Peter Ličák

Historickú galériu sakrálnych stavieb tvoria kalvárie známe veľkou historickou a&nbsp;umeleckou hodnotou, ale aj menej známe kalvárie, ktoré vytvárajú najmä staré krajinné komplexy, aké v&nbsp;časoch svojej najväčšej slávy ovplyvňovali duchovný život ľudí v&nbsp;mnohých regiónoch.

„Spišská Kapitula či malý slovenský Vatikán, ako sa jej zvyklo v&nbsp;minulosti vravieť, bola po stáročia obklopená množstvom dávno minulých príbehov. O&nbsp;to väčším prekvapením pre nás býva, keď sa niektorý z&nbsp;týchto príbehov objaví, objasní a&nbsp;znova prinesie na svetlo božie. Jedným z&nbsp;takýchto znovuobjavených príbehov je aj príbeh kalvárie pri Spišskej Kapitule, nazývanej Spišský Jeruzalem, ktorý po dlhé stáročia ukrývala lúka na Pažici.

Komplex kaplniek, ktoré symbolizujú umučenie Krista, tu stál mnoho rokov a&nbsp;netušili sme, že boli rozostavené na základe istej logiky či systému. Som naozaj vďačný Bohu za toto dielo, ktoré bolo najmenej po dve stáročia pútnickým posvätným miestom,“ konštatuje spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka sídliaci v&nbsp;Spišskej Kapitule.

O&nbsp;pôvodnej koncepcii komplexu drobnej sakrálnej architektúry pri Spišskej Kapitule sa prakticky až do roku 2002 takmer nič nevedelo, lebo mnoho faktov upadlo do zabudnutia. „Tajomstvo Spišského Jeruzalema začal odkrývať krajinár docent Peter Jančura, vďaka jeho výskumu tejto unikátnej lokality a&nbsp;výskumom historikov dnes dokážeme popísať vznik a&nbsp;funkciu najstaršej kalvárie na Slovensku. Jej základný kameň položili už v&nbsp;roku 1666 a&nbsp;je to svojou koncepciou, osadením v&nbsp;krajine, použitými architektonickými prvkami a&nbsp;najmä neobvyklým mystériom unikátne dielo,“ povedal pre Život historik a&nbsp;archivár spišského biskupstva Vladimír Olejník (42).

Symbolický Spišský Jeruzalem na miernom trávnatom návrší je historické pútnické miesto ležiace pri bývalej stredovekej ceste Magna via v&nbsp;lokalite svetového kultúrneho dedičstva zapísaného na zoznam UNESCO. Jedinečný genius loci tohto miesta dotvára panoráma blízkej Spišskej Kapituly i&nbsp;Spišského hradu strážiaceho z&nbsp;východnej strany na travertínovom brale mestečko Spišské Podhradie, v&nbsp;ktorom sa zrodil recept na legendárne spišské párky. V&nbsp;starých mapách uložených v&nbsp;archíve Spišského biskupstva je trávnatá planina tiahnuca sa od hradieb Spišskej Kapituly po vrch Sivá brada zapísaná ako Cespis, čo v&nbsp;latinčine znamená lúku, pažiť, pasienok.

Toto pomenovanie planiny presne vystihuje jej jediný spôsob využitia. Tenká vrstva slabo úrodnej pôdy na travertínovom podloží nebola vhodná okrem pasenia oviec či kráv na žiadne iné poľnohospodárske účely. „Na tomto niekoľkohektárovom území Spišského Jeruzalema, ktoré sa začína pri hradbách Spišskej Kapituly a&nbsp;končí na západe pri osamotenom skalnatom vŕšku s&nbsp;niekoľkými prameňmi minerálnej vody pomenovanom Sivá brada, je zdanlivo náhodne a&nbsp;nelogický rozmiestnených niekoľko kaplniek.

