Jaroslav Slašťan

Celý december 2020 sa nízko nad juhozápadným obzorom nachádzali dva žiariace body, obrovské plynné planéty Jupiter a&nbsp;Saturn. Deň za dňom sa k&nbsp;sebe približovali, a&nbsp;to až do pondelka 21.&nbsp;decembra, keď akoby splynuli do jednej „hviezdy“. Takáto udalosť, stretnutie dvoch planét, sa označuje termínom konjunkcia. Viacerí astronómovia sú presvedčení, že konjunkcia Jupitera a&nbsp;Saturna je jedným z&nbsp;možných vysvetlení pôvodu hviezdy, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad Betlehemom.

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, v&nbsp;poradí piata od Slnka. Vzdialenosť Jupitera od Slnka je 5,5 AU (778,3 milióna km) a&nbsp;od Zeme 762 miliónov kilometrov. Rovnako ako všetky veľké plynné planéty rotuje okolo svojej osi oveľa rýchlejšie než Zem. Deň na Jupiteri má len necelých desať hodín a&nbsp;jeden obeh Jupitera okolo Slnka trvá 11,86 pozemského roka.

Jupiter ako najväčšia planéta slnečnej sústavy je na nočnej oblohe veľmi dobre viditeľný. Jeho priemer na oblohe je v čase najväčšieho priblíženia k Zemi viac ako pol uhlového stupňa, takže je viditeľným kruhom a nielen bodkou ako hviezdy. Jeho skutočný priemer je viac ako desaťkrát väčší než priemer Zeme. Najväčšia búrka v jeho atmosfére, veľká červená škvrna, má približne veľkosť Zeme.

Jupiter a&nbsp;Saturn sú dve najväčšie planéty slnečnej sústavy. Spolu so Slnkom predstavujú viac ako 99,9 percenta hmotnosti všetkých ostatných telies v&nbsp;slnečnej sústave. Obidve planéty boli známe už v&nbsp;staroveku a&nbsp;starovekí astronómovia ich polohu a&nbsp;pohyb na oblohe pozorovali a&nbsp;opísali. Obidve planéty vznikli, tak ako všetky ostatné, z&nbsp;protoplanetárneho mraku približne pred 4,6 miliardami rokov. Ich obrovská príťažlivosť spôsobila, že priestor v&nbsp;okolí svojej obežnej dráhy relatívne rýchlo vyčistili od zvyškov materiálu, z&nbsp;ktorého vznikli. Z&nbsp;častí tohto mraku vznikli aj ich mnohopočetné mesiace.

Saturn, Jupiterov vzdialenejší a&nbsp;chladnejší brat, obieha okolo Slnka v&nbsp;dvojnásobnej vzdialenosti. Je len o&nbsp;niečo menší, jeho priemer má necelých desať priemerov Zeme. Jeho rok, teda obeh okolo Slnka, trvá 29,65 nášho roka, skoro trikrát tak dlho ako jeden rok na Jupiteri. Obidve planéty obiehajú blízko ekliptiky – roviny, v&nbsp;ktorej leží obežná dráha Zeme.

Keďže Jupiter obieha okolo Slnka rýchlejšie, za rok sa posunie až o&nbsp;30 stupňov. Takže za rok sa vzdialenosť medzi Jupiterom a&nbsp;Saturnom zmenší o&nbsp;osemnásť stupňov (30 – 12 = 18). Za dvadsať rokov obehne Jupiter celú oblohu (20 x 18 = 360 stupňov) a&nbsp;opäť dostihne Saturn na oblohe. V&nbsp;tom čase závisí od odklonu oboch planét od roviny ekliptiky, ako ďaleko sa od seba budú nachádzať. Od toho, kde sa na oblohe v&nbsp;čase takéhoto stretnutia, teda konjunkcie, práve nachádzajú vo vzťahu k&nbsp;Slnku, zas závisí to, či konjunkciu vidíme alebo nevidíme zo Zeme.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Práve veľká konjunkcia Jupitera a&nbsp;Saturna sa dnes často považuje za jedno z&nbsp;možných vysvetlení betlehemskej hviezdy, o&nbsp;ktorej hovorí evanjelista Matúš v&nbsp;časti o&nbsp;Ježišovom narodení. Celé stáročia bola otázka hviezdy, ktorú králi videli a&nbsp;nasledovali, predmetom diskusií medzi astronómami. V&nbsp;decembri roku 1603 urobil nemecký astronóm Johannes Kepler (1571 – 1630), považovaný za zakladateľa modernej astronómie, pozoruhodný objav. V&nbsp;Prahe pozoroval jasne žiariacu konjunkciu Jupitera a&nbsp;Saturna v&nbsp;znamení Rýb.

