Mária Mišovičová

Medzi najznámejšie skladby Leonarda Cohena patrí nepochybne Hallelujah. Nechýbalo veľa a možno by sa nikdy nedostala medzi poslucháčov. Cohenovo zmluvné vydavateľstvo Columbia odmietlo vydať album s týmto slávnym songom. Odôvodnilo to tým, že neznie súčasne. Súhlasilo však, aby sa ho ujal menší vydavateľský dom Passport Records. Jeho zástupcovia to nikdy neoľutovali. Hallelujah od svojho vzniku zaznamenala vyše tristo cover verzií, ktoré naspievali rôzni speváci. Neskôr aj sám autor priznal, že je to jedna z jeho najmilovanejších piesní.

Samozrejme, na konte má tých hitov, ktoré ovplyvnili mnohých autorov, omnoho viac. Dôkazom je asi tisíc nových interpretácií jeho piesní. Medzi prvé, ktoré na začiatku Cohenovej hudobnej kariéry oslovili poslucháčov, patrili So Long, Marianne a Suzanne. Pri písaní prvej bola jeho múzou Marianne, manželka nórskeho spisovateľa Axela Jensena. Zoznámil sa s nimi na gréckom ostrove Hydra, kam sa na nejaký čas presťahoval. Stretol tam mnoho umelcov, no najbližšie mal práve k Marianne. Keď jej manžel začal dávať prednosť iným ženám, pár sa rozišiel a ona potom žila s Cohenom. Jej usmiata tvár sa objavila na zadnej strane prvého albumu.

Romantickú skladbu Su zanne napísal najprv ako báseň. Inšpiráciou mu bola Suzanne Verdalová, neskôr známa tanečnica a choreografka. Po štúdiu na internátnej škole si na hodiny tanca zarábala ako čašníčka v nočnom klube. Cohen ju neraz pozoroval z okna, keď sa vracala domov. Po čase sa spriatelili, po spoločných prechádzkach končievali u nej na čaji. Obaja odmietali domnienky, že bol medzi nimi intímny vzťah. Suzanne opisovala ich priateľstvo ako duchovné spojenie a podľa Cohena to bola len platonická láska: „Jej dokonalého tela som sa dotkol iba duchom, inak to nešlo.“ Ich vzťah i rozchod sú témou slávnej skladby Suzanne. Skôr než ju sám začal interpretovať, ponúkol ju americkej folkovej speváčke Judy Collinsovej. Vďaka nej sa z nej stal hit. Keď sa Leonard Cohen po rokoch odhodlal a na pódiu Suzanne zaspieval, zle si naladil gitaru, zo stresu stratil hlas, musel odísť do zákulisia a pieseň dospieval až na druhýkrát. Bolo o ňom známe, že s vystupovaním na verejnosti zápolil roky. Dôvodom bola veľká tréma.

Leonard Norman Cohen sa narodil v kanadskom Montreale v židovskej rodine. Otec Nathaniel Bernard Cohen bol inžinier, ale takmer celý život pracoval v rodinnej odevníckej firme. Bojoval v prvej svetovej vojne a zranenia z nej trvale poznačili jeho zdravie. Matka Masha pochádzala z Litvy. Prvým potomkom Cohenovcov bola dcéra Esther. Na svet prišla päť rokov pred Leonardom a s mladším bratom si v detstve neboli veľmi blízki. Dobre finančne situovaná rodina si mohla dovoliť aj domáci personál. Zamestnávala šoféra, ktorý bol zároveň záhradníkom, a deťom sa venovala pestúnka. Tá syna chlebodarcov brávala na katolícke omše, hoci Leonard bol verný rodinnému náboženstvu a pravidelne navštevoval miestnu synagógu a hebrejskú školu. V dospelosti sa dokonca venoval budhizmu.

Keď mal Leonard deväť rokov, zomrel mu otec. Jeho smrť niesol veľmi ťažko a trpel depresiami. V mladíckom veku sa ich snažil potlačiť užívaním LSD. Nezbavil sa ich ani neskôr, z depresií sa liečil takmer celý život. V čase otcovho skonu bol žiakom základnej školy, po jej ukončení študoval na West mountskej strednej škole. Nevynikal v žiadnom predmete, patril k priemerným študentom. V tom čase dokonca stratil záujem o obľúbenú poéziu a po období tápania presedlal na hudbu. Ale aj to bola len chvíľková záležitosť. Bez väčších úspechov skúšal hrať na flaute, následne na gitare, potom sa začal zaujímať o ľudovú hudbu a po nej si znova našiel cestu k poézii. Oslovil ho španielsky básnik Federico García Lorca a stal sa mu celoživotným vzorom.

