Peter Ličák

Pri odbočke pod stredovekým Turnianskym hradom z&nbsp;hlavného južného ťahu medzi Košicami a&nbsp;Bratislavou na cestu tretej triedy číslo 3306 smerujúcu do štvorkilometrovej Hájskej doliny a&nbsp;obcí Háj a&nbsp;Hačava už zďaleka pútajú pozornosť návštevníkov týchto končín štyri dominanty hrdo sa vypínajúce nad sedlovými strechami bývalých gazdovských domov. Mnohé z&nbsp;nich sa už premenili citlivými stavebnými zásahmi na elegantné víkendové domy a&nbsp;rekreačné chalupy. V&nbsp;dolnej časti Hája vysoko nad domy s&nbsp;prvkami palóckej ľudovej architektúry vyčnievajú veže dvoch kostolov: rímskokatolíckeho z&nbsp;18.&nbsp;storočia, zasväteného svätému Jozefovi, a&nbsp;mladšieho kostola reformovanej cirkvi, postaveného v&nbsp;19.&nbsp;storočí. V&nbsp;hornej časti dediny je to 18-metrová súkromná veža a&nbsp;v&nbsp;najvyššom bode cintorína bdie nad dedinou anjel s&nbsp;odlomeným krídlom vysoký desať metrov.

Poloha: Košický kraj, okres Košice-okolie, región Abov, mikroregión Slovenský kras
&nbsp;
Prvé písomné zmienky: 1357 a 1409
&nbsp;
Počet obyvateľov: 242
&nbsp;
Nadmorská výška: 270 m

Háj

Unikátnu filmovú rekvizitu venovali obci v&nbsp;roku 2000 americkí filmári, ktorí hore na Zádielskej planine pár dní nakrúcali film Za nepriateľskou líniou. Je to vojnová dráma z&nbsp;vojny v&nbsp;Juhoslávii v&nbsp;poslednej dekáde minulého storočia. Socha anjela s&nbsp;prestreleným krídlom sa objavila v&nbsp;scénach na začiatku a&nbsp;konci filmu. Hlavné postavy filmového príbehu nakrúteného za 40&nbsp;miliónov dolárov stvárnili herci Owen Wilson a&nbsp;Gene Hackman. 

Okrem vápencovej Zádielskej planiny film natáčali na ďalších miestach Slovenska –&nbsp;na Martinských holiach, v&nbsp;prírodnej rezervácii neďaleko Žiliny, ako exteriéry filmári po­užili aj filmové štúdiá na bratislavskej Kolibe. Predstaviteľ hlavného hrdinu akčnej vojnovej snímky Owen Wilson si pri natáčaní scén na Zádielskej planine zlomil ruku, zranenie mu ošetrili v&nbsp;košickej nemocnici, príjemné spomienky na tohto herca má aj niekoľko obyvateľov obce Sučany, kam si chodieval do miestnych potravín kupovať čerstvé rožky.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z DEDINY PLNEJ INŠPIRÁCIÍ NÁJDETE V GALÉRII

„Filmári si na začiatku našej obce zriadili dielne, ako komparzisti si zahrali mnohí Hájčania, pätnásť ľudí z&nbsp;dediny im pomáhalo tam, kde potrebovali pomoc. Na scény natáčané hore na Zádielskej planine potrebovali zasneženú krajinu, ale počasie im neprialo, na snehovú perinu či aspoň snehový poprašok čakali márne, a&nbsp;tak použili umelý sneh. Aby ho dostali hore na planinu, vybudovali z&nbsp;dediny hore lesnú cestu. Pre dlhé a&nbsp;ťažké kamióny nebola zjazdná, tak naši ľudia aj z&nbsp;okolia vozili umelý sneh na miesto filmovania na starých nákladných autách V3S. Filmári doslova žasli, čo tieto nákladiaky, niektoré mali aj pol storočia, dokážu. A&nbsp;za túto pomoc nám tu po skončení natáčania previezli na cintorín vrtuľníkom z&nbsp;planiny sochu anjela z&nbsp;nejakej špeciálnej peny,“ hovorí o&nbsp;unikátnom dare hollywoodskych filmárov starosta Hája Július Farkas (59).

