Vladimír Kampf

Možno niekedy... Keď budeme bohatší a keď bude mať zmysel voziť tovar od Váhu loďami. Váh je stále aj z&nbsp;európskeho pohľadu výhľadová vodná cesta. Všetky nové stavby cez rieku a&nbsp;okolo nej to musia rešpektovať a&nbsp;nechávať pod mostami dosť miesta pre lode. Na mnohých priehradách sa počas výstavby vybudovali aj stavebné časti plavebných komôr.

Dokončenie a&nbsp;splavnenie stredného úseku Váhu sa z&nbsp;priorít štátu postupne vytratilo. „Proti dokončeniu splavnenia hovorí aj technický stav energetických kanálov, ktoré budú onedlho potrebovať nemalé finančné prostriedky,“ vysvetľuje hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Martin Bocák.

<ul>
<li>Rieka Váh je najdlhšia rieka na Slovensku. Meria 403 kilometrov.</li>
<li>Objemom najväčšia priehrada je Liptovská Mara. Zmestí sa do nej 360,5 milióna m3 vody. Súčasťou systému priehrad a kanálov na Slovensku je aj Oravská priehrada s objemom 345,9 milióna m3.</li>
<li>Rozlohou najväčšia je na Slovensku Oravská priehrada s plochou 35 miliónov m2.</li>
<li>Najvyššie priehrady sú mimo toku Váhu. Turček je vysoký 66 metrov, o meter nižšia je priehrada Nová Bystrica.</li>
<li>Najužší z frekventovaných cestných mostov na rieke je Krajinský most v&nbsp;Piešťanoch.</li>
</ul>

To naj...

Medzi stavbami je viacero „seniorov“ či „pacientov“. „Doposiaľ stavby vážskej kaskády vzorne plnili svoju úlohu s&nbsp;minimálnymi výpadkami bez nároku na oddych, často verejnosťou nepovšimnuté. Niekedy aj zaznávané. Poskytovali nám svoje služby, vďaka nim správy o&nbsp;povodňovej situácii na Váhu prechádzame bez povšimnutia. Už sa nás netýkajú,“ vysvetľuje hovorca.

Všetky vodné stavby podliehajú odbornému dohľadu. „Kontroly konštatujú, že vodné diela vážskej kaskády sú bezpečné a&nbsp;napriek veku nepredstavujú riziko. V&nbsp;rámci plánu opráv modernizujeme aj ovládacie prvky stavieb. Väčšina hradiacich konštrukcií – najdôležitejších zariadení – je pôvodná. Zrejmé sú postupné úbytky materiálu a&nbsp;nedostupnosť náhradných dielcov. Potrebujeme ich kompletnú výmenu. Na to treba mať jasnú stratégiu a&nbsp;perspektívne financovanie. Investičný dlh voči týmto stavbám postaveným s&nbsp;precíznosťou a&nbsp;odbornosťou našich predkov stále rastie.“

Zvýšenú pozornosť podľa hovorcu vyžadujú podhatia, ktoré sa v&nbsp;niekoľkých prípadoch ukázali ako nedostatočne odolné. Treba do nich dopĺňať odplavený stabilizačný materiál.

„Roky sa zastaviť nedajú. Pripomenú nám to aj priesaky cez hrádze kanálov. Zatiaľ postačujú lokálne opravy na úsekoch namáhaných priesakmi, výhľadovo však bude treba riešiť obnovu tesniacich plášťov komplexne. Najlepšia cesta, ako vodnú stavbu dôkladne zrevidovať, je vypustiť ju. Revízie bude nevyhnutné zintenzívniť. Je to bohatstvo, kapitál štátu a&nbsp;musíme si priznať, že ho nahlodáva zub času. Rozumný hospodár sa o&nbsp;to, čo mu prináša úžitok, musí postarať.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;roku 1938 prišlo Slovensko pri zmene štátnych hraníc o&nbsp;časť elektrárenských spoločností, ktoré pripadli Maďarsku. V&nbsp;tom čase sa zrodila myšlienka využiť viac ako polkilometrový celkový spád Váhu od sútoku Čierneho a&nbsp;Bieleho Váhu až k&nbsp;jeho ústiu do Dunaja na výrobu čistej elektriny a&nbsp;zároveň na ochranu života a&nbsp;majetku obyvateľov v&nbsp;jeho povodí.