Lenže dnes je už táto záhada odhalená, vieme, že ich usporiadanie má logiku i&nbsp;hlbší zmysel. Ide o&nbsp;barokovú napodobeninu starovekého Jeruzalema, vlastne akúsi jeho mapu umiestnenú v&nbsp;spišskej krajine v&nbsp;reálnej mierke, v&nbsp;ktorej dominujú všetky základne body spojené s&nbsp;utrpením a&nbsp;smrťou Ježiša Krista,“ predstavil nám kalváriu Spišský Jeruzalem historik Vladimír Olejník, ktorý má na starosti archív spišského biskupstva.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Doteraz najstaršia písomná zmienka o&nbsp;tejto lokalite je v&nbsp;listine uhorského kráľa Bela IV. z&nbsp;roku 1249, v&nbsp;ktorej boli vytýčené hranice pozemkov patriacich spišským prepoštom. Patrilo im aj územie Pažice, Krížovej hory i&nbsp;Sivej brady, ktoré dnes nesie pomenovanie Spišský Jeruzalem. Na Spiši dobre známy vŕšok Sivá brada, pod ktorým boli kedysi minerálne kúpele, bol v&nbsp;tom čase nezastavaný. Akurát jedna legenda hovorí o&nbsp;pustovníkovi, ktorý vraj žil v&nbsp;jaskyni na jeho úpätí a&nbsp;na vrchol kopca sa chodil modliť každý deň k&nbsp;drevenému krížu.

Na planine Pažica však už v&nbsp;jedenástom storočí stál opevnený komplex budov. O&nbsp;tom, čomu a&nbsp;komu slúžili, historici dodnes vedú polemiky, je to tiež jedna zo záhad Spišského Jeruzalema. Jedna z&nbsp;hypotéz predpokladá, že išlo o&nbsp;kláštor benediktínov sv. Martina. Vladimír Olejník najčastejšie dostáva od turistov, ktorí sa prídu pozrieť na Spišský Jeruzalem, otázku, prečo vlastne táto najstaršia kalvária vznikla.

„Vznik tejto kalvárie, ako aj jej stavebný vývoj, bol ovplyvnený niekoľkými faktormi a&nbsp;osobami. V&nbsp;prvom rade si treba uvedomiť, že na začiatku 17. storočia bol stav katolicizmu na Spiši doslova katastrofálny, katolícka cirkev bola vo veľkej mizérii. Kostoly, farnosti aj školy boli v&nbsp;celej župe v&nbsp;rukách protestantov, jediným oporným bodom katolíkov bola ako starobylé centrum viery a&nbsp;kultúry východného Slovenska Spišská Kapitula.

Zvrátiť pre katolíkov nelichotivý stav mala Spoločnosť Ježišova, čiže jezuiti, ktorí sa po viacerých neúspešných pokusoch usadili na Spišskom hrade, keď sa stal jeho majiteľom katolík Štefan Čáki. Ten pozval jezuitov na hrad pre svoju osobnú duchovnú potrebu. Spoločnosť Ježišova rozbehla svoju činnosť nielen na hrade, ale aj vo všetkých mestách a&nbsp;dedinách, ktoré patrili do hradného domínia. Jezuiti už onedlho slávili prvé úspechy v&nbsp;rekatolizácii Spiša,“ konštatuje archivár zo Spišskej Kapituly.

Kľúčovú úlohu pri budovaní celého systému kaplniek tvoriacich Spišský Jeruzalem zohral vtedajší spišský prepošt Juraj Báršoň, ktorý zastával aj funkciu kráľovského radcu. Vynikol ako horlivý rekatolizátor, ktorému sa v&nbsp;priebehu rokov 1672 – 1674 podarilo prevziať na Spiši z&nbsp;rúk protestantov viacero kostolov. Vo vzťahu ku Spišskému Jeruzalemu je považovaný za prvého iniciátora a&nbsp;staviteľa základného okruhu tejto výnimočnej kalvárie. Ideové pozadie vzniku kalvárie vytvorili jezuiti a&nbsp;poľský gróf Józef Bernard Zebrzydowski zo Zebrzydowíc.