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Je tunajší rodák, gazdovali tu jeho rodičia i&nbsp;starí rodičia, ale v&nbsp;tom, kedy vznikla dedina, nemá jasno, tak ako ani historici. Isté je iba to, že v&nbsp;krasovej doline Hájskeho potoka, ozvláštnenej ôsmimi vodopádmi, žili ľudia už v&nbsp;neolite. Jaskyne, ktorými je prevŕtaný Slovenský kras, využívali ľudia z&nbsp;kamennej doby ako skrýše či obydlia. Obec sa prvýkrát spomína v&nbsp;listinách, ktoré boli napísané v&nbsp;rokoch 1357 a&nbsp;1409. Patrila panstvu, ktoré sídlilona Turnianskom hrade, jej obyvatelia boli v&nbsp;Turnianskej stolici, neskôr v&nbsp;Abovsko-turnianskejžupe, známi ako výborní ovocinári. 

„História našej tichej, naozaj veľmi pokojnej dediny je s&nbsp;kultúrnym dedičstvom a&nbsp;tradíciami pre nás silným zdrojom inšpirácií. Samospráva, obyvatelia obce, chalupári, skrátka všetci sa snažíme o&nbsp;to, aby sa napríklad zachovaná tradičná architektúra, ktorá dáva Háju nezameniteľný charakter, využila na rozvoj tunajšieho cestovného ruchu. Dovolím si povedať, že poloha Hája je ideálna ako východiskový bod na výlety rodín s&nbsp;deťmi, ale aj pre turistov, ktorí sú vo svojom živle na najnáročnejších peších túrach. To je veľké plus našej dediny, ktoré nám môže závidieť nejedna obec. Od nás vedú turistické chodníky hore na Zádielsku aj Turniansku planinu, na Turniansky hrad, do Zádielskej tiesňavy. V&nbsp;Hájskej doline smerom na rusínsku obec Hačava sa oplatí vidieť sústavu vodných kaskád a&nbsp;vodopádov známych ako Hájske vodopády,“ hovorí o&nbsp;turistickom potenciáli Hája jeho starosta Július Farkas, ktorý vedie miestnu samosprávu tretie volebné obdobie.

Hoci na plyn je v&nbsp;Háji napojených 70&nbsp;percent domov, ako prezrádzajú skládky dreva pred mnohými domami, ľudia sa aj tu vracajú k&nbsp;starému spôsobu vykurovania domov. „Nečudujte sa, najmä starší ľudia, ktorí okrem penzie nemajú žiadny iný príjem, sa boja, že ceny plynu vyletia hore. Tak sa pre istotu zásobujú drevom, ktoré ich vyjde lacnejšie ako plyn. Trápi nás aj to, že hoci žijeme v&nbsp;dobe, keď sa ľudstvo chystá na misiu na Mars, u&nbsp;nás v&nbsp;civilizovanom štáte civilizovanej Európy dodnes nemáme kanalizáciu. Splaškové vody z&nbsp;domov končia v&nbsp;septikoch, v&nbsp;lepšom prípade v&nbsp;sú­kromných čistiarňach odpadových vôd,“ vylial si srdce starosta Hája.

Aspoň s&nbsp;kvalitnou vodou nemajú problémy, do rekonštrukcie vodovodu investovali už 200-tisíc eur, do vodojemu privádza vodu z&nbsp;prameňa v&nbsp;krasovej oblasti. „Je kvalitná, veď vyviera v&nbsp;čistom prírodnom prostredí národného parku, ale istota je istota, trikrát ročne jej vzorky posielame do popradského laboratória vodárov na rozbor. Ešte ani raz sa nestalo, aby vo vzorkách našli nejaké baktérie či chemické látky,“ konštatuje Július Farkas.

Manželia Eva a&nbsp;Ján Holečkovi sa narodili v&nbsp;Paňovciach na juhu Košickej kotliny, ale pred rokmi sa usadili v&nbsp;Háji. Pani Eva učí na základnej škole v&nbsp;Košiciach, manžel bol takisto učiteľom, ale po 40&nbsp;rokoch zavesil učiteľovanie na klinec. Ako elektrotechnický inžinier učil na košickej dopravnej priemyslovke elektrotechnické predmety, trakciu, elektrické rušne. Na dôchodku sa môže naplno venovať svojmu koníčku, ktorý zhmotňuje vo veľkej zbierke vzácnych kameňov. Vraví, že Slovensko, najmä jeho východné regióny, spoznáva práve prostredníctvom drahých kameňov, minerálov a&nbsp;skamenelín. 

„Nepýtajte sa ma, koľko kusov drahých kameňov tvorí moju zbierku, lebo na takú otázku nemám odpoveď. Ale aby ste mali predstavu o&nbsp;mojom koníčku, tak vám predsa poviem jedno číslo. Vybrúsené, vyleštené kamene získané na Slovensku či tie zo sveta vážia viac ako jednu tonu. A&nbsp;ďalšie dve-tri tony kameňov čakajú na rezanie, brúsenie, leštenie. Čaká ma fúra zaujímavej roboty, musím sa poriadne obracať, leňošenie si nemôžem ani na penzii dovoliť,“ s&nbsp;vtipom hovorí o&nbsp;svojej srdcovej záležitosti pán Holečko (63).