Na McGillovej univerzite, kde pokračoval po stredoškolskom štúdiu, prednášky príliš často nenavštevoval. Čas delil medzi počúvanie hudby – tentoraz ho upútal country štýl – a hranie v amatérskom divadle. Spolužiaci ho najčastejšie stretávali v univerzitnom debatnom krúžku, ktorý viedol. V rôznych časopisoch mu v tomto období začali uverejňovať prvé básne. Povzbudilo ho to a rozhodol sa, že po promócii sa bude venovať básnickej činnosti. No na matkino prianie sa zapísal na právnickú fakultu a absolvoval na nej jeden semester. Až potom prišla chvíľa, po ktorej túžil. Jeho meno vošlo do povedomia verejnosti vďaka próze a básnickým zbierkam. Keď neskôr zažiaril ako úspešný skladateľ a spevák, v Kanade bol už uznávaným básnikom.

Kritiku i čitateľov zaujala hneď jeho básnická prvotina Porovnajme si mytológie (Let Us Compare Mythologies), po nej nasledovala Korenička zeme (The Spice-Box of Earth). Obe mu priniesli slávu minimálne v Kanade. A v nich sa skrýva aj odpoveď, prečo bol Cohen taký vynikajúci textár: bol básnik. Mal vysoké literárne ambície a úspech ho povzbudil. Nasledovali ďalšie zbierky poézie a pustil sa aj do románu. Prvé autobiografické dielo Obľúbená hra (The Favourite Game) zaujalo čitateľov i kritikov. Pri druhom s názvom Nádherní porazení (Beautiful Losers) sa hneď po jeho vyjdení zdalo, že pohorel. Kritika bola veľmi negatívna, prekážal jej sexuálne zameraný obsah románu. Dnes sa zaraďuje medzi najlepšie diela postmoderny 60. rokov.

Počas „literárneho obdobia“ striedal miesta i kontinenty, akoby nemal pevný, záchytný bod. Po vydaní prvej básnickej zbierky odcestoval do New Yorku a na Kolumbijskej univerzite študoval literatúru. Upútal ho životný štýl bítnikov, chodieval na autorské čítanie Jacka Kerouaca, experimentoval s drogami. Potom sa vrátil do Montrealu a krátko pracoval v továrni na výrobu mosadze, tú zamenil za rodinnú odevnú firmu. Zistil, že mu takáto práca nevyhovuje, a tak sa presunul do Londýna. Ale ani ten nezodpovedal jeho predstavám. Následne objavil málo obývaný grécky ostrov Hydra.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Na jar 1960 si na ostrove kúpil za 1 500 dolárov starší trojposchodový dom. V bielom, od slnka vyprahnutom obydlí túžil po každodennej rutine. Ospalý ostrov obývali rybári. Namiesto áut somáre, minimum telefónov... Pravidelne každé ráno sa vybral zaplávať si v mori, cestou domov si na trhu kúpil ovocie a čerstvé ryby na obed. K tomu na popíjanie retsinu. V spomienkach opísal svoju grécku životnú etapu ako „pokoj, sedím na slnku, zapálil som si cigaretu a pozorujem, ako plynie život“. Každú sobotu šiel v bielom obleku do prístavu na kávu. Z Hydry si priniesol jeden celoživotný zvyk: keď sa potreboval upokojiť, vzal do rúk grécky ruženec a prstami preberal jednotlivé koráliky.

Spočiatku sa však na Hydre nevedel usadiť. Po pár mesiacoch si zbalil kufre a vrátil sa do Kanady. Zakrátko odcestoval na Kubu a žil v Havane. Prišiel tam na jar 1961 v čase politického napätia, keď sa väčšina domácich snažila z krajiny utiecť. Cohen tam, na opak, chcel zostať. Jeho matku to znepokojovalo a na jej želanie sa po pár týždňoch vrátil domov. Doma vydržal do leta, Kanade dal zbohom a odišiel do svojho druhého domova na Hydre. Tam sa zameral len na literárnu tvorbu, písal ďalšie básne a na ostrove dokončil v roku 1966 spomínaný druhý román Nádherní porazení. Keď s ním u kritikov nepochodil, z Grécka sa presťahoval do New Yorku, kde sa vrhol na muziku. Básne však písal naďalej, vyšlo mu vyše desať zbierok poézie.

Pôvodne chcel odísť do Nash villu, pretože nemal vysokú mienku o svojom hlase a domnieval sa, že preňho bude vhodné začať hudobnú kariéru na poli country. Túto cestu si po príchode do New Yorku rozmyslel. Mesto ho vtiahlo do kultúrneho diania, medzi seba ho prijali umelci zoskupení okolo Andyho Warhola. Otvoril sa mu dvere do sveta hudby, prvý štúdiový album Songs of Leonard Cohen vydal hneď v nasledujúcom roku. Hoci v USA nezaznamenal výrazný úspech, presadil sa v britských hitparádach, kde sa na popredných priečkach udržal viac ako rok. Ocenili ho aj jeho súčasníci z oblasti hudby, ktorí ho hodnotili veľmi vysoko.

