Aleš Tvrdý

Sobota ráno. Deň ako každý iný. Sledujem jemný obláčik pary, ktorý sa nenápadne dvíha z&nbsp;hladiny mojej kávy. S&nbsp;vážnym výrazom v&nbsp;tvári sa ma môj známy pýta: „Toto si videl? Výbuch podmorského vulkánu spôsobil prívalovú vlnu cunami na Tonge.“ Prebehol mi mráz po chrbte. To hádam nie! Počúvam text, ktorý mi osoba oproti mne nahlas číta z&nbsp;aktuálnych svetových správ. V&nbsp;hlave sa mi predbiehajú spomienky, ktoré mám práve z&nbsp;tejto ostrovnej krajinky na opačnej strane planéty. Hneď myslím na Anu. Dúfam, že je v&nbsp;poriadku. Ona aj všetci z&nbsp;ostrova. Vyťahujem telefón a&nbsp;idem jej rýchlo napísať, ako je na tom. Vidím, že nebola na internete niekoľko hodín. Bleskovo sa mi vybavuje, ako sme spolu sedeli na priedomí domčeka, pozerali na nekonečný oceán a&nbsp;rozprávali sa o&nbsp;živote. Okrem iného mi Ana hovorila o&nbsp;svojej najväčšej nočnej more, ktorá jej mnohokrát nedá spať. Cunami.

Prírodná katastrofa pri ostrovoch Tongy sa odohrala 15. januára tohto roku, keď explodovala podmorská sopka Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, nachádzajúca sa len 65 kilometrov severne od hlavného mesta. Odvtedy pretrváva sopečná aktivita. Podľa NASA išlo o výbuch niekoľko sto ráz silnejší než v prípade atómovej bomby zhodenej na Hirošimu. Mrak popola a plynu siahal až do výšky 40 kilometrov. Následné cunami až s 15-metrovými vlnami zasiahli 84 percent obyvateľov všetkých ostrovov. Prerušila sa komunikácia, zničená bola veľká časť infraštruktúry. Mnohé rozprávkové miesta dnes pripomínajú mesačnú krajinu.

Výbuch, veľká vlna a mesačná krajina

„Žijem na ostrovčeku, sme tu ako jedna rodina. Každý tu každého pozná. Nebojíme sa, že nás niekto vykradne alebo prepadne. Na noc nezatvárame dvere, veď načo? Všetci sa tu máme radi a&nbsp;vzájomne si pomáhame. Ak má niekto problémy, vždy sa nájde človek, ktorý mu pomôže,“ vysvetľuje Ana. Dobre vie, o&nbsp;čom hovorí. Pracuje ako zdravotná sestra a&nbsp;jej plat niekedy nestačí na to, aby si zadovážila dosť potravín na celý mesiac. „Nikdy som však nebola hladná. Vždy niekto príde a&nbsp;buď sa ma spýta, či potrebujem niečo jesť, alebo rovno donesie jedlo. Takto si tu nažívame odnepamäti,“ ukazuje na bohato prestretý stôl. Z&nbsp;jedla, ktoré na ňom leží, sama nič nekúpila. Priniesli ho ľudia z&nbsp;dediny, keď sa dozvedeli, že na ostrove je cudzinec, ktorý si pomýlil ostrov a&nbsp;teraz tu musí čakať takmer týždeň na ďalšiu loď. Obaja sa na tom poriadne zasmejeme, lebo je jasné, že reč je o&nbsp;mne. Na ostrov Ha’afeva prídu ročne priemerne traja turisti. Ja som štvrtý, takže som narušil rovnováhu štatistík. Navyše som z&nbsp;„ostrova“, o&nbsp;ktorom tu nikto nikdy nepočul. Ana premýšľa a&nbsp;pýta sa ma: „Aký veľký je ten tvoj ostrov Slovensko, koľko tam žije ľudí?“ Už som si akosi zvykol na to, že tu na Tonge nazývajú každú krajinu ostrovom. Veď ako inak, keď táto posledná tichomorská monarchia je zložená takisto len z&nbsp;ostrovov. Zdá sa mi to vcelku vtipné.