Keď už má roboty s&nbsp;opracovávaním drahých kameňov dosť, venuje sa dve-tri hodiny práci v&nbsp;skleníku. Keď odchádzal do dôchodku, dostal ho ako dar od manželky. „Zbieraniu a&nbsp;opracovávaniu kameňov sa venujem už štvrť storočia, v&nbsp;mladších rokoch som ani len netušil, akému koníčku sa raz budem venovať. Príroda je mojím kostolom, venoval som sa turistike, jeden čas som vášnivo fotografoval rastliny. Pred tridsiatimi rokmi som deväťročnému synovi kúpil encyklopédiu o&nbsp;mineráloch, lebo v&nbsp;tom veku ho kamene dosť zaujímali. Knihu som si prečítal tiež a&nbsp;tak ma tie zaujímavosti o&nbsp;rôznych kameňoch zaujali, že ma svet kameňov doslova opantal. A&nbsp;už ma tá vášeň neopustila, drží sa ma dodnes, dokonca čoraz pevnejšie. Po prečítaní encyklopédie som už nepozeral len na prírodu okolo seba, ale začal som sa pozerať aj pod nohy,“ hovorí zberateľ z&nbsp;Hája.

Najobľúbenejším minerálom Jána Holečka je zriedkavo sa vyskytujúci achát, tento vzácny kameň tvorí desatinu jeho výnimočnej zbierky. „Achát má pre mňa veľké čaro aj preto, že ma dokáže potešiť trikrát. Prvýkrát, keď ho nájdem, druhýkrát, keď na prvý pohľad celkom obyčajný kameň rozrežem na polovice a&nbsp;v&nbsp;tej chvíli mi ukáže v&nbsp;celej kráse svoje tajomstvo v&nbsp;podobe úžasnej kresby, a&nbsp;do tretice ma ohúri svojou krásou po vyleštení do zrkadlového lesku. V&nbsp;tej chvíli to už nie je len taký nejaký bezvýznamný obyčajný kameň, ale drahokam. Kým som prišiel na to, ako vznikali acháty, v&nbsp;ktorých lokalitách sa vyskytujú, ako ich treba leštiť, aby čo najviac vynikla ich kresba, študoval som o&nbsp;nich päť rokov odbornú literatúru v&nbsp;knižnici Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach. A&nbsp;brúsiť drahé kamene ma naučili skvelí brusiči v&nbsp;Česku –&nbsp;pán Vojík v&nbsp;Lomnici nad Popelkou a&nbsp;majster Schreier v&nbsp;Turnove.“

Zberatelia achátov nikdy neprezrádzajú presné miesto, kde ich možno nájsť, aby špekulanti a&nbsp;priekupníci neničili prírodu. Na Slovensku je niekoľko lokalít achátov v&nbsp;Nízkych Tatrách, pri Malužinej, pri Kvetnici pri Poprade, v&nbsp;Malých Karpatoch sa vyskytujú pri Sološnici a&nbsp;Lošonci, na východnom Slovensku sa nachádzajú v&nbsp;Slanských vrchoch aj na viacerých lokalitách v&nbsp;okrese Trebišov. Zbierku pomáha pánovi Holečkovi spestrovať dcéra Veronika, ktorá veľa cestuje po svete, z&nbsp;každej cesty mu prinesie nejaký zaujímavý minerál. V&nbsp;zbierke má aj niekoľko unikátnych skamenelín. V&nbsp;Slanských vrchoch našiel kus dreva, ktoré sa asi za desať miliónov rokov premenilo na kremeň, rástlo v&nbsp;období, keď toto pohorie na východnom Slovensku bolo ešte činnou sopkou. A&nbsp;skamenelina českej prasličky z&nbsp;okolia Novej Páky má dokonca až 50&nbsp;miliónov rokov.

Jedna z&nbsp;kvarteta výškových dominánt Hája stojí pod lesom v&nbsp;záhrade domu Šimkaninovcov. Má vernú podobu z&nbsp;animovanej rozprávky Walta Disneyho o&nbsp;princeznej Rapunzel. Podľa názvu rozprávky ju jej staviteľ doktor prírodných vied Peter Šimkanin pomenoval Veža na vlásku. Rodák zo Sobraniec, ktorý detstvo a&nbsp;tínežderské roky prežil v&nbsp;podtatranských kúpeľoch Lučivná, kde otec pôsobil ako lekár a&nbsp;mama ako zdravotná sestra, sa s&nbsp;rodinou prisťahoval do Hája pred devätnástimi rokmi. 

