Mária Mišovičová

Z&nbsp;pohľadu histórie jej život pôsobí tragicky. Nezažila pravú lásku, o&nbsp;ilúzie ju pripravil i&nbsp;otec, siahla si na život. Pri pozornejšom vnímaní jej bytia však treba uznať, že nemala len dni naplnené smútkom. Neúnavne pracovala na svojich politických ideách, prednášala, na živobytie si zarábala ako spisovateľka, bola vynikajúca lingvistka. Len skutočná láska ju obišla, na partnerov nemala šťastie. Zrejme to bol ten povestný krôčik, prečo sa rozhodla dobrovoľne ukončiť život.

Narodila sa v&nbsp;Londýne v&nbsp;roku 1855 ako šieste zo siedmich detí Jenny a&nbsp;Karla Marxovcov. Otca jej príchod na svet sklamal. Očakával syna, ako sa neskôr zveril priateľovi Fridrichovi Engelsovi. Prišla na svet v&nbsp;čase, keď rodine zomreli dve deti. O&nbsp;tri mesiace po príchode Eleanor skonal aj jej 8-ročný brat Henry Edgar, miláčik rodičov. Zdalo sa, že krutý osud zasiahne aj ju. Bola drobná, neduživá, neustále chorľavá; matka ju veľakrát nedokázala nakŕmiť, pretože sa hlasno rozplakala a&nbsp;nebolo možné ju utíšiť. Nakoniec to vzdala a&nbsp;zverila ju do starostlivosti dojky. Táto zmena jej napodiv prospela. Upokojila sa a&nbsp;stalo sa z&nbsp;nej veľmi húževnaté drobné stvorenie. Mala deväť mesiacov, keď si rodičia všimli jej čulosť a&nbsp;fyzickú obratnosť. V&nbsp;období, keď sa narodilo toto ich šieste dieťa, mali Marxovci finančné problémy a&nbsp;žili v&nbsp;biede. Tomu zodpovedal aj schátraný byt v&nbsp;štvrti Soho, v&nbsp;ktorom bývali.

Chudobu však pred príbuznými, priateľmi a&nbsp;dokonca aj pred vlastnými deťmi veľmi úspešne skrývali. Častými návštevníkmi u&nbsp;nich bývali lekári, neustále bol niekto z&nbsp;rodiny chorý a&nbsp;peňazí nebolo nazvyš. Štedro ich však podporoval priateľ Engels a&nbsp;s&nbsp;jeho finančnými príspevkami sa dokázali udržať nad vodou.

Napriek materiálnemu nedostatku si Eleanor spomínala na detstvo ako na idylické. To, čo jej chýbalo vo finančnej rovine, sa jej bohato dostalo v&nbsp;duševnej sfére. Otec v&nbsp;nej vzbudil záujem o&nbsp;literatúru. Mala tri roky a&nbsp;dokázala recitovať celé pasáže z&nbsp;hier Williama Shakespeara, v&nbsp;dvanástich s&nbsp;otcom debatovala o&nbsp;postavení Abrahama Lincolna na americkej politickej scéne alebo o&nbsp;oklieštení poľského kráľovstva tromi mocnosťami. Tussy, ako Eleanor od detstva prezývali, sa chcela stať herečkou. Lákal ju svet divadla, pomyselná sloboda a&nbsp;predstava romantickej lásky. Rodičia ju zapísali do školy, ktorá sa zameriavala na výučbu francúzštiny, hry na klavíri, na kreslenie a&nbsp;gymnastiku. Predmety, ktoré pre ňu v&nbsp;povolaní divadelnej herečky mohli byť užitočné.

Školské poplatky im už nerobili vrásky na čele. V&nbsp;roku 1864 nadobudol Karl Marx slušný majetok. Po matke zdedil peniaze, financie mu odkázal aj nemecký politický aktivista a&nbsp;novinár Wilhelm Wolff. Nemalými sumami prispieval naďalej Fridrich Engels. Neskôr sa rodinný rozpočet vylepšil o&nbsp;honoráre z&nbsp;denníka New York Tribune, kde sa Marx stal londýnskym dopisovateľom. Financie teda rodinu načas netrápili, Eleanor sa však v&nbsp;škole nepáčilo. Uprednostňovala domáce učenie pod dohľadom Engelsa, ktorého volala aj „ujo anjel“, a&nbsp;jeho partnerky Lizzie Burnsovej. Zasiahol otec, domáca autorita: Eleanor musela zmeniť názor na vlastné vzdelávanie a&nbsp;školu dokončiť. Hoci pre hlavu rodiny bola prioritou politická práca a&nbsp;publikovanie diel, jeho potomkovia ho vnímali ako milujúceho otca. Chodieval s&nbsp;nimi do prírody, na pikniky, vymýšľal pre ne rôzne hry, rozprával im príbehy. Tvrdil, že aj rodičia sa učia od detí, nielen naopak. Je o&nbsp;ňom však známe, že pri ich výchove bol neraz tyran. V&nbsp;rodine zrejme dominoval prístup cukru a&nbsp;biča.