„História vážskej kaskády sa vďaka vybudovanej sústave energetických kanálov a&nbsp;vodných elektrární začala písať už v&nbsp;30.&nbsp;rokoch minulého storočia, keď bol po štyroch rokoch výstavby v&nbsp;roku 1936 ukončený a&nbsp;do prevádzky spustený prvý stupeň kaskády Dolné Kočkovce –&nbsp;Ladce,“ vysvetľuje hovorca Martin Bocák.

O&nbsp;desaťročie neskôr boli v&nbsp;prevádzke vodné elektrárne v&nbsp;Ilave a&nbsp;Dubnici nad Váhom. Výstavbu najstaršej časti vážskej kaskády zavŕšil vodný stupeň v&nbsp;Trenčíne.

Výrazný boom zažívalo budovanie veľkých vodných diel v&nbsp;50.&nbsp;a&nbsp;60. rokoch minulého storočia. „V&nbsp;prvej polovici 50.&nbsp;rokov spustili druhú etapu výstavby vážskej kaskády na strednom úseku rieky. Pribudla trojica elektrární v&nbsp;Kostolnej, Novom Meste nad Váhom a&nbsp;v&nbsp;Hornej Strede,“ hovorí M.&nbsp;Bocák.

V&nbsp;roku 1958 už fungovala aj priehrada Nosice, známa ako Priehrada mládeže. Okrem energetického využitia projektanti rátali s&nbsp;jej využitím na rekreáciu a&nbsp;rybolov. Okrem priehrad rástli inundačné hrádze Váhu, ktoré ochraňujú územie pred povodňami.

„Ničivú silu Váhu pretvárali budovatelia na energiu. V&nbsp;hornej časti rieky na prelome 50.&nbsp;a&nbsp;60.&nbsp;rokov dokončili nádrž v&nbsp;Krpeľanoch. Vodu odviedli kanálmi do vodných elektrární v&nbsp;Sučanoch a&nbsp;Lipovci. V&nbsp;tom čase dokončili v&nbsp;Piešťanoch priehradu Sĺňava. Tá zásobuje vodou nielen elektráreň v&nbsp;Maduniciach, ale zabezpečuje dodávku chladiacej vody pre atómové elektrárne v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach,“ vysvetľuje hovorca.

V&nbsp;roku 1965 pribudla sústava vodných diel pod Žilinou od Hričova až po Považskú Bystricu. V&nbsp;prvej polovici 70.&nbsp;rokov dokončili Liptovskú Maru. „Jej ochranný význam pociťujeme všetci až po ústie rieky do Dunaja. Má dominantný podiel na zlepšení prietokov Váhu v&nbsp;suchých letných obdobiach, ale vypúšťaním v&nbsp;zimnom období zároveň umožňuje predchádzať vzniku ľadových povodní pod sútokom so studenou vodou Oravy. Jej súčasťou je vyrovnávacia nádrž v&nbsp;Bešeňovej.“

Najnižšie položené veľké stavby vážskej kaskády sú vodné dielo Kráľová, dokončené v&nbsp;roku 1985, a&nbsp;vodné dielo Selice z&nbsp;roku 2000. Poslednú priehradu dokončili v&nbsp;roku 1998 v&nbsp;Žiline.

