Ladislav Hámor

Po toľkých rokoch si zvykli, bezbranní sú najmä bicyklisti a&nbsp;chodci, obrnili sa trpezlivosťou. „Z&nbsp;obecných komunikácií v&nbsp;exponovaných časoch vojsť autom na hlavnú trasu trvá niekedy pridlho,“ reaguje Stanislav Nechaj, ktorý je už tretie volebné obdobie starostom Hubovej. „Dopravný tanec“ je porovnateľný s&nbsp;tým pod Strečnom. V&nbsp;hustej premávke sa veľmi zle orientujú aj školáci. „Prechádzajú cez cestu, ibaže tých áut je neskutočne veľa a&nbsp;kolóny sa tiahnu celou dedinou,“ dopĺňa riaditeľka základnej školy Martina Čiešková.

Rezortný šéf Jozef Ráž mladší chce pokračovanie diaľnice D1 realizovať už v&nbsp;budúcom roku. Azda aj dozrievajú vavríny z&nbsp;bobkového listu, ale pre koho? Za zbabrané manažovanie výstavby D1 pod Tatrami? Za predražené zákazky? Ešteže Európska komisia pomohla a&nbsp;z&nbsp;Kohézneho fondu v&nbsp;marci schválila investíciu 125&nbsp;miliónov eur na susedný 15-kilometrový úsek do Hubovej.

Prvá písomná zmienka: 1425
&nbsp;
Pri Váhu a v Hubovskej doline žili na šoltýskom práve pastieri oviec, neskôr garbiari a iní remeselníci. V Bystrej doline je zrúcanina huty, čo svedčí o kováčstve.
&nbsp;
Názov:&nbsp; Názov obce Gombáš platil do júna 1948. Koreň slova gomba –&nbsp;huba, je slovenský, prípona -áš je maďarská. Ani podpisová akcia za zachovanie názvu nepomohla. Do obce patrila Ľubochňa.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1 088
&nbsp;
Rozloha: 17 km²
&nbsp;
Erb obce: Podľa historického pečatidla –&nbsp;odtlačku na dokumente z roku 1867, ho navrhli Ladislav a Dragica Vrteľovci.

Hubová

Domáci sú nechtiac kľúčovým miestom pomyselného „frontu“. Generácie tunajších obyvateľov si privykli na autá pod oknami, na trúbenie klaksónov, blato, mláky aj zvírený prach. Z&nbsp;hľadiska plynulosti cestnej premávky i&nbsp;jej bezpečnosti je v&nbsp;obci neudržateľný stav. A&nbsp;„pozičné boje“ o&nbsp;varianty posledného úseku prebiehajú dlhodobo –&nbsp;ide o&nbsp;to, či stavať variant tunelový alebo údolný. Po polstoročí azda vyberú správne. Ešte nerozostavaný a&nbsp;nevysúťažený úsek Turany –&nbsp;Hubová pokladá Jozef Ráž mladší za reálny. Guráž mu teda nechýba. 

„Urbanistický dopravný koridor v&nbsp;osi Bratislava –&nbsp;Trnava –&nbsp;Prešov – Košice mal byť už dávno skompletizovaný. Zbytočné sa pýtať, či sa to oplatí. Čistá matematika ide bokom. Aj teraz, ak ide o&nbsp;necelé dve miliardy eur zo štátneho rozpočtu. Geopolitický rozmer D1, čo vedie na východnú hranicu schengenu a&nbsp;EÚ, je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo sa o&nbsp;europeniaze uchádzať budeme,“ hovorí minister a&nbsp;predlžovať prípravu podľa neho úsek iba predraží. Najbližší čas ukáže, či Ráž mladší vstúpi do histórie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE, KDE SA MODLIA ZA ZLEPŠENIE DOPRAVNEJ SITUÁCIE, NÁJDETE V GALÉRII

