Jaroslav Slašťan

Výskyt vtáčej chrípky na území Slovenska zaznamenali aj koncom roka 2016 a&nbsp;začiatkom 2017, keď bolo identifikovaných celkovo jedenásť ohnísk nákazy. Dovtedy Slovensko na rozdiel od susedných krajín vychádzalo z&nbsp;epidémií vtáčej chrípky celkom dobre – postihovala len drobnochovy. V&nbsp;roku 2017 vtáčia chrípka vyčíňala nielen u&nbsp;drobnochovateľov, ale aj u&nbsp;chovateľov vtákov a&nbsp;vo voľnej prírode (zadokumentovali 58 prípadov&nbsp;voľne žijúceho vtáctva).

„Navštívila“ aj Zoologickú záhradu Košice. Museli tam usmrtiť niekoľko chovaných jedincov. Po uplynutí troch rokov sa nákaza vrátila. Ku koncu januára 2020 boli na Slovensku zaznamenané štyri prípady výskytu vtáčej chrípky: jeden u&nbsp;drobnochovateľa hydiny v&nbsp;Zbehoch pri Nitre, druhý v&nbsp;obci Cífer pri Trnave, tretí v&nbsp;Národnej ZOO Bojnice a&nbsp;štvrtý v&nbsp;súkromnom drobnochove nosníc v&nbsp;obci Stará Bystrica (okres Čadca).

Dátum 22. január 2020 sa do histórie Národnej ZOO Bojnice zapíše čiernymi písmenami. V&nbsp;ten deň tam uhynula kačica striebristá a&nbsp;dva jedince lyžičiara bieleho. Biologické vzorky z&nbsp;uhynutých vtákov ešte v&nbsp;ten deň odoslali na laboratórne vyšetrenie do Národného referenčného laboratória pre vtáčiu chrípku (Veterinárny ústav Zvolen).

Vzorky boli pozitívne. „Ide o&nbsp;podtyp vírusu, ktorý sa medzi vtákmi šíri rýchlo, spôsobuje im ochorenie viacerých vnútorných orgánov a&nbsp;má takmer stopercentnú úmrtnosť, často do 48 hodín. Prirodzenými hostiteľmi vírusu sú divožijúce vtáky – z&nbsp;toho pochádza aj názov ochorenia vtáčia chrípka. Hoci sa pri tomto subtype prenos zo zvierat na ľudí nezaznamenal, nevylučuje to možnú hrozbu prenosu nákazy na človeka.

Z&nbsp;uvedeného dôvodu treba prísne dodržiavať opatrenia na minimalizovanie rizika,“ hovorí hlavný veterinár Národnej zoologickej záhrady Bojnice Michal Belák. Vírus sa z&nbsp;organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest (kvapôčkami, kašľom, kýchaním) a&nbsp;trusom. V&nbsp;chovoch sa šíri po kontakte s&nbsp;chorými vtákmi prostredníctvom ošetrovateľov – kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a&nbsp;vodou, násadovými vajcami a&nbsp;infikovaným semenom pri inseminácii vtákov.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Regionálna veterinárna a&nbsp;potravinová správa Prievidza nariadila Národnej ZOO Bojnice vykonať desiatky opatrení. Patrí medzi ne napríklad okamžité usmrtenie všetkých vtákov s&nbsp;klinickými príznakmi ochorenia, bezpečný spôsob likvidácie kadáverov prostredníctvom kafilerického zariadenia, zabezpečenie biologickej bezpečnosti chovov vtákov chovaných v&nbsp;zajatí, zabezpečenie chovu vtákov v&nbsp;uzavretých priestoroch a&nbsp;používanie osobných ochranných pomôcok a&nbsp;účinných dezinfekčných prostriedkov.

Jedno z&nbsp;dôležitých opatrení bolo zabrániť priamemu a&nbsp;nepriamemu kontaktu s voľne žijúcimi vtákmi. Vodné plochy v&nbsp;areáli ZOO museli zasieťovať, aby zabránili príletu voľne žijúcich vtákov a&nbsp;zamedzili kontaktu voľne žijúcich vtákov s&nbsp;krmivom a&nbsp;vodou určenými pre chované druhy.

Zamestnanci zoologickej záhrady musia prechádzať cez dezinfekčné rohože, ktoré sú umiestnené nielen pred bránami ZOO, ale aj pred vstupmi do budov a&nbsp;chovných zariadení a&nbsp;pri výstupoch z&nbsp;nich.