„Dom v&nbsp;Háji sme si kúpili s&nbsp;tým, že tu budeme tráviť víkendy, ale po jeho rozsiahlej rekonštrukcii sme sa rozhodli, že sa doň presťahujem natrvalo. Ja som síce vyštudovaný matematik a&nbsp;fyzik, ale viem narábať aj rukami, viem betónovať, uložiť podlahu, dokážem murovať, ukladať obkladačky, kachličky. Vo voľných chvíľach som sa venoval jaskyniarstvu, posledných dvanásť rokov sa vášnivo venujem skalolezeniu,“ hovorí o&nbsp;svojich koníčkoch i&nbsp;manuálnej zručnosti Peter Šimkanin, ktorý je 20&nbsp;rokov riaditeľom veľkého nákupného centra Optima v&nbsp;metropole východného Slovenska.

Hovorí, že tou vežou si splnil životný sen, bol to dlhodobý projekt, trvalo mu dvanásť rokov, kým si mohol povedať, že je v&nbsp;cieli. „Keď si to tak teraz rátam, v&nbsp;tých rokoch som asi 80&nbsp;percent voľného času strávil v&nbsp;montérkach. Celý rok mi trvalo, kým som vo vápencovom podloží vykopal základovú jamu hlbokú poldruha metra, aby som sa dostal až na pevné skalné podložie, v&nbsp;základoch skončilo 150&nbsp;miešačiek betónu a&nbsp;tony kameňa. Sám som si postavil vo zvažujúcom sa teréne lešenie, sám som si ju vymuroval, akurát majster strechár Fero Lengyel z&nbsp;neďalekého Hrhova odpracoval na streche asi tisíc hodín, kým položil posledný šindeľ z&nbsp;bridlice dovezenej zo Španielska. Kamene na vežu som pozbieral od ľudí, ktorí ich mali na kraji svojich polí a&nbsp;záhrad, boli ich tony, veď veža meria od vstupných dverí po špicu strechy osemnásť metrov,“ ozrejmil postup prác matematik a&nbsp;manažér, ktorý bravúrne ovláda aj stavebné práce.

Veľký, ale stále málo využívaný turistický potenciál Hája prilákal podnikať do obce manželský pár Katku (36) a&nbsp;Viktora (58) Rostašovcov z&nbsp;Košíc. Katka vyštudovala na obchodnej akadémii odbor obchod a&nbsp;podnikanie, manžel je kuchár. Na podnikanie v&nbsp;gastronómii dobré profesie. 

„Ja som do šiestich rokov žila v&nbsp;tomto kraji, vyrastala som v&nbsp;Medzeve, a&nbsp;hoci už 30&nbsp;rokov žijem v&nbsp;Košiciach, tento región milujem. Preto sme s&nbsp;manželom mali päť rokov v&nbsp;prenájme turistickú chatu na konci Zádielskej tiesňavy. Keď sa nám nedávno skončila zmluva o&nbsp;prenájme, začali sme sa celkom prirodzene obzerať po možnosti podnikať v&nbsp;gastronómii práve v&nbsp;blízkosti Slovenského krasu. Mali sme šťastie, zariadené espreso Pod skalou sme našli na prenájom v&nbsp;Háji. Rozbiehame to, zatiaľ sme mali otvorené iba cez víkendy, cez týždeň tu na turistu sotva natrafíte, ale s&nbsp;príchodom júna pôjdeme na plné obrátky. Okrem rýchleho občerstvenia je medzi turistami veľký záujem o&nbsp;našu špecialitu, ktorou je studený egyptský čaj karkade zo šejkra,“ pochválila sa nám pani Katka, ktorá chce s&nbsp;manželom takisto prispieť k&nbsp;rozvoju turizmu v&nbsp;malebnom Háji.

Poloha na závidenie: Na dedinku Háj v Slovenskom krase dohliada anjel od amerických filmárov

Výber pre vás

Poloha na závidenie: Na dedinku Háj v Slovenskom krase dohliada anjel od amerických filmárov

Súvisiace články

Pod Kráľovou hoľou: Rozlohou druhá najväčšia obec na Slovensku má za maskota barana Maťa

Milá Píla: V obci, ktorú vedie starosta so štyrmi vysokými školami

Hoľangare: Vychýrenú odrodu čerešní Ňaršanka v Ražňanoch vyšľachtil farár

Výber pre vás