Keď sa Any pre zmenu pýtam, aký je život na jej ostrove, dozvedám sa mnoho zaujímavých vecí. Ha’afeva je len akási malá bodka na odľahlom kúsku zemegule uprostred tisícov odtieňov modrej farby. Modrá obloha, modrý oceán, všetko modré. Aspoňže tie vysoké palmy sú zelené.

Cestu okolo celého ostrova zvládneme pešo za necelé dve hodiny. Mäkký piesok omývaný po stáročia teplou a&nbsp;slanou vodou je zárukou dokonalého pohľadu do diaľky. Niekde tam vzadu vidím, ako sa na útese lámu obrovské vlny. To je aj posledná bezpečná hranica, na ktorú ma Ana dôrazne upozorňuje. Hovorí, že ak pôjdem do vody, nemám ísť až celkom k&nbsp;morskému útesu, lebo sú tam silné prúdy a&nbsp;takisto sa tam môže nachádzať žralok. Ten by však nemal byť nebezpečný, ak nebudem krvácať alebo močiť do vody. Aj tak sa radšej zdržujem tam, kde nič nehrozí, aby som si zbytočne nevyrobil problémy. Dostatočne populárny som už len tým, ako som sa na toto miesto dostal. Dedinčania sa na mňa chodia stále pozerať ako na slona v&nbsp;cirkuse. Kto by si neprišiel pozrieť „stroskotanca“, ktorý vystúpil na zlom ostrove?

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;každom prípade však tento omyl ľutovať nemusím. Hovorím Ane, že to tu majú veľmi krásne. Ten pokoj, tie vysoké palmy nad jemným pieskom a&nbsp;ten nekonečný oceán všetkých možných odtieňov… Ana súhlasne prikyvuje, no zároveň dodáva, že tento Bohom obdarený raj má aj odvrátenú stranu. A&nbsp;tá naháňa veľký strach. „Ha’afeva je ostrovček, na ktorom nie je žiaden kopec, a&nbsp;na palmu sa nevyškriabem. Veľakrát, keď si v&nbsp;noci líham do postele, nemôžem zaspať. Bojím sa a&nbsp;mám aj zlé sny, že príde veľká vlna cunami. To by bol koniec nielen pre mňa, ale aj pre všetkých obyvateľov ostrovov v&nbsp;celej Tonge. Nemáme sa pred tou veľkou vodou kam skryť a&nbsp;spláchlo by nás ako mravce v&nbsp;umývadle,“ prirovnáva. Radšej prechádzame na veselšiu tému. Obyvatelia tejto krajiny sú skutočne veľmi milí a&nbsp;priateľskí, veď aj druhé meno Tongy znie Ostrovy priateľstva. Celkom súhlasím, veď s&nbsp;úsmevmi, ochotou, so zvedavosťou a&nbsp;s&nbsp;obrovským srdcom sa tu stretnete na každom kroku. Také je miesto, kde som našiel svoju druhú mamu. Ana sa o&nbsp;mňa starala naozaj tak, akoby som bol jedno z&nbsp;jej detí. Ukázala mi, že ľudskosť nielenže nevymrela, ale na niektorých miestach planéty to ňou priam prekypuje. Každé želanie je tu vopred vypočuté a&nbsp;splnené.

Ane hovorím aj o&nbsp;svojom pláne navštíviť školu na hlavnom ostrove Tongatapu s&nbsp;24 žiakmi. Takéto exkurzie medzi deti robím počas svojich ciest veľmi rád. Neprešlo ani pár hodín a&nbsp;od hostiteľky sa dozvedám, že v&nbsp;pondelok ma tam čaká učiteľ! Od radosti mi zovrelo srdce a&nbsp;nemohol som sa dočkať, ako si pozriem vyučovanie na takom odľahlom mieste uprostred južného Pacifiku. Deti o&nbsp;mojej návšteve nevedeli, niektoré ešte nikdy nevideli belocha. Keď sa na školskom dvore objavila moja „exotická“ tvár, niektorí žiaci ostali doslova paralyzovaní. Prestali vykonávať akúkoľvek aktivitu a&nbsp;jediný pohyb robili ich oči, ktoré kopírovali moju chôdzu. Bol to azda jeden z&nbsp;najkrajších momentov z&nbsp;celej cesty.