Starosta Krpelian Martin Schestág druhý povrchový variant preferuje, lebo tvrdí, že výnimku z&nbsp;vodného EIA takejto stavbe udeliť nemožno, keďže ide o&nbsp;pitnú vodu. Ale oponenti zas tvrdia, že technologicky sa dá pitná voda efektívne chrániť, prípadné škody eliminovať. Ani starosta Schestág v&nbsp;Krpeľanoch, ani v&nbsp;Ratkove však s&nbsp;tunelovým variantom uzrozumení nie sú. V&nbsp;obciach sa boja, aby výstavba dočasne neohrozila podzemnú pitnú vodu. „Máme výnimku z&nbsp;vodného EIA, ku ktorému sú pripomienky. Obce si vyvolané investície môžu aj s&nbsp;kompenzačnými opatreniami uplatniť,“ uisťuje minister. V&nbsp;meandri Váhu sa mal stavať úžinový variant, ale pre silný tlak ekológov boli práce zastavené. Teraz by to znamenalo znovu roky príprav a&nbsp;vzhľadom na najnovšie vyhlásenie celoeurópsky chráneného územia Natura 2000 by to bolo už aj zbytočné.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pre Hubovčanov by to bola veľmi zlá správa. Tunelový variant masívom Kopa víta i&nbsp;Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko: „Sme radi, že krásna dolina, ikonický sútok Oravy a&nbsp;Váhu pod majestátnym Šípom, sútok, ktorý patrí medzi najkrajšie miesta na Slovensku, ostane uchránený od devastácie stavbou diaľnice.“ Starosta Ratkova Rastislav Frkáň: „Nie je to tak, že my zdržujeme výstavbu, len sa bránime. Nekonali pätnásť rokov a&nbsp;teraz za polrok chcú všetko vyriešiť výnimkami.“ Kým však nebude stáť úsek s&nbsp;tunelom Korbeľka, skoro šesť kilometrov dlhým, autá budú naďalej jazdiť Hubovou. Na sociálnej sieti ktorýsi z&nbsp;vodičov ironizuje: „Máme čas kochať sa prírodou alebo v&nbsp;závere obce aj storočnými zrubmi, sýpkami, autentickou ukážkou liptovskej ľudovej architektúry.“

V&nbsp;roku 1983 založili chov oviec. Farmári sa snažili zachovať pôvodný ráz krajiny i&nbsp;salašníctvo. Turisti sa na farme Krajinka zblízka zoznámia so životom na salaši. Priamo z&nbsp;reštaurácie od stola sledujú cez veľkorozmernú sklenú stenu ovčín, dojenie i&nbsp;život bačov, valachov, honelníkov. Tradície v&nbsp;modernom strihu vidieckej turistiky zabalené do malebnej Hubovskej doliny. Z&nbsp;kuchyne sa šíri vôňa demikátu –&nbsp;starosvetskej bryndzovej polievky, a&nbsp;jahňacieho perkeltu. Typické parenice údia obďaleč. Nečudo, že zvedavcov je zblízka i&nbsp;zďaleka dosť. 

Okolie láka aj peších turistov. „S&nbsp;občianskym združením Prales, Národným parkom Veľká Fatra a&nbsp;so susedmi z&nbsp;druhej strany Váhu –&nbsp;švošovskými turistami, sme privítali spoločné dielo, takmer 11-kilometrový Hubovský okruh. Začína sa v&nbsp;železničnej stanici Švošov, pokračuje novou lávkou, ľudovo nazývanou doteraz hojdacím mostíkom –&nbsp;verejnosti ho odovzdali vo februári,“ vraví šéf miestneho klubu turistov Štefan Ižo.