Eleanor mala šestnásť rokov, keď sa stala jeho sekretárkou a&nbsp;sprevádzala ho na socialistické konferencie po celom svete. Ako asistentka mu pomáhala aj pri vedeckých výskumoch. Stala sa jeho pravou rukou, doslova sa v&nbsp;nej videl a&nbsp;chcel ju mať neustále nablízku. V&nbsp;roku 1871 po potlačení Parížskej komúny sa v&nbsp;dome Marxovcov na prechodný čas ubytovalo niekoľko francúzskych revolucionárov. Medzi nimi aj novinár Hippolyte Lissagaray, prvá Eleanorina láska. Bol od nej o&nbsp;sedemnásť rokov starší, no zamilovanej 16-ročnej dievčine na ňom neprekážalo nič, ani vek. Jej otec však so vzťahom nesúhlasil, bol presvedčený, že po boku neúspešného revolucionára ju šťastie nečaká. Obával sa aj veľkého vekového rozdielu. Eleanor však neustúpila a&nbsp;otcovi sa prvýkrát vzoprela. Ušla do Brightonu a&nbsp;tam sa s&nbsp;Hippolytom tajne zasnúbili.

Pracovala ako učiteľka v&nbsp;dievčenskej škole, starala sa o&nbsp;domácnosť a&nbsp;finančne podporovala aj snúbenca. Pomohla mu napísať knihu o&nbsp;histórii Parížskej komúny. Marxa zaujala, preložil ju do angličtiny, ale názor na ich vzťah nezmenil. Eleanor trápil otcov nesúhlasný postoj k&nbsp;jej láske a&nbsp;rovnako Hippolytov nezáujem prevziať na seba aspoň časť povinností v&nbsp;ich vzťahu. Nakoniec sa psychicky zrútila. Premohli ju depresie sprevádzané anorexiou. Napriek tomu, že jej snúbenca v&nbsp;rodine nikto nemal rád, Marx kapituloval a&nbsp;so sobášom súhlasil. Vzali sa v&nbsp;roku 1880. Manželstvo vydržalo dva roky. Vzťah sa rozhodla ukončiť Eleanor – požiadala o&nbsp;rozvod. Hippolyt sa na základe amnestie pre komunardov vrátil do Paríža.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Rokom 1880 akoby sa Eleanorino osobné šťastie skončilo. Ešte počas trvania manželstva, rok po sobáši, jej veľmi vážne ochorela matka. Karl Marx v&nbsp;tom čase písal prvý diel neskôr známej knihy Kapitál, a&nbsp;tak prevzala zodpovednosť za domácnosť a&nbsp;opateru manželky slúžka Helena Demuthová. Stala sa dušou príbytku Marxovcov. Zblížila sa nielen s&nbsp;Eleanor, ktorá takmer denne navštevovala chorú matku, ale silný vzťah si vybudovala aj s&nbsp;hlavou rodiny. Karl Marx bol otcom jej jediného syna Fredericka. Hneď po narodení ho umiestnila do sirotinca, v&nbsp;ktorom zostal až do plnoletosti. Paradox je, že Helenu dostala Jenny Marxová ako „svadobný dar“ od svojej matky. Frederick sa neskôr stal Eleanoriným blízkym priateľom, tá spočiatku nevedela, kto je jeho biologický otec.

K&nbsp;otcovstvu sa nepravdivo prihlásil Engels, aby zachránil priateľovu česť a&nbsp;dobré meno jeho rodiny. Pravdu sa dozvedela od Engelsa, až keď umieral. Na smrteľnej posteli toto tajomstvo prezradil jej i&nbsp;staršej sestre Laure. A&nbsp;to bol zásadný zlom v&nbsp;Eleanorinom vzťahu k&nbsp;otcovi. Ako morálna autorita pre ňu prestal existovať. Naďalej zostala oddaná jeho myšlienkam, pokračovala v&nbsp;nich, ale silné puto medzi nimi sa pretrhlo. Keď sa mu po manželkinej smrti v&nbsp;roku 1881 náhle zhoršil zdravotný stav, starala sa aj o&nbsp;neho, ale už to nebol ten zbožňovaný otec. On si ochladnutie jej citov nepripúšťal, hoci zmenu pobadal. Naďalej to pre neho bola milovaná dcéra, ktorej pred smrťou v&nbsp;roku 1883 zveril do opatery nedokončený rukopis a&nbsp;anglický preklad svojho najpodstatnejšieho diela Kapitál.

