Mária Mišovičová

Na svoju prvú cestu vyšiel 4.&nbsp;októbra 1883 z&nbsp;Paríža do tureckého Konštantínopolu, dnešného Istanbulu. Konštantínopol bol bránou Orientu, preto sa pre vlak ujal názov Orient Express. Skôr než sa po prvý raz vydal na svoju púť, v&nbsp;médiách sa šírili rôzne falošné správy o&nbsp;jeho štarte, informácie o&nbsp;finančných problémoch či o&nbsp;náročných rokovaniach pôvodcu projektu s&nbsp;rôznymi medzinárodnými železničnými spoločnosťami. Až sa zdalo, že jeho prvá cesta je v&nbsp;nedohľadne. Ale autor projektu, Belgičan Georges Nagelmackers, sa nedal odradiť ničím.

Prekonal všetky prekážky a&nbsp;začiatkom októbra 1883 si splnil svoj sen o&nbsp;špeciálnom luxusnom vlaku. Na túto myšlienku ho počas pobytu v&nbsp;USA priviedol americký priemyselník George Mortimer Pullman, ktorý v&nbsp;roku 1864 predstavil prvý lôžkový vozeň, o&nbsp;tri roky neskôr zasa jedálenský vagón, a&nbsp;tak sa prvýkrát v&nbsp;dejinách podávalo jedlo na železnici. Pullmanove vozne vyvolali patričnú pozornosť aj u&nbsp;Nagelmackersa a&nbsp;v&nbsp;jeho hlave sa zrodil nápad cestovať po Európe v&nbsp;dokonale vybavenom vlaku.

Na starom kontinente bol prvý, kto zrealizoval svoju ideu o&nbsp;luxuse a&nbsp;pohodlí na železnici. Založil spoločnosť Compagnie internationale des wagons-lits (CIWL) a&nbsp;jej vlaky mali byť na najvyššej priečke komfortu a&nbsp;prepychu. V&nbsp;prípade Orient Expressu sa mu to dokonale podarilo.

Na prvú cestu Orient Expressom Georges Nagelmackers pozval 40&nbsp;priateľov. Uvítalo ich neuveriteľné bohatstvo: obklady z&nbsp;tíkového dreva, pohodlné kožené sedadlá, hodvábna posteľná bielizeň, umývadlá s&nbsp;teplou a&nbsp;studenou vodou, centrálne vykurovanie, plynové osvetlenie, v&nbsp;jedálni kvalitný porcelán, strieborné príbory a&nbsp;vyberané menu ako kaviár, ustrice, steaky... Cez deň sa niektoré kupé dali zmeniť na komfortné obývačky.

Dámy prichádzali na stolovanie počas dňa v&nbsp;elegantnom odeve, na večeru v&nbsp;róbach, páni v&nbsp;oblekoch a&nbsp;večer sa prezliekli do smokingov. Cestovať týmto vlakom bolo prestížou a&nbsp;ohromujúcim zážitkom. Súprava pozostávala z&nbsp;malej lokomotívy, z&nbsp;dvoch luxusných lôžkových vozňov výraznej hnedej farby, nádherný jedálenský vagón mal fajčiarsky salónik, nechýbal batožinový vozeň a&nbsp;samostatný vozeň pre personál. Orient Express bol vlak hotelového typu a&nbsp;tvorili ho len vozne 1. triedy. Na svoju prvú cestu vyrazil z&nbsp;parížskej stanice Gare de l‘Est cez Mníchov a&nbsp;Viedeň do rumunského mesta Giurgiu, kde mal v&nbsp;prvých rokoch prevádzky konečnú.

Tam cestujúci nastúpili na trajekt, ktorý ich previezol cez Dunaj do bulharského Ruse, pokračovali lokálnym vlakom do prístavu Varna a&nbsp;odtiaľ po mori loďou do cieľovej stanice v&nbsp;Konštantínopole. Cesta trvala 70 hodín, vlak prekonal 2 740 kilometrov a&nbsp;bol prvý transkontinentálny rýchlik spájajúci západnú Európu s&nbsp;Balkánskym polostrovom. V&nbsp;tom čase bolo toto železničné spojenie s&nbsp;európskou časťou Ázie najrýchlejšie, a&nbsp;tak nečudo, že záujem o&nbsp;cestu Orient Expressom rástol.

Po roku prevádzky sa Georges Nagelmackers rozhodol postaviť v&nbsp;Konštantínopole pre pasažierov svojho vlaku prepychový hotel Pera Palas. Cestujúcich zo železničnej stanice Sirkeci, kde vlak končil, doň dopravovali na nosidlách a&nbsp;ak neboli poruke, tak ich odniesli na chrbtoch. Koncom 19. storočia sa do hotela dalo dostať už aj metrom, ktoré bolo najkratšie na svete. Malo dve stanice a&nbsp;dva vozne ťahali kone. V&nbsp;počiatkoch cestovania Orient Expressom odporúčala spoločnosť CIWL svojim klientom pribaliť si do batožiny aj pištoľ alebo pušku.