Rieka vždy stála v&nbsp;ceste životne dôležitého severojužného spojenia Liptova s&nbsp;Oravou. V&nbsp;roku 1669 postavili na kráľovský príkaz most. V&nbsp;Hubovej ešte donedávna premávala historická kompa. Slúžila v&nbsp;časoch pltníkov i&nbsp;čulej plavebnej premávky. Lavicu pre peších spájajúcu Švošov s&nbsp;Hubovou postavili v&nbsp;roku 1968, po polstoročí statik posúdil jej poškodenie. Vraj bola na spadnutie. Starosta Švošova Milan Široň: „Jedno z&nbsp;nosných hrdzavých lán bolo do polovice hrúbky zodraté, už by asi povolilo. Problém s&nbsp;lavicou ukázal, aká je pre nás dôležitá. Dospelý si skôr poradil, ale dieťa, čo chodí do školy v&nbsp;Ľubochni, horšie. Aj Hubovčania boli zvyknutí cestovať železnicou.“

Na novú, elegantne „štýlovú“ cyklolávku za 1,4&nbsp;milióna eur sú však hrdí. Aj vo Švošove, aj v&nbsp;Hubovej. Lavica ich opäť spája, hoci v&nbsp;každej z&nbsp;obcí volili iného prezidenta. Ak chceli eurofondy na výstavbu, museli projekt ušiť na mieru cyklotrase do susednej Komjatnej. Ceny práce i&nbsp;stavebných materiálov sa medzitým po treťom kole verejného obstarávania zvýšili. Starú lavicu zlikvidovali na brehu. Novú cyklolávku postavili o&nbsp;osem metrov vyššie proti prúdu. Motorové vozidlá tadiaľ prejsť nemôžu, výnimku majú záchranné zložky.

V júli pred piatimi rokmi Hubovú zapísali k&nbsp;sídlam, kde žijú trojčatá. V&nbsp;Ružomberskom okrese sa to udialo po 35&nbsp;rokoch. „Spočiatku to bol šok, lekárka potvrdila tehotenstvo s&nbsp;tým, že na vaječníkoch mám cysty. Po následnej kontrole mi povedala, že v&nbsp;mojom tele bijú ďalšie tri srdiečka,“ spomína Romana. „Každé z&nbsp;nich vzhľadovo iné, každé malo svoje vajíčko, svoju placentu,“ spomína mamička. Ešte v&nbsp;nemocnici začala dojčiť. A&nbsp;ako vyberala mená? Poradným orgánom bol ocko a syn Oliver. Aj susedia rodičom so starostlivosťou spontánne pomohli, lebo s&nbsp;tromi bábätkami to nemali vždy jednoduché. Narodili sa predčasne, vážili každé niečo vyše kilogramu. Romana Holíková, v&nbsp;tom čase 28-ročná matka z&nbsp;Hubovej, po pôrode dochádzala do martinskej univerzitnej nemocnice. Po dvadsiatich piatich dňoch šťastná mamička po prvý raz držala v&nbsp;náručí Leu, Matúška a&nbsp;Šimonka.

„Deti z&nbsp;viacpočetnej tehotnosti a&nbsp;narodené pred termínom nie sú donosené ani zrelé. A&nbsp;tak musia do inkubátora,“ vysvetlil prednostaNeonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v&nbsp;Martine Mir­ko Zibolen. „Prvé mesiace? Matúš bol najtvrdší oriešok, ťažká povaha po mame. Všade musel byť prvý,“ vraví jeho mama Romana. Musela ho prvého kŕmiť aj nosiť na rukách, vyžadoval viac pozornosti –&nbsp;možno preto, lebo strávil v&nbsp;nemocnici o&nbsp;jeden mesiac viac ako súrodenci. Finančne pomohla rodine jednorazovým príspevkom aj obec. No ani tak Holíkovcom nebolo vždy do spevu.

V&nbsp;roku 1970 sa tri ružomberské dychovky spojili s&nbsp;hudbou v&nbsp;Hubovej, ktorú od roku 1955 viedol salezián Štefan Olos, a&nbsp;utvorili nevídané stočlenné hudobné teleso. Dlhé trvanie však nemalo. Obecný kronikár Karol Okáľ zaznamenal aj úspešné medzníky domácich ochotníkov, ktorí fungujú vyše sto rokov a&nbsp;patria k&nbsp;najoceňovanejším na Slovensku. „Kedysi, keď ešte účinkoval zásluhou saleziána profesora Štefana Olosa 120-členný hudobno-spevácky súbor Liptov v&nbsp;Hubovej, vravievalo sa, že tam spieva celá dedina. Bola to pravda, ale len potiaľ, dokiaľ nezavadzal kultúrnym pracovníkom okresu vedúci súboru –&nbsp;kňaz, ktorý sa ešte odvážil nacvičovať aj cirkevné spevy.“