Svojimi výpočtami dospel k&nbsp;záveru, že ten istý jav, ktorý vyvoláva intenzívny a&nbsp;nápadný jas na hviezdnej oblohe, sa zrejme odohral aj v&nbsp;roku 7 pred Kristom a&nbsp;mohol zodpovedať hviezde nad Betlehemom. Jeho hypotéza sa však neujala, pokladali ju za rozmar profesora, ktorý si vymýšľa nezmysly, len aby obhájil text evanjelia. Až kým Kepler nepoukázal na jeden starý komentár v&nbsp;liste rabína Abrabanela, ktorý sa mu dostal do rúk. Rabín upozorňuje na to, že podľa židovskej viery sa Mesiáš zjaví v&nbsp;momente, keď Jupiter a&nbsp;Saturn spoja svoje svetlo v&nbsp;znamení Rýb.

Z&nbsp;obdobia okolo prelomu letopočtov nemáme veľa astronomických záznamov, v&nbsp;roku 1902 však archeológovia v&nbsp;Egypte objavili starý papyrus, takzvanú mapu planét. Pochádza od egyptských učencov, ktorí zostavovali tabuľku pohybu planét na prelome tisícročí v&nbsp;rokoch 17 pred Kristom až 10 po Kristovi. A&nbsp;konjunkcia Jupitera a&nbsp;Saturna bola v&nbsp;tejto mape zaznačená presne v&nbsp;roku 7 pred Kristom.

Výsledok tejto konjunkcie sa potvrdil duplicitne. V&nbsp;roku 1925 objavili pri archeologických vykopávkach v&nbsp;Sippare, sídle babylonskej astronomickej školy, hlinenú astronomickú tabuľku. Tá pomocou klinového písma zachytáva všetky väčšie pohyby planét v&nbsp;jednom konkrétnom roku – v&nbsp;roku 7 pred Kristom. Dôvodom tohto zápisu je veľmi zvláštna konštelácia, pri ktorej Jupiter vstupuje v&nbsp;momente svojho najvyššieho jasu v&nbsp;znamení Rýb na stranu planéty Saturn.

Dnes je pohyb planét slnečnej sústavy zmapovaný tak dobre, že je možné nasadnúť do pomyselného stroja času a&nbsp;pokúsiť sa presne vypočítať polohu jednotlivých planét v&nbsp;rokoch okolo biblického dátumu narodenia Ježiša. Výpočty „mágov“ babylonskej astronomickej školy v&nbsp;Sippare napokon potvrdili moderní astronómovia.

<em>„Po tele mi prebehli zimomriavky, keď sme to uvideli a&nbsp;vypočítali. Presne to potvrdzujte biblický príbeh. V&nbsp;roku 7 pred Kristom bolo možné pozorovať jasný, žiariaci objekt, ktorý síce vyzeral ako hviezda, ale v&nbsp;skutočnosti bol nesmierne vzácnou konšteláciou planetárneho usporiadania,“</em> hovorí astronóm a&nbsp;astrofyzik Matthews.

Vedci tak nielenže dosvedčili neobyčajnú trojnásobnú konjunkciu v&nbsp;roku 7 (29. mája, 30. septembra a&nbsp;7. decembra), ale vypočítali aj to, že planéty Jupiter a&nbsp;Saturn v&nbsp;znamení Rýb stáli v&nbsp;najtesnejšej blízkosti o&nbsp;16.hodine a&nbsp;38. minúte miestneho času v&nbsp;Betleheme práve 5.&nbsp;decembra roku 7 pred Kristom. Tento dátum a&nbsp;čas považujú učenci za hodinu narodenia dieťaťa, ktorému dali meno Ješua (aramejská verzia hebrejského mena Jehošua). Práve on bol ten predpovedaný a&nbsp;dlhoočakávaný maschîah, čo neskôr Gréci preložili ako „Christos“ a&nbsp;latinský jazyk do podoby „Christus“.

Zázrak alebo astronomický jav? Vedci pravdepodobne odhalili tajomstvo BETLEHEMSKEJ HVIEZDY

Výber pre vás

Zázrak alebo astronomický jav? Vedci pravdepodobne odhalili tajomstvo BETLEHEMSKEJ HVIEZDY

Súvisiace články

Šanca na život: Zoologické záhrady sú pre mnohé druhy jedinou nádejou na prežitie

Zvieratá pred súdom: Sviňu prepustili, slona obesili, medveď dostal doživotie...

Čo sme to urobili? Rastliny a živočíchy sú v ohrození. Od ich prežitia závisí aj to naše

Výber pre vás