Vladimír Kampf

Vodné vtáky majú takmer stopercentnú istotu, že keď sa nakazia vírusom vtáčej chrípky, je po nich. Iné druhy vtákov ju dokážu prežiť. V&nbsp;ich prípade má len ľahší priebeh, príkladom sú holuby. Toto infekčné ochorenie môže byť nebezpečné aj pre niektoré cicavce. Nevyhýba sa ani človeku. Pre nás však neznamená istú smrť ako napríklad pre kačky vo veľkochovoch či na dedinských dvoroch.

Prvýkrát vtáčiu chrípku identifikovali v&nbsp;Taliansku pred viac ako sto rokmi. V&nbsp;súčasnosti je rozšírená po celom svete. Pre ľudí je najrizikovejšou oblasťou sveta Ázia, kde je veľká koncentrácia vtákov aj ľudí. Našťastie žijeme v&nbsp;oblasti, ktorá nie je tak husto obývaná a&nbsp;dodržiavame vysoké veterinárne štandardy. Napriek tomu sa vtáčej chrípke nevyhneme.

Zdrojom nákazy sú vtáky, ktoré migrujú. „Je to sezónna nákaza. K&nbsp;nám ju najčastejšie prinášajú jedince z&nbsp;Ázie alebo aj zo severu. Tieto vtáky k&nbsp;nám nosia aj iné vírusy, s&nbsp;ktorými sa musíme vyrovnať. Jednoduchšie je naučiť sa s&nbsp;nimi žiť, ako s&nbsp;nimi bojovať,“ vysvetľuje Ladislav Molnár (46), prednosta Kliniky vtákov, exotických a&nbsp;voľne žijúcich živočíchov Univerzity veterinárneho lekárstva a&nbsp;farmácie v&nbsp;Košiciach.

Ani vtákom a&nbsp;zvieratám všeobecne v&nbsp;našich končinách takáto slabá vlhká zima nevyhovuje. Vírus vtáčej chrípky je podobný ľudskému. Ľudovo povedané – mal by vymrznúť, aby sa nerozširoval. „Vtáčia chrípka je neliečiteľná. V&nbsp;ojedinelých prípadoch sa dá proti nej vakcinovať, ale veterinári to neradi robia, pretože tým strácajú prehľad o&nbsp;mutáciách.

Nedokážu rozlíšiť vakcinačný kmeň od infekčného. Rozumnejšie je minimalizovať kontakt hospodárskych, v&nbsp;zajatí držaných vtákov s&nbsp;voľne žijúcimi vtákmi, aby sa nemohli nakaziť napríklad od drozdov či holubov. Dôležité je postarať sa o&nbsp;to, aby neboli kontaminované vodné zdroje a&nbsp;aby sa aj ľudia pracujúci vo veľkochovoch správali zodpovedne a&nbsp;dodržiavali hygienické požiadavky.

V&nbsp;minulom roku na vtáčiu chrípku hynuli labute. Na Slovensku ich bolo približne sedemdesiat. Voľne žijúce vtáky sa počas zimy zhromažďujú na miestach, kde majú dosť potravy, pri malých vodných plochách a&nbsp;zamokrených poliach, čo zvyšuje riziko vzájomného nakazenia,“ vystríha veterinár L. Molnár.

Desať rokov pracoval v&nbsp;službách arabských šejkov, ktorým sa staral o&nbsp;dravé vtáky. „Aj tam som zažil mohutnú vlnu vtáčej chrípky, ktorá prechádzala Iránom. Okrem dravcov postihla aj iné zvieratá. Chrípok máme niekoľko typov. Napríklad prasa sa môže nakaziť ľudskou chrípkou, prípadne aj vtáčou. Ak sa stretnú a&nbsp;zmutujú dva vírusy, máme dôvod na obavu.

Preto sa bojíme aj vtáčej chrípky – pretože ľahko mutuje a&nbsp;mení štruktúru. Môže sa veľmi rýchlo stať, že vakcína, ktorú máme, zrazu nebude účinná. Prenesie sa trebárs na človeka a&nbsp;ohrozí ho na živote.“

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Čistá vtáčia chrípka pre nás nie je až taká nebezpečná ako nejaký zmutovaný vírus. Práve ten sa môže začať veľmi ľahko rozširovať, ak získa vlastnosti viacerých vírusov. Proti vtáčej chrípke sa dá bojovať len dobrými znalosťami biológie vírusu a&nbsp;následne vyvíjaním opatrenia na jej elimináciu.