Za vlád premiéra Vladimíra Mečiara boli Kráľová a&nbsp;Selice kľúčové pre splavnenie časti našej najdlhšej rieky. Žiaľ, smelé plány zostali len v&nbsp;podobe jednej skúšobnej plavby do prístavu v&nbsp;Šali. Menší remorkér s&nbsp;malým&nbsp;prázdnym&nbsp;tlačným nákladným člnom z&nbsp;Dunaja sa ledva dostal k&nbsp;prístavnému múru pod most medzi Šaľou a&nbsp;jej mestskou časťou Veča. Mala to byť svetlá budúcnosť dopravy tovaru najmä z&nbsp;chemickej továrne Duslo.

Mečiar síce plavbu slávnostne spustil, ale prakticky a&nbsp;technicky to bolo nemožné. Jednému ukážkovému remorkéru museli vypustiť z&nbsp;priehrad vodu, aby preplával či prešúchal sa po neregulovanom dne Váhu. V&nbsp;súčasnosti sa menší remorkér dostane sotva do Kolárova.

O&nbsp;rozruch okolo plavby po Váhu sa naposledy postaral český prezident Miloš Zeman. Hovoril o&nbsp;pláne spojiť Dunaj s&nbsp;Labe. V&nbsp;jednej z&nbsp;možností mali lode plávať až do Piešťan a&nbsp;odtiaľ kanálom na Moravu.

Rieky sa prirodzene zanášajú. V&nbsp;minulosti sa ich tok menil aj podľa toho, kde sa práve koryto „upchalo“. „Najzanesenejšie nádrže sú Krpeľany a&nbsp;Hričov. Ich prívodné kanály sa zanášajú len minimálne, aj to len v&nbsp;rozšírených častiach pred vodnými elektrárňami. Pred vtokmi do elektrární bývajú minimálne nánosy.“

Vodohospodári čistia nádrže len počas revízií a&nbsp;iba pred vtokmi do elektrární a&nbsp;pred hradiacimi konštrukciami. „Pri dostatočných prietokoch približne 500 kubických metrov za sekundu nádrže preplachujeme. Keď sú vyššie stavy vody, čiastočne sa prefiltrujú aj nánosy,“ vysvetľuje M.&nbsp;Bocák.

Na dne kanálov je všeličo. Kým koryto Váhu sa nedá jednoducho vypustiť, pri čistení prázdnych kanálov sa dostávajú na svetlo sveta aj predmety z&nbsp;trestnej činnosti. „Tie najviditeľnejšie sú vraky áut, trezory, potom munícia a&nbsp;podobne. Nálezy hlásime polícii.“

Vodohospodári sa starajú aj o&nbsp;prirodzené koryto rieky. Horšie je to s&nbsp;priestorom medzi hrádzami v&nbsp;takzvanom inundačnom území. Pozemky nepatria správcovi toku, ale súkromným osobám, urbárskym spoločnostiam a&nbsp;ďalším. „Ich majitelia si nedostatočne neplnia povinnosti vyplývajúce zo zákona o&nbsp;povodniach a&nbsp;nezabezpečujú prietočnosť inundačného územia, neodstraňujú náletové dreviny a&nbsp;krovité porasty. Keby aj náhodou chceli – čo sa doteraz nestalo –, bol by isto problém so štátnou ochranou prírody,“ upozorňuje hovorca na možné konflikty.

„Dali sme vypracovať štúdie o&nbsp;vplyve zarastenosti inundačného územia na odtokové pomery koryta Váhu. Zarastenosť zvyšuje hladinu vody pri storočnom prietoku približne o&nbsp;pol metra a&nbsp;v&nbsp;niektorých úsekoch i&nbsp;viac,“ dodáva.

Súmrak svetlej budúcnosti: VÁŽSKU KASKÁDU žerie zub času

Výber pre vás

Súmrak svetlej budúcnosti: VÁŽSKU KASKÁDU žerie zub času

Súvisiace články

Dobrý vojak oslavuje stovku: Bol tak skvele vymyslený, až mnohí veria, že naozaj existoval

S automobilkou za humnami: Už na prvý pohľad vidno, že ZAVAR nie je chudobná dedina

Osem rokov fotografoval svoju babku: Cítil som, že jej chýba pocit, že je potrebná

Výber pre vás