Skôr ako sa začalo vyučovanie, deti sa pomodlili za úspešný deň. Následne si zaspievali národnú hymnu a&nbsp;až potom sa pustili do práce. Keďže na Tonge sa hovorí tongčinou, nič som nerozumel, bolo však pomerne jednoduché identifikovať jednotlivé predmety. Gramatika, čítanie, matematika a, samozrejme, nejaké hry. Tie išli deťom najlepšie. Počas prestávky zapojili aj mňa. Odložili zošity, ja zas fotoaparát a&nbsp;naháňali sme sa za loptou na tráve pred nízkou budovou školy. Po takom vybláznení mali niektorí žiaci veľký problém vrátiť sa do vyučovacieho procesu. Najväčších nespratníkov musel nakoniec učiteľ presvedčiť plechovou palicou, ktorou im uštedril pár rán po chrbte. Ako by ho za tento výchovný počin odmenili v&nbsp;európskych školách, si zrejme každý dokáže predstaviť. Tu však platí celkom iný meter než na našom kontinente.

Po škole už boli deti o&nbsp;dosť odvážnejšie a&nbsp;niektoré z&nbsp;nich ma odprevadili až k&nbsp;zdravotnému stredisku, kde som bol ubytovaný. Keďže na tomto ostrovčeku nie je žiaden hostel, musel som riešiť nocľah týmto nezvyčajným spôsobom. Medzi mojimi sprievodcami bolo jedno výnimočné dievčatko, volalo sa Rachel. Najskôr sa na mňa bála čo i&nbsp;len pozrieť, ale nakoniec sa z&nbsp;nás stali veľkí kamaráti. Keď sa po škole vrátila domov, hneď mame prezradila, čo zažila. Krátko nato sa ku mne doniesla správa, že ma Rachel pozýva k&nbsp;nim domov, lebo mi chce ukázať svoju rodinu. Vybral som sa tam spolu s&nbsp;Anou, ktorá ma sprevádzala takmer po celom ostrove a&nbsp;tlmočila mi z&nbsp;domácej reči. Rachel už vôbec nebola tým nesmelým dievčaťom zo školy, všetko mi ukazovala. Veľmi sa jej páčil aj môj fotoaparát. Vždy, keď som si ho priložil k&nbsp;oku, ma napodobňovala so svojím imaginárnym „foťákom“ v&nbsp;rukách. Stala sa mojím malým anjelom z&nbsp;Tongy.

Ostrovná krajina s dlhým názvom Tongské kráľovstvo sa nachádza v Austrálii a Oceánii na súostroví Tonga v južnom Tichom oceáne. Súostrovie zahŕňa 169 ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je 36 obývaných. Najväčším ostrovom je Tongatapu s rozlohou 257 km², hlavné mesto je Nuku’alofa. Celková rozloha ostrovov je 748 km², minulý rok tam počas sčítania narátali 100 209 obyvateľov. Prevládajú protestanti (61 percent) pred katolíkmi (16 percent). Úradné jazyky sú tongčina a angličtina. Hlavným zdrojom príjmu zo zahraničného obchodu je poľnohospodárstvo, najmä produkcia kokosových orechov, banánov, batát, vanilky, v živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných a hovädzieho dobytka.

Tonga

Tak ďaleko na mape a&nbsp;také blízke srdcu – aj týmito slovami možno opísať moje dojmy z&nbsp;tohto miesta. Dnes je to, žiaľ, aj úzkosť zmiešaná s&nbsp;obavami. Ana mi na správy stále neodpovedá, a&nbsp;tak mi ostáva len veriť, že ťažké časy po prírodnej katastrofe zvláda podobne ako ďalší obyvatelia v&nbsp;zdraví a&nbsp;čoskoro sa opäť spojíme.

Raj pred katastrofou: Tongu zasiahla skaza, z ktorej sa môže spamätávať celé roky

Výber pre vás

Raj pred katastrofou: Tongu zasiahla skaza, z ktorej sa môže spamätávať celé roky

Súvisiace články

Šokujúce kontrasty Pakistanu: Nepohnete sa bez ozbrojenej ochranky a domáci vás milujú

Znovuzrodenie rieky Arno: Florencia zažíva novodobú renesanciu

Srílanské kopanice: Aj bez slonov ponúkajú miestne pralesy unikátne druhy fauny a flóry

Výber pre vás