V&nbsp;časopise Javisko znalec divadelnej amatérskej scény Anton Kret píše: „V&nbsp;súbore z&nbsp;Hubovej doslova prekvapí záľaha hereckých špičiek, ale aj režijná práca Milana Matisa, pričom ich sprevádza vysoká inscenačná náročnosť a&nbsp;vycibrená predstavivosť.“

V&nbsp;divadelnom súbore združenia divadelných ochotníkov v&nbsp;Hubovej sa osadenstvo rokmi menilo ako v&nbsp;rodinách ochotníkov, kde sa postupne ženísi s&nbsp;mladuchami stávali dedami a&nbsp;babkami. V&nbsp;roku 2013 po tristo rokoch od Jánošíkovej popravy oprášili inscenáciu muzikálu Ľubomíra Feldeka a&nbsp;Egona Gnotha Z&nbsp;dreva vyrezané alebo Jánošík podľa Vivaldiho. Bývalá starostka Zdenka Jarošová sa okrem pôsobenia v&nbsp;súbore venuje výchove mladých a&nbsp;v&nbsp;jej detskej hereckej družine bol i&nbsp;držiteľ ceny OTO Peter Marcin. 

Herečka Anna Javorková síce v&nbsp;Hubovej rástla, ale nie s&nbsp;ochotníkmi. „Herecký talent so širokým diapazónom, s&nbsp;mimoriadne vrstevnatou paletou odtieňov hereckých kreácií je darom od Boha,“ takto vyjadril umelecký šéf Činohry SND Juraj Slezáček svoj obdiv k&nbsp;Anne Javorkovej. „Dostať sa na VŠMU nebolo až také jednoduché ako teraz. Viem, na skúšky ju pripravoval slovenčinár Stanislav Bohm,“ vraví Zdenka Jarošová a&nbsp;Stanislav Nechaj dodáva: „Na jej otca, typického horala, si ako malý chlapec dobre pamätám. Obdivoval som jeho fortieľ, ako pracoval s&nbsp;koňmi. Dobrých, spoľahlivých furmanov vtedy už veľa nebolo.“

V&nbsp;roku 1972 vkročila do divadelného súboru v&nbsp;Hubovej Anna Mišurová, stvárnila plnokrvné štylizované postavy. Dnes vedie poloprofesionálny bábkový súbor Ofina. „Detský divák má svet, kde rastú túžby po poznaní a&nbsp;jazyk je bránou do sveta a&nbsp;srdca,“ vraví herečka. Jej učiteľom i&nbsp;vzorom bol populárny Jozef Adamovič.

V&nbsp;hubovskej škôlke a&nbsp;zá­kladnej škole možno rastú ďalší úspešní herci. V&nbsp;rámci Hviezdoslavovho Kubína tí najmenší súťažili pásmom O&nbsp;svrčkovi a&nbsp;mravcoch a&nbsp;vareškovým divadielkom Soľ nad zlato. Za interpretáciu prózy a&nbsp;poézie ocenili Olivera a&nbsp;Jazmínu Holíkovcov.

Rátajte so zdržaním: Ako sa žije v Hubovej, ktorou denne prefrčí 27 tisíc vozidiel?

Výber pre vás

Rátajte so zdržaním: Ako sa žije v Hubovej, ktorou denne prefrčí 27 tisíc vozidiel?

Súvisiace články

Dva svety: V Kováčovej nájdete okrem kúpeľov aj storočného muža, ktorý ešte píli drevo

Poloha na závidenie: Na dedinku Háj v Slovenskom krase dohliada anjel od amerických filmárov

Malá dedina, veľká rodina: Smrdáky sú svetovým unikátom s odorom sírovodíka

Výber pre vás