Vladimír Kampf

Niekoľko rokov ležala kdesi za skriňou na železničnej stanici v&nbsp;Čiernej nad Tisou. Je na nej veľký nápis: Kniha cti železničnej prekladacej stanice Čierna nad Tisou. Pochádza tesne spred začiatku okupácie Československa. Založili ju „z&nbsp;príležitosti dvojstranného jednania medzi predstaviteľmi Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a&nbsp;Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v&nbsp;Čiernej nad Tisou dňa 29.&nbsp;7.&nbsp;1968“.Komu česť, tomu česť. „Knihu pravdepodobne niekto odložil, aby nezavadzala. Stanislav Obický nám ju daroval bez akéhokoľvek finančného nároku. Bral ako občiansku povinnosť odovzdať ju verejnej inštitúcii,“ vysvetľuje riaditeľ Historického múzea Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade Peter Bárta.

Jedinečnú veľkú hrubú knihu múzejníci volajú zjednodušene železničná kniha. Tak ako sa vážne stretnutie v&nbsp;Čiernej nad Tisou nazývalo výstižne vagónové rozhovory. Železničná kniha vznikla práve vďaka vagónovým rozhovorom. Nevieme, komu napadlo zriadiť ju. Ani kto ju dal vyrobiť, vygravírovať nápis na nej. Spočiatku mala zjavne na stanici čestné miesto. Personál ju dával podpisovať každej čo i&nbsp;len trochu vážnej a&nbsp;váženej návšteve, ale aj rôznym účastníkom zájazdov.

Je to kniha pocestných, ktorí prechádzali cez rozsiahlu stanicu, kde kedysi v&nbsp;pote tváre vo veľkom prekladali najmä tovar zo širokorozchodnej sovietskej trate na náš európsky štandardný rozchod. Osobným lôžkovým vozňom na špeciálnych zdvihákoch menili podvozky, aby od nás mohli pokračovať na Kyjev a&nbsp;Moskvu alebo opačne. Vlaky zo Sovietskeho zväzu cez Čiernu nad Tisou smerovali do Bratislavy a&nbsp;Prahy.

V&nbsp;časoch, keď lietadlá využívalo menej ľudí, prevážali sa štandardní cestujúci v&nbsp;lôžkových a&nbsp;ležadlových vozňoch. Cesta z&nbsp;Bratislavy do Moskvy trvala dve noci a&nbsp;jeden celý deň medzi nimi. Párkrát som si ju vyskúšal. Bol to zážitok, ale stačilo. Súdruh Leonid Iľjič Brežnev, predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR a&nbsp;generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, mal vlaky rád. Hovorí sa, že ich uprednostňoval pred lietadlami. Šepkalo sa, že najvyšší zo všetkých súdruhov sa bojí lietať. Preto vycestoval vlakom, aby osobne vyriešil situáciu s&nbsp;neposlušnými československými súdruhmi, ktorým sa zachcelo viac slobody.

Jeho dovtedy ešte obľúbený Sašenka – Alexander Dubček, sa ako najvyšší predstaviteľ Komunistickej strany Československa neváhal vzoprieť výčitkám.Obhajoval, vysvetľoval uvoľňovanie pomerov u&nbsp;nás. Možno sa mu aj zdalo, že Brežnev a&nbsp;jeho delegácia chápu, ale... Všetko bolo inak. O&nbsp;pár týždňov nato k&nbsp;nám vtrhli vojská obranného socialistického paktu krajínVaršavskej zmluvy. Prišli všetci svorne okrem Rumunov. Ich červený diktátor Nicolae Ceaușescu okupáciu odmietol. Pôvodne navrhované stretnutie malo byť v&nbsp;Kyjeve. To sa našej stranenepáčilo, preto nakoniec sovietski „tovarišči“ (súdruhovia) súhlasili s&nbsp;Čiernou nad Tisou ako neutrálnou pôdou. Osud Československa akoby im horelpod zadkom. Preto tá ústretovosť.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Kniha cti je na Bratislavskom hrade v&nbsp;ochrannom trezore. „Snažili sme sa identifikovať mená na úvodnej strane. Iba tri sme zatiaľ nedokázali priradiť. Je ťažké ich identifikovať. Brežnevov podpis je tretí v&nbsp;poradí na ľavej strane. Vieme ho porovnať s&nbsp;druhým jeho podpisom v&nbsp;tejto knihe. Pôvodne sme si mysleli, že na ľavej strane sa podpisovali členovia sovietskej delegácie a&nbsp;na pravej naši, ale im na tom zjavne nezáležalo. Občas sa nejaké sovietske meno priplietlo na československú stranu.“ Je zaujímavé, že najvyšší sovietsky predstaviteľ Brežnev sa podpisoval akoby s&nbsp;príponou -ský. „Zatiaľ sme nenašli dôvod, prečo to robil,“ zamýšľa sa riaditeľ Bárta. Mimochodom, Brežnevove podpisy sú aj na rozsudkoch smrti pre ľudí, ktorí komunistom v&nbsp;Kremli nevyhovovali.

