Lukáš Budín

Práve pre pochmúrnu minulosť toto súostrovie mnohí Vietnamci považujú za posvätné miesto a&nbsp;oproti pevnine sa tu všetci správajú o&nbsp;niečo slušnejšie. Pricestovať sem možno dvoma spôsobmi — letecky alebo loďou. Loď je lacnejšia, no zároveň dlhšia alternatíva. Z&nbsp;Vung Tau alebo z&nbsp;dvoch ďalších miest na pevnine južného Vietnamu môže plavba pri nepriaznivých podmienkach zabrať aj niekoľko hodín. Lodná doprava zabezpečuje okrem prepravy osôb hlavný zdroj prísunu zásob. V&nbsp;rámci zbierania skúseností a&nbsp;zážitkov si vyberáme letecké spojenie, naspäť sa chystáme vyskúšať adrenalínovú plavbu po rozbúrenom mori.

Súostrovie Con Dao sa skladá zo šestnástich prevažne neobývaných ostrovov a ostrovčekov, ktoré spoločne zaberajú plochu 76 štvorcových kilometrov. Obýva ich okolo 8 000 ľudí, z ktorých údajne až polovica slúži armáde. Nachádzajú sa na juhu Vietnamu a spadajú pod provinciu Ba Ria — Vung Tau, ktorej hlavné mesto Vung Tau je vzdialené 185 kilometrov.

Con Dao

Z&nbsp;najväčšieho mesta celej krajiny, Hočiminovho Mesta, prilietame malým vrtuľovým lietadlom v&nbsp;ranných hodinách na Con Son, najväčší ostrov celého súostrovia. Voľba leteckej dopravy sa ukazuje ako správna, lebo pre zlé poveternostné podmienky sa lodná preprava na dnes a&nbsp;niekoľko nasledujúcich dní ruší. Efekty nepriaznivého počasia však pociťujeme aj vo vzduchu, a&nbsp;to predovšetkým pri pristávaní. Najmä počas svojej „leteckej“ kariéry v&nbsp;uniforme stevarda som prešiel tisíckami pristávaní v&nbsp;rôznych kútoch sveta, no dovolím si tvrdiť, že toto bolo jedno z&nbsp;najtvrdších. Kombinácia silného prímorského vetra, dažďa a&nbsp;maličkého lietadla vystrašila nejedného pasažiera. O&nbsp;to viac ma potešil pohľad na nášho šoféra, ktorého poklusom nasledujeme do auta, aby sme nezmokli. Počas dvadsaťminútovej cesty do hotela sa vcelku vyčasilo a&nbsp;prestalo pršať. Hneď po ubytovaní využívame lacnú požičovňu motoriek na recepcii a&nbsp;čochvíľa už sedíme na staršej hrkajúcej Honde, aby sme začali s&nbsp;odhaľovaním tajomstiev tohto zaujímavého miesta.

Prvým bodom nášho programu bol miestny cintorín Hang Duong, venovaný hrdinom padlým vo vojne a&nbsp;obetiam krutého režimu väznice. Cestou sa zastavujeme v&nbsp;lokálnej tržnici nakúpiť ovocie, kvety a&nbsp;dlhé nohavice, keďže vstup na cintorín má svoje pravidlá a&nbsp;odhalené nohy či plecia sú veľmi nevhodné. Kým väčšina hrobov nie je označená menom, najznámejšou osobou pochovanou na tomto cintoríne je jednoznačne vietnamská legendárna nacionalistická partizánka Vo Thi Sau. Svoju cestu odboja začala už ako 13-ročná, keď sa pridala ku skupine Viet Minh a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr hodila granát do skupinky francúzskych vojakov. Vtedy z&nbsp;toho vyviazla bez ujmy, no o&nbsp;dva roky už také šťastie nemala. Po neúspešnom atentáte na Vietnamca, ktorý podporoval francúzsku okupáciu a&nbsp;mal na svedomí smrť niekoľkých ľudí z&nbsp;Viet Minh, ju zatkli a&nbsp;časom presunuli do väznice Con Dao, kde ju 23. januára 1952 vo veku 19 rokov popravili.