Minimalizovali pohyb dopravných prostriedkov v&nbsp;areáli, vozidlá musia pri vstupe do ZOO prejsť cez dezinfekčné brody, pričom dezinfekcia vozidla je podmienkou aj pri opúšťaní areálu zoologickej záhrady.

„Národná ZOO Bojnice už 10.&nbsp;januára 2020, teda v&nbsp;čase prvého potvrdeného náleziska vtáčej chrípky na Slovensku v&nbsp;obci Zbehy, sprísnila hygienické opatrenia a&nbsp;kontaktovala RVPS Prievidza.

Uvedomujúc si vážnosť situácie, sme k&nbsp;všetkým veciam pristúpili zodpovedne a&nbsp;profesionálne a&nbsp;čo najrýchlejšie sme vykonali všetky potrebné opatrenia, aby nebolo ohrozené zdravie obyvateľov a&nbsp;návštevníkov mesta Bojnice.

Ubezpečujeme všetkých, že v&nbsp;Národnej ZOO Bojnice sme v&nbsp;žiadnom prípade nepodcenili situáciu. Naopak, zoologická záhrada prísne dodržiava nariadenia Regionálnej veterinárnej a&nbsp;potravinovej správy Prievidza, s&nbsp;ktorou sme spoločne koordinovali postup hneď po prvom ohlásenom prípade vtáčej chrípky na Slovensku, a&nbsp;prijali sme všetky odporúčané nariadenia RVPS Prievidza, čo môže príslušná správa potvrdiť,“ povedal hlavný zoológ Národnej ZOO Bojnice Branislav Tám.

V&nbsp;prípade tohto ochorenia platí dobre známe príslovie „nechváľ deň pred večerom“. Pokiaľ neprejde inkubačná lehota 21 dní, nemôžu si v&nbsp;Národnej ZOO Bojnice vydýchnuť. Vykonané opatrenia pocítia aj návštevníci. Až do odvolania bude ZOO pre verejnosť zatvorená.

„Samozrejme, že areál nie je možné hermeticky uzavrieť, napriek tomu na jej území platí sprísnený prevádzkový režim kvôli biologickej bezpečnosti chovu vtákov a&nbsp;z&nbsp;dôvodu ochrany pracovníkov prichádzajúcich s&nbsp;nimi do styku.

Takisto až do odvolania neprijímame do rehabilitácie poranené jedince vtákov. Okrem toho je prísne zakázaný akýkoľvek presun zvierat do ZOO Bojnice aj z&nbsp;nej. Podarilo sa nám zabezpečiť a&nbsp;zrealizovať potrebné opatrenia proti šíreniu ochorenia a&nbsp;pevne verím, že sa nám podarí uchrániť chovy, z&nbsp;ktorých niektoré majú viac ako dvadsaťročnú tradíciu.

A dúfam, že už čoskoro otvoríme brány našej ZOO a&nbsp;zvieratá a&nbsp;expozície sprístupníme verejnosti bez akéhokoľvek rizika. Ďakujeme všetkým priaznivcom za pochopenie,“ hovorí Branislav Tám.

Národná ZOO Bojnice má okrem výchovy, vystavovania živých exponátov a&nbsp;chovu ohrozených druhov veľké zásluhy a&nbsp;úspechy aj v&nbsp;ochranárskej praxi. Desaťročia sa venuje návratu rysov do ekosystémov či posilneniu voľne žijúcej populácie plamienky driemavej.

Bojnická ZOO niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a&nbsp;následnú zdravotnú starostlivosť zraneným alebo osirelým voľne žijúcim vtákom a&nbsp;cicavcom. To zahŕňa mnohé činnosti – od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a&nbsp;znovunadobudnutie stratenej kondície.

Ďalšou významnou úlohou je prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a&nbsp;záchytného centra pre zhabané a&nbsp;zaistené živočíchy, ako aj vedecká práca a&nbsp;mapovanie chránených druhov.

Medzi najnovšie ochranárske projekty patria ornitologické aktivity, ako je telemetrické označovanie jedincov pred ich vypustením do voľnej prírody, ktoré má následne vedecký prínos. Pre mnohé zranené jedince je Národná ZOO Bojnice jedinou nádejou na prežitie.

V ZOO Bojnice úraduje vtáčia chrípka: Čo sa deje za zatvorenými bránami?

Výber pre vás

V ZOO Bojnice úraduje vtáčia chrípka: Čo sa deje za zatvorenými bránami?

Súvisiace články

Žraloky nie sú žiadne vraždiace monštrá. Omnoho viac ľudí zabijú psy, kravy, delfíny či včely

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Slováci to s veľkými dravými vtákmi vedia: V love sme spolu s Českom špička

Výber pre vás