Po smrti rodičov sa Eleanor v&nbsp;80.&nbsp;a&nbsp;90. rokoch 19. storočia stala najvýraznejšou postavou ideológie socializmu. Ľavicové myšlienky neúnavne šírila medzi robotníkmi, radikálmi, feministkami. Sama sa k&nbsp;nim hlásila. Bojovala proti útlaku pracujúcich žien, presadzovala sexuálnu výchovu v&nbsp;školách i&nbsp;v&nbsp;rodinách, podporila štrajk robotníčok v&nbsp;továrni na zápalky, ale aj prístavných robotníkov v&nbsp;londýnskych dokoch. Vo Spojenom kráľovstve pomohla zorganizovať odborový zväz, myšlienky socializmu presadzovala aj v&nbsp;Spojených štátoch. Pripojila sa k&nbsp;Sociálnodemokratickej federácii a&nbsp;jej členovia ju zvolili do vedenia. Medzitým napísala mnoho kníh a&nbsp;publikovala nespočetne veľa článkov. Do angličtiny preložila nemálo literárnych diel, ako prvá napríklad román Gustava Flauberta Pani Bovaryová, ale aj viaceré knihy Henrika Ibsena. Pracovala každý deň, často neskoro do noci. Priatelia ju obdivovali, neuvedomovali si však, že bola sama a&nbsp;na živobytie si musela zarábať neúnavnou prácou. Z&nbsp;jej aktivít neplynuli žiadne veľké zisky, často mala len tak-tak na prežitie. Staršej sestre Laure v&nbsp;jednom liste napísala: <em>„Aj keď som chudobná, túžim po deťoch, po láske, po umeleckom živote.“</em>

Nič z&nbsp;toho sa jej však nesplnilo, aj keď lásku stretla. V&nbsp;čitárni Britského múzea sa schádzala ľavicová inteligencia. Tam sa zoznámila so socialistom, príležitostným dramatikom Edwardom Avelingom. V&nbsp;partnerskom zväzku s&nbsp;ním strávila štrnásť rokov až do svojej smrti. Túžila po manželstve s&nbsp;ním, lenže Aveling bol ženatý. Sľuboval jej, že ak sa jeho žena pominie, zoberie si ju za manželku a&nbsp;vytvoria rodinu s&nbsp;deťmi. Sľub však nikdy nesplnil. Bol to darebák bez štipky svedomia. Zviedol každú ženu, ktorú stretol, peniaze si požičiaval od každého muža, ktorého poznal. Dokonca sa znížil k&nbsp;vydieraniu Eleanor, pretože sa dozvedel o&nbsp;ich rodinnom tajomstve, o&nbsp;nemanželskom dieťati Karla Marxa. Nič mu nebolo sväté, za hlavu hodil aj 14-ročné spolužitie s&nbsp;Eleanor a&nbsp;po krátkej známosti sa tajne oženil s&nbsp;mladou herečkou.

Túto ranu pod pás sa spočiatku snažila zahnať prácou. Na rozdiel od otca sa považovala za židovku a&nbsp;začala pátrať po židovských predkoch. Často sa zastavila medzi židovskými robotníkmi vo východnej časti Londýna a&nbsp;pomáhala im. Vyhľadala aj nevlastného brata Fredericka a&nbsp;spriatelili sa. Nech však robila čokoľvek, jej myšlienky sa neustále vracali k&nbsp;Avelingovi. Nevedela sa od neho odpútať. Ten sa k&nbsp;nej po troch mesiacoch manželstva vrátil s&nbsp;ťažkým ochorením obličiek. Eleanor sa o&nbsp;neho niekoľko mesiacov starala. Stála pri ňom, aj keď si zadovážil cyankáli a&nbsp;uvažoval o&nbsp;samovražde. Keď sa vystrábil, opäť ju opustil a&nbsp;vrátil sa k&nbsp;manželke.

Ako „poďakovanie“ jej nechal na stolíku cyankáli. Vtedy pohár trpezlivosti pretiekol definitívne. Premietla si jeho nevery, finančné škandály, vydieranie, sľuby, zradu a&nbsp;návrat k&nbsp;mladej žene, ale aj pravdu o&nbsp;tom, kto je skutočný otec Fredericka Engelsa. Bolo toho na ňu príliš a&nbsp;spomienky ju v&nbsp;rozrušení doviedli až k&nbsp;samovražde. Použila cyankáli, ktoré jej zanechal Aveling. Zomrela v&nbsp;Londýne 31. marca 1898, mala necelých 43 rokov. V&nbsp;oficiálnej správe o&nbsp;jej úmrtí úradník uviedol, že samovraždu spáchala v&nbsp;stave dočasného šialenstva. Jej spolupracovníci a&nbsp;priatelia však označili za hlavú príčinu jej úmrtia Avelinga. Ten opustil svet štyri mesiace po jej smrti na zlyhanie obličiek.

Život bez skutočnej lásky: Zradili ju muži, morálne zlyhal aj jej slávny otec KARL MARX

Výber pre vás

Život bez skutočnej lásky: Zradili ju muži, morálne zlyhal aj jej slávny otec KARL MARX

Súvisiace články

Honba na čarodejnice: S diablom vraj uzavreli zvláštnu zmluvu, pripisovali im vinu za choroby

Skutočný Robinson: Vyriekol želanie, ktoré sa mu splnilo, a strávil štyri roky osamote

Pásomnica aj pijavice: Naši predkovia používali na redukciu hmotnosti šialené prostriedy

Rozporuplný svet autora ALICE V KRAJINE ZÁZRAKOV: Knihy vraj písal pod vplyvom drog

Výber pre vás