<p>Nemal ešte ani pätnásť rokov, keď sa stal karmelitánom. O&nbsp;štyri roky začal chodiť do Brancacciho kaplnky v&nbsp;kostole kláštora Santa Maria del Carmine, kde slávny Masaccio maľoval fresky. Inšpirovalo ho to k&nbsp;vlastnej tvorbe. Jeho diela sa zapáčili Cosimovi I. Medicejskému, zakladateľovi slávneho florentského rodu kupcov, bankárov a&nbsp;vládcov, a&nbsp;objednal si uňho viaceré maľby. Tak sa začala umelecká kariéra fra Filippa Lippiho, najslávnejšieho spomedzi všetkých mníchov maliarov.</p>

<h3>Vášnivé avantúry</h3>
<p>Fra Filippo Lippi však nebol zbožný mních. Cosimo I. Medicejský ho musel neraz zavrieť vo svojom paláci, aby dokončil prácu, no on ušiel, rozstrihal plachty, zviazal ich a&nbsp;spustil sa z&nbsp;okna. Spaľovala ho túžba po mladých ženách. Giorgio Vasari, maliar, historik a jeho súčasník, o&nbsp;tom zanechal svedectvo: <em>„Jeho vášnivé ľúbostné avantúry a&nbsp;chuť žiť boli také veľké, že keď ho tieto pocity zachvátili, zaned­bával prácu a&nbsp;opúšťal rozrobené diela...“</em></p>
<p>Cosimo I. Medicejský to toleroval. Ako pokračuje G. Vasari, vedel, že <em>„ak má umelec skutočné nadanie a&nbsp;k&nbsp;tomu niekoľko chýb, hoci ošklivých, ktoré sa priečia morálke, talent ich dokáže zakryť... Okrem týchto zázračných schopností sa talentu podarí premeniť hrabivosť kniežat na dobrotu, vypudiť zo srdca nenávisť, pochovať ľudskú závisť a&nbsp;vyniesť do neba tých, ktorým sláva zaistí nesmrteľnosť, tak ako to bolo v&nbsp;prípade fra Filippa Lippiho“</em>.</p>

<h3>Únos krásnej Lukrécie</h3>
<p>Keď Filippo Lippi vyzdobil kostol San Ambro, jeho sláva sa začala šíriť do ďalších talianskych miest. Zvlášť krásne maľoval Pannu Máriu, svätice a&nbsp;ženy vôbec. <em>„Filippo Lippi je maliar sentimentu i&nbsp;pôvabu, autor nádherných ženských postáv,“</em> napísala Mária Rzepińska. <em>„Do maliarskeho umenia uviedol typ madony s&nbsp;dieťatkom, svetský, sladký, predstavujúci vtelenie súčasného ideálu mladej krásnej Florenťanky... Ono zľudštenie presýtené svetským citom a&nbsp;svetskou krásou mimoriadne pohoršovalo Savonarolu, ktorý na sklonku 15. storočia, v&nbsp;novej vlne stredovekého asketizmu a&nbsp;spiritualizmu, hromží na Florenťanov za ich svetskosť a&nbsp;hanobenie umenia...“</em></p>
<p>V roku 1456 päťdesiatročný Filippo Lippi uniesol z&nbsp;kláštora Santa Marharita v&nbsp;Prate, kde bol kaplánom, dvadsaťjedenročnú mníšku, prekrásnu Lukréciu Butiovú, ktorá opätovala jeho lásku a&nbsp;s&nbsp;únosom súhlasila. Spolu s&nbsp;ňou opustila kláštor jej sestra Spinetta a&nbsp;ďalšie tri mníšky. Vypukol škandál. Rok nato Lukrécia porodila syna Filippina. Cosimo I. Medicejský požiadal pápeža Pia II., aby talentovaného maliara a&nbsp;jeho milú zbavil mníšskeho sľubu a&nbsp;umožnil im tak zosobášiť sa. Žiadosť doplnil tým, že Lippi vytvoril niekoľko prekrásnych madon. Pápež vyhovel. Aj Filippino bol maliar. Nemal ešte ani dvanásť rokov, keď mu zomrel otec, a&nbsp;hneď začal po ňom dokončovať rozpracované maľby. Spolupracoval so slávnym Botticellim, ktorý od roku 1460 pracoval ako žiak v&nbsp;dielni jeho otca.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Predal tri domy</h3>
<p>Lorenzo Medicejský, Cosimov vnuk, sprostredkoval Filippinovi prácu v&nbsp;kostole Santa Maria sopra Minerva v&nbsp;Ríme, kde namaľoval fresky s&nbsp;výjavmi zo života svätého Tomáša Akvinského. Maľoval i&nbsp;v&nbsp;kostole San Donato pri Florencii, kde dokončoval portréty príslušníkov rodu Mediciovcov po Leonardovi da Vinci.</p>
<p>Filippino Lippi zanechal stopy aj v&nbsp;kaplnke Brancacciovcov vo Florencii. Vytvorili ich toskánski umelci Masolino a&nbsp;jeho žiak Masaccio. Fresky nedokončili, lebo Masolino odišiel niekam do Uhorska a&nbsp;Masaccio zomrel veľmi mladý. O&nbsp;pol storočia zavŕšil ich dielo Filippino Lippi. Kaplnka má meno po mecénovi Feliceovi Brancaccim, bohatom obchodníkovi a&nbsp;významnom politickom činiteľovi v&nbsp;mestskej republike Florencia. V&nbsp;roku 1422 ho vyslali ku kalifovi do Káhiry. Keď sa vrátil z&nbsp;Afriky, bol priam posadnutý túžbou vybaviť kaplnku čo najkrajšou umeleckou výzdobou. Predal tri domy, aby mohol vyplatiť Masolina a&nbsp;Masaccia. To však nestačilo, preto v roku 1425 spreneveril peniaze z&nbsp;mestskej pokladnice. Odhalili ho a&nbsp;potrestali, no neskôr sa opäť dostal do dôležitej funkcie. Vtedy sa zapojil do sprisahania proti rodine Mediciovcov a&nbsp;po jeho neúspechu musel ujsť. V&nbsp;neprítomnosti ho odsúdili a&nbsp;v roku 1458 vyhlásili za nepriateľa štátu. V&nbsp;dejinách umenia je zaznamenané, že Filippino Lippi ovplyvnil aj veľkého Michelangela pri výzdobe Sixtínskej kaplnky.</p>