Identifikovanie niektorých podpisov bolo ťažký rébus. V&nbsp;múzeu brázdili internet a&nbsp;hľadali, ako sa podpisovali členovia delegácií v&nbsp;tom roku. Podpis človeka sa zvyčajne časom mení a&nbsp;po rokoch už môže vyzerať úplne inak. „Brežnev ho mal jednoduchý a&nbsp;po celý čas v&nbsp;úrade napohľad rovnaký. Dubčekov podpis sa ťahá akoby prudko a&nbsp;rozšafne dohora. Brežnevov vyzerá ako vizitka pokojného muža, ktorý si je sebou istý.“ Niektoré podpisy identifikovali aj z&nbsp;pozývacieho listu československých papalášov, ktorí sa zapredali sovietskemu Kremľu. Tento dokument je zverejnený na internete. Originál je v&nbsp;Rusku.

Leonid Iľjič Brežnev pochádzal z&nbsp;Ukrajiny z&nbsp;mestečka Kamianske. V&nbsp;tom čase to bolo Kamenskoje ako súčasť ruského impéria. Akčný program Komunistickej strany Československa, ktorý sa snažil nastoliť socializmus s&nbsp;ľudskou tvárou, sa Brežnevovi viac než nepáčil. Najprv zvolal stretnutie vo Varšave, na ktoré pozval štyroch spojencov. Predstaviteľov Československa nezavolali. Z&nbsp;Varšavy do Prahy prišiel výstražný list s&nbsp;vážnym varovaním. Brežnevov strašiak kontrarevolúcie u&nbsp;nás bol nebojácny. Nasledoval pokus presvedčiť našich najvyšších predstaviteľov vo vagóne v&nbsp;Čiernej nad Tisou.

Železničiari mali knihu ako pamiatku na vzácnych hostí stanice tri desaťročia. Posledný záznam v&nbsp;nej je zo 4. júna 1998. „Žiaľ, v&nbsp;múzeu z&nbsp;obdobia okupácie nemáme takmer nič –&nbsp;ani samopaly a&nbsp;ani tie tanky, ktoré sa k&nbsp;nám natlačili. Je to škoda, pretože Sovieti prišli na tankoch, aké naša armáda nepoužívala. Z&nbsp;laického pohľadu je to možno ruský typ tanku, ale nie je to tak. V&nbsp;90.&nbsp;rokoch minulého storočia si odchádzajúca sovietska či ruská armáda odviezla všetky so sebou. Na ikonickej fotografii Laca Bielika z&nbsp;námestia pred Univerzitou Komenského stojí mladík s&nbsp;odhalenou hruďou pred hlavňou takéhoto tanku okupantov. Vďaka železničnej knihe sa do našich zbierok dostal po prvý raz hodnotný predmet priamo spojený s&nbsp;okupáciou, v&nbsp;ktorom máme dokonca podpisy všetkých dôležitých predstaviteľov oboch strán.“

Historický dokument zostane pred verejnosťou väčšinou schovaný. „Knihu nemôžeme dlhodobo vystaviť, pretože by sme o&nbsp;ňu prišli. Atrament vplyvom svetla bledne, papier žltne. Knihu máme u&nbsp;nás od konca minulého roka. Najprv sa dostane do rúk konzervátorom. Opravia natrhnuté stránky, zafixujú ju, spevnia väzbu... Vystavíme ju len na špeciálnych expozíciách venovaných udalostiam v&nbsp;roku 1968 u&nbsp;nás. Možno sa nakoniec dostane do vitríny, ktorá zabezpečí potrebné ochranné a&nbsp;klimatické podmienky, aby mohla byť na očiach dlhodobo. Zatiaľ tak ďaleko nie sme,“ zamýšľa sa riaditeľ.

Stanislav Obický poslal knihu na Hrad prostredníctvom zamestnanca múzea Eda Belušáka. Mal práve cestu do svojho rodiska na východnom Slovensku, tak sa zastavil. „Povedal nám, že ak ju chceme, mám sa zastaviť. Teraz v&nbsp;nej listujeme už len v&nbsp;bielych rukavičkách. Keď som ju preberal, ešte to tak nebolo,“ spomína s&nbsp;úsmevom.

Darovanie takéhoto historicky hodnotného predmetu je ojedinelé. Za posledné dve desaťročia sa nič podobné nestalo. Nákupy sú častejšie. Naposledy takto pribudli v&nbsp;múzeu osobné veci z&nbsp;pozostalosti spisovateľa Dominika Tatarku. „Zo&nbsp;vzácnych kníh nám naposledy pribudla ústava slovenského štátu, ktorá patrila Vojtechovi Tukovi, slovenskému politikovi z&nbsp;radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Bol jedným z&nbsp;organizátorov vyvražďovania slovenských Židov. Okrem toho máme osobné veci Štefánika, Hurbana a&nbsp;Hodžu,“ dopĺňa riaditeľ Peter Bárta.

„Ak majú ľudia doma unikátne dokumenty alebo predmety, ktoré sa viažu k&nbsp;našej histórii, mohli by sa nás obrátiť, aby sme o&nbsp;nich aspoň vedeli. Mnohé si zaslúžia zachovať a&nbsp;počas výstav aj prezentovať,“ vyzýva.

Podpisy súdruhov: Železničná kniha vagónových rozhovorov

Výber pre vás

Podpisy súdruhov: Železničná kniha vagónových rozhovorov

Súvisiace články

Len pre silné žalúdky! Navštívili sme mestečko, v ktorom na VEĽKÚ NOC tečie krv

Storyboardista všetko počuje a vidí: Dobrý film či seriál sa bez neho nezaobíde

Spektakulárny svet na východe: Krčma v Osadnom vás poriadne prekvapí

Výber pre vás