„Medzi významné prvky, ktoré spájajú Spišský Jeruzalem s&nbsp;jezuitmi, patria ich mystériá, divadelné hry a&nbsp;nočné predstavenia, ktoré radi využívali na zvýšenie emotívneho zážitku veriacich. Sakrálna krajina pri Spišskej Kapitule a&nbsp;model Jeruzalema v&nbsp;životnej veľkosti boli pre jezuitov tou najlepšou kulisou pre nočné pašiové hry, ktoré tu v&nbsp;17. a&nbsp;18. storočí trvali aj niekoľko dní. A&nbsp;gróf Zebrzydowski pôsobil na Spiši, aby posilnil ako farár rady katolíckeho duchovenstva.

Bol dokonca vymenovaný za farára až v&nbsp;troch spišských mestách – v&nbsp;Spišskej Novej Vsi, v&nbsp;Spišských Vlachoch a&nbsp;v&nbsp;Spišskom Podhradí. Zaujímavosť je, že tento poľský kanonik bol príbuzný grófa Mikuláša Zebrzydowského, autora myšlienky výstavby vo svete známej Kalwarie Zebrzydowskej. Je to súbor jedinečnej barokovej architektúry, ktorá je takisto ako Spišský Jeruzalem inšpirovaná pôdorysom starovekého Jeruzalema,“ priblížil nám ďalšie fakty súvisiace s&nbsp;históriou najstaršej kalvárie na Slovensku historik Vladimír Olejník.

S&nbsp;výstavbou kalvárie na pasienku nazývanom Pažica začal v&nbsp;roku 1666 spišský kanonik Ján Bethlenfalvay, uprostred lúky postavil na pamiatku morovej epidémie z&nbsp;roku 1662 Kaplnku sv. Rozálie. V&nbsp;koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje Herodesov palác. Ďalšie kaplnky – Kaplnku sv. Františka Xaverského, ktorá predstavuje sídlo Piláta Pontského, a&nbsp;Kaplnku sv. Kríža na Sivej brade predstavujúcu Golgotu – postavil spišský prepošt Juraj Báršoň.

Ďalšie sakrálne stavby pribudli v&nbsp;Spišskom Jeruzaleme až po sto rokoch, keď dal prepošt Karol Zbiško postaviť Kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Poslednou, finálnou úpravou prešla kalvária nad Spišským Podhradím koncom 19. storočia, keď tam vysadili borovice čierne, ktoré dosť verne pripomínajú cédre obklopujúce skutočný Jeruzalem.

<ul>
<li>Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule predstavuje večeradlo – miesto poslednej večere Ježiša s apoštolmi.</li>
<li>Palác kráľa Herodesa zobrazuje na Pažici Kaplnka sv. Rozálie, ktorá bola patrónkou chrániacou pred morom a cholerou. Morové epidémie zúrili na Spiši tesne pred jej postavením.</li>
<li>Kaplnka sv. Františka Xaverského znázorňuje sídlo Piláta. Ku kaplnke pútnici prichádzali s prosbami o uzdravenie.</li>
<li>Kaplnka sv. Kríža na vrchole travertínovej kopy Sivá brada predstavuje Golgotu, miesto ukrižovania Ježiša. V minulosti sa tu konali veľké procesie s účasťou spišských prepoštov, šľachty a veriacich.</li>
<li>Hradby Jeruzalema naznačuje sedem malých kaplniek – Božích muk. Kedysi v nich boli umiestnené obrazy zo života Ježiša Krista.</li>
</ul>

Záhady Spišského Jeruzalema: Najstaršia kalvária vydala svoje tajomstvo až po 300 rokoch

Výber pre vás

Záhady Spišského Jeruzalema: Najstaršia kalvária vydala svoje tajomstvo až po 300 rokoch

Súvisiace články

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Folklór na výslní? Dýcha na nás na každom rohu, niektoré súbory však bojujú o prežitie. Prečo?

Obetné baránky prešovskej tragédie? Modlia sa za nich rodáci, stojí za nimi aj stavebná komora

Výber pre vás