„Vieme ju rozoznať veľmi rýchlo. Naša veterinárna správa je dobre vybavená a&nbsp;má veľa skúseností z&nbsp;minulosti. Vtáčia chrípka tu bola už dávno. Niektoré faktory prispievajú k&nbsp;jej väčšiemu rozšíreniu. Napríklad vlhké, zamračené, hmlisté počasie, ktoré je takmer ideálne pre kvapôčkové infekcie. Je to pre vírus skvelé prostredie.“

Slovenskú hydinu vo veľkochovoch a&nbsp;na dvoroch zvyčajne nakazia vtáky z&nbsp;voľnej prírody. Vtáky uhynuté v&nbsp;prírode nedokážeme účinne monitorovať. „Som aj sokoliar. Prvý nález vtáčej chrípky pri&nbsp;voľne žijúcom jedincovi na Slovensku bol u&nbsp;sokola sťahovavého, ktorý sa nakazil v&nbsp;dunajskej delte od migrujúcich druhov vodného vtáctva. Oslabený, chorý vták sa stáva ľahkou korisťou pre dravca.“

V&nbsp;chovoch sú najohrozenejšie najmä kačky a&nbsp;sliepky. Sú hlavnými rizikovými druhmi z&nbsp;hľadiska infekcie. Hydinu na znášku u&nbsp;nás väčšinou chovajú v&nbsp;uzavretých priestoroch a&nbsp;je izolovaná od vonkajších vplyvov.

„Ak sa vírus dostane do takéhoto veľkochovu, je po ňom. Jediným riešením je likvidácia nakazených zvierat. Vtáčia chrípka je neliečiteľná. Je to síce brutálne, ale súčasne aj najúčinnejšie a&nbsp;najlacnejšie riešenie. Je to, samozrejme, veľká strata, ale veľkochovy dokážeme veľmi rýchlo regenerovať,“ hovorí veterinár.

V&nbsp;Taliansku a&nbsp;vo Francúzsku skúsili vakcináciu. Pred ohrozením očkovali, ale zanedbali ďalšie opatrenia počas ohrozenia. Ich rozhodnutie spôsobilo, že vírus pretrvával oveľa dlhšie a&nbsp;infekcii a&nbsp;likvidácii chovov sa aj tak nevyhli.

„My a&nbsp;naši susedia Maďari, ktorí chovajú veľké množstvá vodného vtáctva, sme vždy verili dlhoročným skúsenostiam ešte z&nbsp;čias socializmu a&nbsp;nechali sme infekcii voľný priebeh. Veľkochovy sme chránili tým, že sme ich uzavreli,&nbsp;zaviedli sme prísne opatrenia a&nbsp;ani jeden z&nbsp;nich sme nemuseli zlikvidovať. Vtáčia chrípka sa jednoducho cez naše územie prevalila, pozabíja všetko, čo stretla a&nbsp;čo nebolo proti nej odolné. Zvyšok prežije. Stačí vyčkať.“

S&nbsp;divým vtáctvom veľa neurobíme. Môžeme zbierať uhynuté zvieratá a&nbsp;vyšetrovať ich. Podľa nich vieme určiť, aký typ vírusu ich momentálne ohrozuje, prípadne či zmutoval. Každý uhynutý vták vo voľnej prírode môže byť zdrojom nákazy. Veľkochovy môžeme pozatvárať. Horšie je to s&nbsp;malými dedinskými chovmi.

Nakazené vtáky sú už napohľad „nejedlé“. Sú potenciálne nebezpečné aj pre človeka. Chovateľ raz-dva postrehne príznaky typické pre toto ochorenie. Je to krvácanie do podkožia, pod krídlami, do orgánov, na viditeľných častiach sliznice, v&nbsp;očiach, z&nbsp;nosa, v&nbsp;podbruší, okolo rekta... K&nbsp;dispozícii sú rýchle testy, ktorými sa dá choroba určiť kloakálnym výterom.

„Minulý rok mi volal chovateľ husí a&nbsp;kačíc. Bol nešťastný, že vtáčia chrípka prišla presne v&nbsp;čase najväčšej znášky vajec. Husi potrebujú na párenie vodnú hladinu. Veterinári mu zakázali ich vypúšťať. Ak sa husi nepária, vajcia nebudú oplodnené a&nbsp;to ohrozuje chov podobne ako choroba. Vyriešil to kompromisom: husi vypustil aspoň na hodinku na čistú vodnú plochu, aby sa mohli páriť. Kým boli husi schované, vypustil vodu a&nbsp;napustil novú, aby čo najviac obmedzil riziká. Vyšlo mu to,“ spomína Ladislav Molnár.

Okrem vtáčej chrípky môžu vtáky človeka ohroziť chlamydiózou, ktorá má príznaky zápalu pľúc. Aj tú prenášajú vodné vtáky. „V&nbsp;súčasnosti sa k&nbsp;nám dostáva vírus západného Nílu, ktorý takisto prenášajú migrujúce vtáky.

V&nbsp;minulom roku zaznamenali v&nbsp;Českej republike prvé úmrtie človeka na túto chorobu. Je nebezpečná aj pre domáce zvieratá. Najväčším strašiakom pre chovateľov hydiny a&nbsp;vodného vtáctva naďalej zostáva salmonelóza,“ dodáva Ladislav Molnár.

Veterinári upozorňujú: Lepšie je s vtáčou chrípkou žiť, ako bojovať. Len aby nezmutovala!

Výber pre vás

Veterinári upozorňujú: Lepšie je s vtáčou chrípkou žiť, ako bojovať. Len aby nezmutovala!

Súvisiace články

Práca v oblakoch: Skupina technikov lanovky raz nechcene na "Lomničáku" strávila 42 dní

Aj Antarktída bola kedysi dávno domovom dinosaurov: V ľadovom trezore ukrýva poklady minulosti

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Výber pre vás