Spočiatku písal folkové piesne, neskôr do skladieb primiešal pop a kabaretný štýl. Od 80. rokov ho sprevádzali vokalistky a jeho hlas nabral hlboké zafarbenie. Celoživotná piesňová tvorba Leonarda Cohena bola mimoriadne bohatá, je autorom vyše dvoch desiatok albumov, skladal, koncertoval, spieval. Niekoľkokrát absolvoval svetové koncertné turné v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, navštívil množstvo krajín v Európe. Spieval takmer vždy v obleku s klobúkom na hlave, ktorý mu robil tieň na tvári. Pri speve zatínal päste, počas refrénov často kľačal na kolenách, akoby sa kajal. Jeho barytónový hlas mal akúsi biblickú silu, keď spieval o láske, zlobe, milosti, odriekaní alebo náruživosti. Keď mu ľudia chceli vzdať na koncertoch poctu ováciami a potleskom postojačky, zvyčajne ich prosil: „Nevstávajte, vyzerá to, akoby ste chceli odísť.“

Prvýkrát svet hudby na niekoľko mesiacov opustil začiatkom 90. rokov. Jeho syn Adam mal vážnu automobilovú nehodu a upadol do kómy. Leonard Cohen mesiace trávil pri jeho nemocničnom lôžku. Po synovom uzdravení sa vrátil do nahrávacieho štúdia. Druhýkrát sa prestal venovať hudbe v roku 1994 a usadil sa v budhistickom kláštore na kalifornskej hore Baldy. Po dvoch rokoch ho vysvätili za zenbudhistického mnícha. „Bol to tvrdý život, robil som sluhu, obliekal som sa ako ostatní, jedol som z rovnakých misiek, aj spať som chodil ako ostatní. Na povel som rúbal drevo, vyrábal sviečky, zatĺkal klince.“ Žiadne rádio ani televízor, spal v drevenom zrube na kovovej posteli. V lete všade množstvo komárov a štrkáčov, v zime hlboké záveje. Jedno privilégium predsa len mal: vstával o pol tretej ráno, aby si pred modlitbou mohol vypiť kávu a zapáliť. Prijal mníšske meno a po uplynutí piatich rokov, keď nadobudol duchovnú vyrovnanosť, na prelome tisícročí kláštor opustil. Odišiel do Indie za ďalším poznaním, po návrate z nej sa opäť ponoril do hudobného štúdia.

Posledné dejstvo jeho života bolo v znamení krádeže a súdov. Jeho dlhoročná manažérka Kelley Lynchová ho postupne okradla o vyše päť miliónov dolárov, na konte mu nechala 150-tisíc. Po vyhratom súdnom spore začal opäť koncertovať. V roku 2008 odišiel na svetové turné, ktoré s prestávkami trvalo až do roku 2013. Potom už vystúpenia pred publikom pre zdravotné problémy výrazne obmedzil. Počas kariéry dostal množstvo ocenení, patrí k nim aj výročná cena Grammy za celoživotné dielo, uviedli ho do niekoľkých hudobných siení slávy, získal najvyššie civilné vyznamenanie Rad Kanady. Svoju lásku k hudbe pripisoval matke. Jej spev bolo počuť denne v celom dome, a keď si vzal gitaru a šiel s priateľmi do reštaurácie, často prišla za nimi a spolu spievali celú noc. Venoval sa aj kresleniu. Mnohé kresby použil ako ilustrácie vlastných kníh alebo albumov, v roku 2007 sa v rôznych mestách konala prvýkrát ich výstava.

Leonard Cohen sa nikdy neoženil. V 60. rokoch tvoril pár s Ma rianne Jensenovou a spolu sa starali o jej syna Axela. So spisovateľkou Suzanne Elrodovou mal dve deti – syn Adam sa narodil na jeseň 1972 a dcéra Lorca, ktorá dostala meno po Cohenovom obľúbenom básnikovi Lorcovi, v roku 1974. S ich matkou sa zoznámil v roku 1968 po definitívnom rozchode s Marianne a po desiatich rokoch ho opustila. V 90. rokoch sa zamiloval do herečky Rebeccy De Mornayovej. Tak ako v hudbe, kde si kariéru chvíľu budoval a potom ju zavrhol, aj pri ženách sa striedali obdobia, keď sa k nim približoval, s obdobiami, keď od nich odchádzal. „Nevedel som reagovať na lásku žien. Nedokázal som prijať to, čo mi ponúkali – city, vzťah. Bol som posadnutý akousi fiktívnou predstavou izolácie.“

Leonard Cohen zomrel v novembri 2016 v Los Angeles. Svojej veľkej láske Marianne Jensenovej, ktorá opustila svet štyri mesiace pred ním, napísal do nemocnice list: „Som tesne za tebou, keď vystrieš ruku, dotkneš sa mojej.“

Vystri ruku a dotkneš sa ma: LEONARD COHEN napísal pár mesiacov pred smrťou list svojej láske

Výber pre vás

Vystri ruku a dotkneš sa ma: LEONARD COHEN napísal pár mesiacov pred smrťou list svojej láske

Súvisiace články

Odvážny kritik režimu: Sacharov najprv patril k vyvoleným, neskôr okúsil aj vyhnanstvo

Za masaker zajatcov ho stihla krutá odplata: Nacistického zločinca dostihla smrť po 32 rokoch

Škandál v Orient exprese, na ktorom sa zabávalo celé Francúzsko: Prezident vypadol z vlaku!

Výber pre vás