Dnes ju mnohí Vietnamci uctievajú a&nbsp;považujú ju za symbol revolúcie a&nbsp;hrdinstva. Jej hrob každodenne navštevuje množstvo ľudí. Najmä v&nbsp;nočných hodinách sem nosia kvety, ovocie a&nbsp;zapaľujú tradičné budhistické sviečky. Tie sú vzhľadom podobné vonným sviecam a&nbsp;zápachom kadidlu. Všetko, čo si pri jej hrobe želáte, sa údajne splní, preto ho vraj navštevujú aj významné osobnosti z&nbsp;celej krajiny. V&nbsp;jej rodnom meste je na jej počesť postavený celý chrám a&nbsp;márne by ste hľadali vo Vietname mesto, ktoré nemá po Vo Thi Sau pomenované ulice či dokonca školy. Okrem mnohých hrobov sa na cintoríne nachádza veľký pamätník venovaný obetiam krutého režimu minulosti.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Po východe z&nbsp;cintorína konečne vyzliekam lacné polyesterové tepláky a&nbsp;vydávame sa za poznávaním pozitívnejších stránok tropického ostrova. Vlastný dopravný prostriedok je veľmi praktickou, rýchlou a&nbsp;lacnou formou dopravy po miestach tohto druhu. Dnes máme v&nbsp;pláne preskúmať západnú časť ostrova. Výborne upravená asfaltová cesta vedie pozdĺž pobrežia a&nbsp;miestami ponúka naozaj krásne výhľady. Míňame niekoľko pláží, každú z&nbsp;nich si dôkladne preveríme a&nbsp;prípadne zaradíme do zoznamu na kúpanie počas nasledujúcich dní. Momentálne sú na to podmienky viac než nevhodné, obrovské vlny pôsobia dosť nebezpečne. Onedlho sa blížime ku koncu cesty a&nbsp;sme nútení urobiť otočku, keďže týmto smerom žiadna iná nevedie. Cestou naspäť sa zastavujeme v&nbsp;národnom parku Con Dao, pre silný vietor však, bohužiaľ, nie je v&nbsp;plnej prevádzke. Dostupné sú všetky lesné chodníky, z&nbsp;ktorých tri vedú na pláže a&nbsp;jeden k&nbsp;Jaskyni Panny Márie. Pláže sú vzdialené hodinu-dve lesnej prechádzky, no keďže je dnes kúpanie riskantné, musíme sa uspokojiť len s&nbsp;návštevou jaskyne, ukrývajúcej v&nbsp;sebe maličkú modlitebňu. Pláže spadajúce pod národný park sú známe pestrým podmorským životom. V&nbsp;okolí sa nachádza množstvo koralov, rias a&nbsp;chránených zvierat, napríklad viacero druhov morských korytnačiek, delfíny či dugongy.

Druhý deň prichádza zoznamovanie s&nbsp;krutou minulosťou v&nbsp;podobe prehliadky väznice Con Dao. Komplex jedenástich väzníc začali v&nbsp;roku 1861 budovať francúzski kolonialisti a&nbsp;pôvodne mal slúžiť pre ťažkých zločincov a&nbsp;politických väzňov, odporcov francúzskeho koloniálneho režimu, ktorých počet začal na prelome storočia výrazne stúpať. Počas vietnamskej vojny väzenie prevzali Američania, ktorí dostavali ďalšie kempy a&nbsp;naplno ich využívali až do konca ozbrojeného konfliktu. Najväčším a&nbsp;zároveň najzachovanejším väzením je Phu Hai. Okrem bežných väzňov bol domovom pre najhorších previnilcov. Všetky cely sú verejnosti prístupné a&nbsp;názorná ukážka, ako to tam kedysi vyzeralo, je vynikajúco vyobrazená v&nbsp;podobe figurín v&nbsp;životnej veľkosti. V&nbsp;strede nádvoria sa nachádza malý kostol vybudovaný Američanmi. Súčasťou komplexu je bývalá rezidencia francúzskeho guvernéra, ktorá dnes slúži už len ako galéria a&nbsp;expozícia jednotlivých odevov, kusov nábytku a&nbsp;iných súčastí bežného života z&nbsp;minulosti. Keďže celá sieť väzníc sa napoludnie zatvára, využívame obednú prestávku na zahnanie hladu a&nbsp;krátky relax na neďalekej pláži.