<h3>Zvádzal do smrti</h3>
<p>Giorgio Vasari tvrdí, že Filippo Lippi v roku 1434 padol do zajatia v&nbsp;severnej Afrike a&nbsp;dostal sa z&nbsp;neho po mnohých mesiacoch za portréty otrokárov. Nie je to potvrdené. Isté však je, že ho v&nbsp;rodnej Florencii postavili pred súd. Biskup Antonio Pierozzi rozkázal naň­ho podať žalobu za nesplatenie dlhu štyridsať florénov maliarovi Giovannimu di Francesco. A&nbsp;boli aj ďalšie žaloby, najmä pre peniaze, ktoré Filippo Lippi potreboval na milenky. Vasari napísal: <em>„Keď sa mu páčila nejaká žena a&nbsp;chcel si ju získať, obetoval na to veľké peniaze...“</em></p>
<p>Nadaný maliar, bývalý mních a&nbsp;náruživý milovník žien Filippo Lippi pracoval až do smrti. Talianski historici umenia pripúšťajú, že ho otrávili príbuzní mladej dámy, ktorú sa pokúšal zviesť. Cirkevní i&nbsp;svetskí činitelia Filippovi Lippimu všetko odpustili. Všetci uznávali jeho maliarske majstrovstvo a&nbsp;pochovali ho s&nbsp;úctou. Na náhrobku si možno prečítať jeho slová: Nikomu nie je cudzí nádherný pôvab mojej ruky. Moje prsty dávali farbám život, napĺňali ich umením. Moje obrazy boli také výrečné, že takmer hovorili a&nbsp;očarúvali duše. Príroda zachytená v&nbsp;mojich postavách sa sama čudovala tomu zázraku a&nbsp;uznávala, že som sa jej dokázal vyrovnať... Sebavedomý fra Filippo Lippi nepreháňal. Postavy, ktoré stvoril z&nbsp;farieb na plátne, a&nbsp;najmä madony s&nbsp;tvárou Lukrécie Butiovej a&nbsp;iných krásnych žien akoby žili aj dnes po viac ako poltisícročí.</p>
<p><strong>MILAN VÁROŠ</strong></p>

Poodhaľte záhady z kníh Milana Vároša: Mních s mníškou splodili svetoznámeho maliara

Výber pre vás

Poodhaľte záhady z kníh Milana Vároša: Mních s mníškou splodili svetoznámeho maliara

Súvisiace články

Génius, ktorému svetové maliarstvo vďačí za mnohé: Kto bol uznávaný i zaznávaný Caravaggio?

Armáda čertov majstra Leonarda: Ruské kaťuše boli kópiou da Vinciho varhanových kanónov

Od kostí zvierat až po transformerov: Etnologička KATARÍNA NÁDASKÁ o histórii hračiek

Výber pre vás