúk mobily a&nbsp;tablety, aby mali na chvíľu pokoj. To však nie je cesta.

Ak dieťa potrebujú zabaviť, dá sa to rozumne. Dôležitá je prítomnosť rodiča. Byť s dieťaťom v miestnosti. Robiť si svoje, no dohliadať naň, budovať si s ním aj digitálny vzťah a viesť dialóg.

Ako by mala vyzerať debata o technológiách v rodine?

Hlavne by mala byť otvorená, netreba byť príliš kritický. Ak aj dieťa urobí chybu, prejsť si to s ním a naučiť ho, že za vami môže prísť a vy mu poradíte a pomôžete vyriešiť problém, ktorý nastal. Rodič je autorita a určitá úroveň poslušnosti musí fungovať, no treba sa snažiť nájsť rovnováhu.

Ako deti naučiť odlišovať (ne)kvalitný obsah na internete?

Ukázať zlý zdroj, dobrý zdroj, a porovnať ich… Prejsť si s nimi čo je v poriadku a čo už nie, vybudovať v nich kritické myslenie. Ak majú dobrý základ, tak budú sami vedieť rozlíšiť dobré zdroje od zlých a overovať si obsah. Do istého veku za vami môžu chodiť poradiť sa, či je to v poriadku, čo si o tom myslíte… Nech prídu, nech sa opýtajú. Rodič pritom nemusí poznať všetky odpovede, takže aj keď neviete odpovedať, je to v poriadku. Dôležité je prejaviť záujem a učiť sa spoločne s&nbsp;dieťaťom prípadne navzájom.

Takže niekedy je cesta, aby dieťa učilo rodiča.

Určite. Každú chvíľu tu máme novú online službu. Je ťažké to sledovať a nemusíte si všade vytvárať profily. Stačí mať prehľad, na ktorých sociálnych sieťach je dieťa zaregistrované a z času na čas sa ho spýtať, ako ich používa, ako to vyzerá. Prejaviť záujem.

A ako ich naučiť udržiavať si v online svete odstup?

Psychológovia v tomto smere odporúčajú deti trošku frustrovať. Sem-tam im niečo nedovoliť. Učia sa tým zdržanlivosti, trpezlivosti a tomu, že aj keď niečo veľmi chcú, neznamená to, že to potrebujú. Nemusia to dostať vždy, podobne ako s hračkami. Treba mať určité hranice.

A čo influenceri? Nechať deti sledovať koho chcú?

Tu zase platí to, že by rodič mal vedieť, čo dieťa pozerá. Je fajn si to pozrieť s nimi, aby ste vedeli, aké témy daný influencer rieši. V otvorenej debate je tiež dobré si povedať, prečo pre nich je/nie je vhodný a vysvetľovať, že influencer to robí ako svoju prácu, a že za peknými fotkami či videami sú hodiny prípravy a hodiny postprodukcie. Deti by mali chápať, že jeho život je skutočne náročnejší než to, čo prezentuje. Nejedno dieťa chce byť influencerom. Vyzerá to jednoducho, no nie je to tak.

Napriek tomu sa niektoré deti pokúšajú byť influencermi. Je to v poriadku?

Bez zásadnej účasti rodiča to rozhodne správne nie je. Viem o príklade, kedy chlapec natáčal, ako rozbaľuje svoje hračky. Vzniklo to, keď bol malý, no na videách sa podieľali aj rodičia a nakoniec tým zarábal pre celú domácnosť. Je to v poriadku, ak je to spoločná aktivita a rodič to vie kontrolovať. Dieťa by to však malo chcieť robiť, nemala by sa z&nbsp;toho stať povinnosť, aj keď to zarába peniaze. Má právo na detstvo a&nbsp;budovanie vlastných záľub.

Je vhodné, aby deti zdieľali svoje fotografie a videá?

Opäť je dobré byť aspoň na začiatku akýmsi sprievodcom a v zdravej miere kontrolovať, čo dieťa zdieľa. Pozerať si profil detí, pridať si ich do priateľov a sledovať, či nezdieľajú niečo, čo tam nepatrí. Trošku to filtrovať. Akonáhle však máte doma tínedžera, zakázať mu pridávať čo chce je nereálne. Treba ho radšej usmerňovať, nie ho obmedzovať.

Mal by mať rodič prístup k profilu dieťaťa?

Podľa psychológov by ste minimálne zo začiatku mali mať aj heslo a postupne môžete pomyselnú uzdu deťom popúšťať.

Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.

Ako pristupovať k technológiám v rodine? Radí odborník na kyberbezpečnosť

Výber pre vás

Ako pristupovať k technológiám v rodine? Radí odborník na kyberbezpečnosť

Súvisiace články

Čo sme to urobili? Rastliny a živočíchy sú v ohrození. Od ich prežitia závisí aj to naše

„Pandémia život nezastaví,“ hovorí odborník na nehnuteľnosti, ktorý sám prekonal koronavírus

Odliv mozgov: Slovenskí vedci majú plat porovnateľný s pokladníkmi v supermarkete

Výber pre vás