O&nbsp;necelé dve hodiny sa vraciame do mesta a&nbsp;pokračujeme v&nbsp;historickej prehliadke, konkrétne v&nbsp;kempe Phu Binh, domova takzvaných amerických tigrích klietok. Tento kemp tvorený 384 celami vybudovali Američania v&nbsp;roku 1971, teda len štyri roky pred koncom vojny. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;Phu Hai sú cely veľmi malé a&nbsp;takisto sú takmer všetky odomknuté a&nbsp;voľne prístupné v&nbsp;pôvodnej podobe. Oproti cez cestu leží podobný, no omnoho menší kemp Phu An. Zaujímavé je, že počas našej návštevy tu okrem mňa a&nbsp;priateľky nebolo ani nohy, čo miestami pri prehliadke ciel zvnútra vyvolávalo zmiešané pocity. Phu Tuong je jedno z&nbsp;najznámejších väzení na ostrovoch Con Dao, ktoré preslávili francúzske tigrie klietky. V&nbsp;nich väzni prechádzali najhoršími možnými mučiacimi praktikami, aké si človek dokáže predstaviť. Bitky, špinavá voda a&nbsp;nedostatok jedla boli na dennom poriadku. V&nbsp;mnohých väzenských jednotkách sú takisto vyobrazené veľmi realistické podobizne väzňov a&nbsp;ich mučiteľov priamo v&nbsp;akcii.

Múzeum Bao Tang vystavuje vyše dvetisíc exponátov rôzneho charakteru vrátane širokej škály historických, no i&nbsp;súčasných faktov o&nbsp;prírode, moriach a&nbsp;súostroví Con Dao. Nachádza sa tu veľa kvalitných fotografií, listov a&nbsp;dokumentov z&nbsp;éry francúzskych kolónií a, samozrejme, množstvo exemplárov z&nbsp;neslávne známeho obdobia väzníc. Nechýbajú portréty známych komunistických väzňov obohatené o&nbsp;ich zaujímavé životné príbehy. Pomerne vyčerpávajúci historicky ladený deň končíme až po západe slnka a&nbsp;po sýtej večeri a&nbsp;pive v&nbsp;parku smerujeme naspäť do hotela dopriať si zaslúžený oddych.

Po psychicky náročnejšej historickej vložke je najvhodnejší čas na relaxačný deň na jednej z&nbsp;mnohých krásnych pláži tohto tropického raja. Po tradičných vietnamských raňajkách v&nbsp;podobe hovädzej polievky pho s&nbsp;ryžovými rezancami smerujeme do lokálnej tržnice nakúpiť pochutiny ako ovocie či oriešky na spríjemnenie leňošenia na horúcom piesku. Tunajšie oriešky sú absolútnou špecialitou, okrem tohto ostrova ich nedostať nikde inde a&nbsp;sú také jedinečné, že v&nbsp;slovenčine ani nemajú pomenovanie. Dostanete ich v&nbsp;ochutenej aj neochutenej podobe a&nbsp;možno ich prirovnať k&nbsp;zmiešanine viacerých druhov klasických orieškov. Asi po dvadsiatich minútach cesty prichádzame na pláž Dam Trau. Jej najzaujímavejším špecifikom je to, že hraničí s&nbsp;pristávacou dráhou miestneho letiska. V&nbsp;polhodinových až hodinových intervaloch sa dovolenkujúcim naskytá možnosť vidieť pristávajúci okrídlený stroj len pár metrov nad ich hlavami. Po niekoľkohodinovom oddychu sa vraciame do mesta na neskorý vegetariánsky obed, respektíve skorú večeru, kde som si dokonca na chvíľu pripadal ako zamestnanec. Keďže veľmi charizmatická a&nbsp;milá majiteľka malej príjemnej reštaurácie je na všetko sama, mnohokrát poverí svojho zákazníka, aby si časť pokrmu prichystal sám. V&nbsp;mojom prípade to bolo šúpanie a&nbsp;krájanie manga, no niektorí dokonca umývali vlastné riady.

