Vladimír Kampf

Je na nej divočina, priehradky a priehrady, miestami je kanalizovaná a do Moravy sa vlieva nádhernou minideltou. Celý tok má pri tom len 45 kilometrov. Wikipédia uvádza: „Rudava je rieka na Záhorí, ľavostranný prítok Moravy. Zaberá povodie s plochou 438,7 km². Je tokom III. rádu, priemerná lesnatosť povodia dosahuje až 60 %. Dominujú borovicové lesy na viatych pieskoch.“

Rieka Rudava je laickým pohľadom svetáka potok. Hľadal som vysvetlenie, aký je medzi nimi rozdiel. V&nbsp;podstate nie je jasne určené, čo je čo. Knižná poučka vysvetľuje: „Rieka a&nbsp;potok sú dva prírodné vodné útvary, ktoré pomáhajú cirkulovať vodu našej planéty a&nbsp;poskytujú dôležité biotopy rôznym druhom rastlín a&nbsp;zvierat. Hoci sa tieto dva zdroje vody navzájom líšia, neexistuje žiadna oficiálna ani vedecká klasifikácia na&nbsp;identifikáciu rozdielu medzi riekou a&nbsp;potokom. Hlavný rozdiel by mohol byť v&nbsp;tom, že potok je všeobecne menší a&nbsp;plytší ako rieka.“ Jedna z&nbsp;definícií hovorí, že potok sa dá, na&nbsp;rozdiel od&nbsp;rieky, prebrodiť.

Máme kopu potokov a&nbsp;bystrín, ktoré Rudavu ľahko prekonajú vodnatosťou aj hĺbkou. Nech je ako chce, je všeobecne vžité, že Rudava je rieka. A&nbsp;basta! Divočinu Rudavy zachránila armáda. Výcvikový priestor tu zriadili v&nbsp;roku 1928 a&nbsp;tým zachovali posledné úseky divočiny unikátnej nížinnej rieky na&nbsp;Slovensku. Na&nbsp;Záhorí je najstarší výcvikový priestor u&nbsp;nás. Viate piesky Záhorákom nafúkal vietor približne pred 12- až 16-tisíc rokmi. Pod pieskami je nepriepustná vrstva ílov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Rudava je jediná čisto nížinná rieka na Slovensku. Pramení v&nbsp;nížine, preteká nížinou a&nbsp;aj v&nbsp;nej ústi do&nbsp;väčšej rieky,“ vysvetľuje Jozef Halgoš, emeritný profesor Katedry ekológie na&nbsp;Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. „Máme niekoľko ďalších nížinných riek, ale tie pramenia v&nbsp;horách,“ dopĺňa hydrobiológ Tomáš Derka z&nbsp;tej istej katedry. Viate piesky vytvárajú kyslé prostredie. Záhorie je nimi špecifické. Vytvárali sa na&nbsp;ňom rozsiahle mokrade a&nbsp;rašeliniská. Je to zvyšok nížinnej tajgy. Na&nbsp;niektorých miestach to ešte stále ako v&nbsp;tajge vyzerá. Vedľa seba stoja borovice, duby, brezy… Sú to relikty ľadových dôb v&nbsp;nížine.

Dve tretiny toku rieky pretekajú borovicovým lesom. „Väčšinou stále tečie v&nbsp;pôvodnom koryte. Všetky nížinné rieky na&nbsp;Slovensku sú terénnymi úpravami zničené. Po&nbsp;Rudave je pravdepodobne najzachovalejšia Latorica a&nbsp;niektoré úseky Ipľa. Ostatné rieky ľudia regulovali a&nbsp;zasahovali im do&nbsp;života,“ vysvetľuje Jozef Halgoš. „Ani s&nbsp;Rudavou to nebolo také ružové. Niektoré nešťastné úpravy vrátila do&nbsp;pôvodného stavu revitalizácia, ktorá sa začala koncom 90. rokov. Postaralo sa o&nbsp;ňu Bratislavské regionálne ochranárske združenie a&nbsp;Správa CHKO Záhorie,“ dodáva Tomáš Derka.

Najkrajší a&nbsp;najzachovalejší tok tečie neďaleko Prieval. Na revitalizáciu čaká aj spodný, kanalizovaný úsek, aby mohli ryby bez prekážok tiahnuť z&nbsp;Moravy proti prúdu Rudavy. „Rybám okrem prehrádzok prekáža aj napriamené koryto. Najmä keď sa v&nbsp;ňom nemajú kde schovať pred predátormi a&nbsp;oddýchnuť si v&nbsp;tíšine. Na&nbsp;novom vzhľade našich riek sa podieľajú aj bobry. Pri Studienke sme robili výskum života okolo jedného prameňa, ktorý vtekal do&nbsp;Rudavy. Keď nám ho zahradil bobor, voda prestala tiecť a&nbsp;vzácne druhy mušiek, ktoré sme skúmali, sú preč,“ spomína Jozef Halgoš.

