Peter Ličák

Najnavštevovanejšou svätyňou na svete je Bazilika svätého Petra vo Vatikáne, ktorej kupolu navrhol Michelangelo Buonarroti. Podľa Guinnessovej knihy rekordov je najväčším kostolom sveta Bazilika Panny Márie pokoja v Pobreží Slonoviny, ktorá spolu s vonkajšou rozlohou zaberá 30-tisíc štvorcových metrov. K architektonickým skvostom nesporne patrí barcelonský chrám Sagrada Familia. V roku 1882 ho začal stavať architekt Antoni Gaudí, je to sakrálne dielo, ktoré stále nie je dokončené.

Na Červenom námestí v Moskve v susedstve kremeľských hradieb budí obdiv turistov pravoslávny Chrám Vasilija Blaženého, jeho výstavbu inicioval démonický cár Ivan Hrozný. Pri návšteve severného Francúzska je hriechom obísť kláštor na&nbsp; Mont-Saint-Michel, vypínajúci sa k nebu nad malou ostrovnou dedinkou v normandskom zálive.&nbsp;

Ale aj na Slovensku máme jedinečné sakrálne dedičstvo, ktoré láka turistov z celého sveta. Sú to drevené cerkvi v rusínskych dedinkách na severovýchode krajiny. Na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaný rímskokatolícky Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove a gréckokatolícke cerkvi v Ladomirovej, Bodružale a v Ruskej Bystrej. Do drevenej cerkvi chodia na bohoslužby aj pravoslávni veriaci v Ruskom Potoku. Súbor drevených kostolíkov, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, tvorí 27 vzácnych sakrálnych stavieb, najviac ich je v okresoch Svidník a Bardejov.&nbsp;

Jedinečný kostol nesúci meno svätého Ladislava prichýlilo v roku 1500 do svojho zeleného náručia Slovenské rudohorie. Je to nielen naše najrozsiahlejšie horstvo, ale aj najbohatšie nálezisko nerastných surovín. Ložiská rúd sú sústredené najmä v okolí Rožňavy, Rudnian, Bane Lucie, Gelnice, Smolníka, Sloviniek, Mlyniek, Nižnej Slanej, Dobšinej.

Na Jasovskej planine, len pár kilometrov za mestečkom Moldava nad Bodvou, v chotári obce Debraď stojí v nadmorskej výške 420 metrov pri prameni svätého Ladislava trámová kaplnka, ktorú tu v širokom okolí nazývajú naozaj výstižne: rastlinný kostol. Nemá do závratnej výšky vytiahnutú zvonicu, nezdobia ho fresky od chýrneho renesančného maliara ani oltár Majstra Pavla z Levoče, chýbajú mu okná so skvostnými vitrážami, obrazy Svätej Trojice, na jednoduchom kamennom oltári nie sú nachystané pozlátené kalichy na omšové víno.

Chrám na Jasovskej planine nemá dokonca ani steny či vysoký klenbový strop, nemá chórus s organom, spovednicu na očistenie hriešnych duší ani kazateľnicu, z ktorej pán velebný každú nedeľu šíri slovo Božie. A predsa je to kostol, ktorý má jedinečnú, nenapodobiteľnú atmosféru, ktorú mu štedrými dúškami dodáva príroda Slovenského rudohoria. Tridsať rokov je cieľom pútnikov, z obce Drienovec k nemu smeruje nielen turistický chodník, ale aj krížová cesta. Odpustové slávnosti na počesť svätého Ladislava sa konajú pri rastlinnom kostole koncom júna.&nbsp;

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Jednoduchá drevená konštrukcia rastlinného kostola vyrástla pred dvanástimi rokmi na schátraných, sotva viditeľných základoch Kostola svätého Ladislava, ktorý patril premonštrátskému rádu, ktorý sídlil v jasovskom kláštore. Kostol dal postaviť v roku 1500 jasovský prepošt Domonkos Bátkay, ktorý do týchto končín prišiel slúžiť Bohu za čias kráľa Mateja.

Premonštrátski mnísi vlastnili kostol len pol storočia, do svojej správy ho zobrali miestni zemepáni. Život kostola pod ich vedením bol krátky. V roku 1570 sa turecké vojská dostali až na územie Spišskej, Abovskej i Turnianskej župy, a ako mali vo zvyku, aj tento kostol ďaleko od ľudských obydlí vypálili. Niektorí historici pripúšťajú, že v blízkosti kostola kedysi pravdepodobne stál aj kláštor. K takýmto úvahám ich vedie historická mapa z roku 1788, na ktorej je poniže kostola zakreslená ďalšia budova.

Myšlienkou na znovuvybudovanie Kostola svätého Ladislava sa niekoľko rokov zaoberala starostka Debrade Anna Pappová a kňaz László Frankovics. Ich spoločnou túžbou bolo aj oživenie tradičných náboženských pútí ku kostolu na Jasovskej planine, ktoré Štátna bezpečnosť zakázala s príchodom päťdesiatych rokov. Po druhej svetovej vojne si veriaci z okolia postavili na mieste pôvodného kostola aspoň skromnú kaplnku, ale v päťdesiatych rokoch vyhorela. Veriaci z Debrade sú presvedčení, že ju vypálili agenti Štátnej bezpečnosti, aby raz a navždy zlikvidovali známe pútnické miesto.

S pomocou historika Ľudovíta Szántaia, architekta Tamása Gábora a pod dohľadom Karola Szabóa-Fecsua sa pred trinástimi rokmi podarilo na základoch vypáleného kostola postaviť jedinečnú drevenú konštrukciu, ktorá pamätníkom pripomína podobu vyhorenej kaplnky. Drevenú konštrukciu chrámu zo vzácnej červenej jedle zdobia popínavé rastliny, ktoré sa v tomto kraji tešia takmer v každom rodinnom dome veľkej obľube.

Magickú atmosféru rastlinného kostola umocňujú nielen púte, ale aj to, že tam údajne došlo k niekoľkým zázrakom. Jedna z najznámejších povestí hovorí o uhorskom kráľovi Ladislavovi I., ktorý tadiaľ tiahol v 11. storočí na čele vojska do boja proti Kumánom. Jeho vojaci boli na pokraji síl, lebo im chýbala voda. Kráľ na mieste, kde dnes stojí kostol, zabodol do zeme meč a začal sa modliť. Vo chvíli, keď meč zo zeme vytiahol, vytryskol na tom mieste výdatný prameň. Odvtedy je známy ako Ladislavova vyvieračka.&nbsp;

Rarita Slovenského rudohoria: Z vypáleného kostola na Jasovskej planine je rastlinný chrám

Výber pre vás

Rarita Slovenského rudohoria: Z vypáleného kostola na Jasovskej planine je rastlinný chrám

Súvisiace články

Aké je hlavné mesto Vianoc? Zavítali sme do centra diania betlehemského príbehu

Farebný svet hluchoslepých: Aké obrazy maľujú ľudia, ktorí nevidia a nepočujú?

Dedina perníkových chalúpok: Do obce so 129 obyvateľmi zavítajú desaťtisíce návštevníkov ročne

Výber pre vás