Posledný deň začíname raňajkami v&nbsp;rovnakej vegetariánskej reštaurácii ako včera, kde opäť krájam vlastné ovocie. Príjemná majiteľka oceňuje moju lámanú vietnamčinu a&nbsp;za odmenu ma zbavuje povinnosti platiť ovocný pohár. Vďaka miniatúrnemu „hlavnému mestu“ ostrova Con Son je všetko vzdialené do troch minút cesty motorkou, a&nbsp;tak sa kvôli chutným orieškom znovu vraciam na tržnicu nakúpiť niekoľko balíkov do zásoby pred cestou domov. Do odchodu lode nám ostáva pár hodín, skracujeme si ich kúpaním na neďalekej pláži. Na obed sa vraciame do hotela, energiu dopĺňame populárnymi vietnamskými bagetami a&nbsp;kávou a&nbsp;už o&nbsp;pár minút sedíme v&nbsp;preplnenej dodávke smerujúcej do prístavu.

Nastupujeme na modernú krytú rýchloloď, ktorá zvnútra pripomína skôr lietadlo. Spolu s&nbsp;nami cestuje celá vojenská čata, vyslaná na pevninu pre služobné povinnosti. To, že lodnú prepravu nanovo spustili len dnes pre nepriaznivé počasie počas predchádzajúcich štyroch dní, vo mne vzbudzuje nádej, že by to mala byť pokojná a&nbsp;bezpečná cesta. Opak je však pravda. Prvá polhodina je relatívne v&nbsp;pohode, no potom sa začína hotové peklo, trvajúce nepretržite takmer štyri hodiny. Podľa môjho skromného odhadu poprevracalo rozbúrené more žalúdky asi 70 percentám cestujúcich vrátane mojej priateľky a&nbsp;niekoľkých vojakov. Stevardky nestíhajú rozdávať vrecúška, a&nbsp;tak to niektorí „sypú“ priamo do odpadkových košov alebo čohokoľvek, čo im padne pod ruku. Kombinácia niekedy až zvieracích zvukov a&nbsp;zápachu ešte znásobuje tento efekt a&nbsp;spúšťa doslova reťazovú reakciu. Osobne som to ako-tak zvládol, pričom mi výrazne dopomohlo čítanie knihy ako forma odreagovania, no musím priznať, že v&nbsp;niektorých momentoch mi takisto veľa nechýbalo. Všetci pasažieri čakali na príchod do Vung Tau ako na spasenie a&nbsp;cesta trvala večnosť. Po vylodení sme siahli po prvej motorke na prenájom od sympatického pána a&nbsp;v&nbsp;hoteli dopriali našim žalúdkom trošku oddychu. Decentná večera v&nbsp;indickej reštaurácii nám dodala sily na nočnú prehliadku tejto prímorskej destinácie, mimochodom, veľmi obľúbeného dovolenkového útočiska Vietnamcov z&nbsp;juhu krajiny. Hneď po raňajkách ďalšieho dňa smerujeme do prístavu na dvojhodinovú riečnu plavbu do cieľa našej dovolenky v&nbsp;Hočiminovom Meste.

Súostrovie utrpenia: Už len cesta na toto miesto si vyžaduje pevné nervy a silný žalúdok

Výber pre vás

Súostrovie utrpenia: Už len cesta na toto miesto si vyžaduje pevné nervy a silný žalúdok

Súvisiace články

Rímske pamiatky, kovboji na bielych koňoch a býčie zápasy: Čo ponúka rušné Južné Francúsko?

Gróf stále žije: V Českej vysočine sa budete cítiť ako v romantickej rozprávke

V neviditeľnej vode: Exotické Filipíny sú rajom pre potápačov

Výber pre vás