„Bobor robí z&nbsp;tečúcej vody stojacu bačorinu a&nbsp;spoločenstvo rastlín a&nbsp;živočíchov sa dynamicky mení. Doteraz sme boli zvyknutí na&nbsp;prírodu bez bobra. Tam kde voda žblnkotala, sa nič nemenilo. Lenže v&nbsp;časoch, keď tu všade žili bobry, sme mali viac mokradí. Namiesto prúdomilných druhov sme tu mali viac tých, ktorým prúd nevyhovoval. To je normálne. Bobor sa vracia po&nbsp;tom, čo sme jeho populáciu na&nbsp;Slovensku doslova vystrieľali. Do&nbsp;krajiny rozhodne patrí. To nie je problém, to je život,“ vysvetľuje Tomáš Derka.

Vzácna je aj čistá voda v&nbsp;záhoráckej Amazonke. Stará sa o&nbsp;ňu kopa podzemných prameňov, ktoré končia v&nbsp;rieke. Voda z&nbsp;nich je čistá a&nbsp;chladná. V&nbsp;Rudave žije mieň, naša jediná treskovitá ryba, ktorá je aktívna najmä v&nbsp;zime. „V&nbsp;teplejšej letnej vode sú miene akoby prispaté. V&nbsp;Rudave žijú aj vzácne pošvatky, viazané na&nbsp;pieskové podložie. Studené pramene pomáhajú prežívať pôvodným chladnomilným druhom, ktoré sú typické pre Škandináviu,“ pokračuje docent Derka. Chladné pramene pomáhajú zachovať pozostatky ľadových dôb. Po&nbsp;celý rok má voda z&nbsp;nich zvyčajne medzi 5&nbsp;až 10 stupňami Celzia. „Chladné vývery sú veľká vzácnosť,“ dodáva emeritný profesor Halgoš.

Rudava má ešte jednu zvláštnosť, ktorá väčším riekam chýba. Vďaka pieskovému podložiu takmer na&nbsp;celom toku a&nbsp;povodí, do&nbsp;ktorého rýchlo vsiakne voda, pri nej nehrozia povodne. Ako kopa svetových veľtokov, ani Rudava nemá jasný prameň. Napríklad taký Dunaj ich má tri. Hydrológovia sa však zhodli, že rieka vzniká zdrojnicou – spojením dvoch horských bystrín Breg a&nbsp;Brigach. Rudava vzniká spojením niekoľkých pramienkov a&nbsp;vyvieračiek kdesi pod stromom pod pahorkom Dubník v&nbsp;nadmorskej výške 289 metrov.

Nevýrazný kopec Lakšárskej pahorkatiny sa dvíha pri obci Bílkove Humence. Počas suchých rokov je v&nbsp;čerstvo narodenej Rudave vody málo, ba niekedy je miesto jej vzniku suché. Chudorľavá Amazonka Záhoria najprv obteká Bílkove Humence. Ďalej priberá menšie potôčiky a&nbsp;ako-tak začína byť viditeľná. Preteká územím vojenského výcvikového priestoru Záhorie. Armáda v&nbsp;podstate zachránila divočinu Rudavy. Vo vojenskom priestore ju neupravovali do&nbsp;kanálov. Občas sa rozlieva, rozdvojuje, roztrojuje a&nbsp;znova sa vracia do&nbsp;jedného koryta.

Za&nbsp;prvým vstupom do&nbsp;vojenského priestoru sa rieka rozdvojuje. Stará Rudava tečie viac-menej rovnobežne, priberá jeden potok za&nbsp;druhým a&nbsp;vracia sa do&nbsp;vojenského priestoru. Potom ho zasa opúšťa a&nbsp;vchádza doň po&nbsp;tretí raz. V&nbsp;tejto časti vytvára jedinečné meandre. Keď rieka definitívne „opúšťa armádu“, pri obci Veľké Leváre podteká diaľnicu z&nbsp;Kútov do&nbsp;Bratislavy a&nbsp;hlavný železničný ťah. Pri obci Malé Leváre sa koryto obracia na&nbsp;západ, obteká štrkové jazero rekreačnej oblasti s&nbsp;rovnakým názvom Rudava. Chvíľu je z&nbsp;nej rovný kanál, až sa nakoniec malou deltou vlieva do&nbsp;rieky Morava.

Rekreačná oblasť Rudava uprostred borovicových lesov pripomína krajinu Mazurských jazier na&nbsp;severe Poľska. Pri ťažbe štrku vykopali budúce jazero. Začali v&nbsp;roku 1953 a&nbsp;zo štrku vyrábali stavebné prefabrikáty. Do&nbsp;vyťaženej plochy prenikala podzemná voda a&nbsp;začali prichádzať prví letní turisti. Počas mrazivých zím je jazero rajom korčuliarov. Vodná plocha má viac ako 50 hektárov. Na&nbsp;brehoch jazera sú tri pláže. Kvalitu vody kontroluje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Rekreačné jazero sa po&nbsp;ťažbe štrku síce volá ako rieka, ale nemá s&nbsp;ňou spoločnú ani kvapku vody. Rudava Rudavu komótne obteká.

Záhorácka Amazonka: Jedinečné rašeliniská zachránil vojenský priestor

Výber pre vás

Záhorácka Amazonka: Jedinečné rašeliniská zachránil vojenský priestor

Súvisiace články

Na samote po starom: Hudobníčku zlákal jednoduchý život

V zabudnutom svete: Dá sa vyžiť z minima? Táto rodina to dokáže

Môj život s prezidentkou: Juraj Rizman prezradil, čo kvôli vzťahu stratil

Výber pre vás