Na tento luxusný vlak neraz zaútočili banditi či rôzni lupiči. V&nbsp;roku 1891 prepadli na Balkáne vlak vydierači, zajali 5&nbsp;cestujúcich ako rukojemníkov a&nbsp;od železničnej spoločnosti žiadali za ich prepustenie výkupné 120-tisíc libier. Spoločnosť zaplatila, zadržaní pasažieri sa vrátili a&nbsp;vlak mohol pokračovať v&nbsp;ceste. Začiatkom 20. storočia pod vplyvom nepriaznivého počasia Orient Express uviazol na Balkáne v&nbsp;snehových závejoch a&nbsp;5 dní nemohol pre snehovú víchricu pokračovať v&nbsp;ceste.

V&nbsp;bulvárnej tlači sa vtedy objavili nepotvrdené správy, ako bohatí pasažieri lovili vlky, aby mali čo jesť. O&nbsp;dva roky po tejto príhode si vlak vybrali za svoj cieľ balkánski teroristi. Po ozbrojenej akcii zostalo na mieste 20&nbsp;mŕtvych pasažierov.

<ul>
<li>Berlín – Paríž alebo Londýn, 2 dni od 2 500 eur</li>
<li>Berlín – Paríž, 5 dní od 4 000 eur</li>
<li>Paríž – Benátky, 2 dni od 2 500 eur, 5 dní od 4 700 eur</li>
<li>Benátky – Londýn, 4 dni od 3 600 eur</li>
<li>Benátky/Budapešť/Praha – Londýn, 5 dní od 4 500 eur</li>
</ul>

Koľko stojí cesta Orient Expressom?

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Rok 1888 priniesol zmeny v&nbsp;trase Orient Expressu. Od tohto obdobia mohol vlak absolvovať celú cestu do tureckej metropoly bez prerušenia, pretože v&nbsp;Rumunsku a&nbsp;v&nbsp;Turecku dokončili nové mosty. Cestujúci už viac nemuseli prestupovať a&nbsp;používať náhradnú dopravu. Vlak prechádzal cez Budapešť, Belehrad a&nbsp;Sofiu až do Konštantínopolu. O&nbsp;pobavenie cestujúcich sa starali folklórne súbory a&nbsp;jedálny lístok bol obohatený o&nbsp;miestne jedlá. O&nbsp;dva roky neskôr pribudli priame vozne v&nbsp;smere Paríž – Calais – Londýn a&nbsp;Paríž – Ostende.

Obľuba Orient Expressu stúpala a&nbsp;keď otvorili v&nbsp;roku 1897 alpský tunel medzi Švajčiarskom a&nbsp;Talianskom, novými cieľovými stanicami sa stali Miláno, Benátky a&nbsp;Terst. A&nbsp;panovníci, aristokrati, slávni, mocní, bohatí, všetci sa chceli viezť Orient Expressom. Práve pre vznešených pasažierov ho po čase nazývali vlak kráľov a&nbsp;kráľ vlakov. Aj slávna britská autorka detektívok Agatha Christie v&nbsp;rokoch 1926 – 1932 často cestovala Orient Expressom do Perzie, dnešného Iránu, za druhým manželom archeológom.

Jazda týmto vlakom ju inšpirovala na napísanie detektívky Vražda vo vagóne Calais, čím tento populárny spoj preslávila aj vo svojom príbehu. Vo filmovej podobe dostala jej detektívna poviedka názov Vražda v&nbsp;Orient Expresse, a&nbsp;takto tento príbeh poznáme i&nbsp;v&nbsp;súčasnosti.

Cestovanie luxusným expresom na niekoľko rokov prerušila prvá svetová vojna. Vlak sa stal majetkom nemeckej armády a&nbsp;vozil iba politikov a&nbsp;vojenskú generalitu.

Po skončení vojny v&nbsp;roku 1918 nastala pre Orient Expres zlatá éra. V&nbsp;Európe nastal cestovateľský boom, čoraz väčšie množstvo ľudí smerovalo na Stredný východ. Rozšíril sa i&nbsp;počet cieľových staníc. Kľúčovou sa stala trasa nazvaná Simplon Orient Express, ktorá viedla z&nbsp;Paríža cez Švajčiarsko, Taliansko, Juhosláviu buď do Bulharska a&nbsp;Turecka, alebo do Grécka. Trasa z&nbsp;Paríža do Konštantínopolu sa skrátila na 56 hodín, no cestujúci neprišli o&nbsp;pôžitok z&nbsp;cestovania v&nbsp;luxuse.

Mohli sa spoľahnúť, že v&nbsp;prepychových spacích vozňoch strávia tri noci, tak ako to bolo v&nbsp;začiatkoch prevádzky vlaku. Svetový vojnový konflikt, ktorý vypukol v&nbsp;roku 1939 a&nbsp;trval 6&nbsp;rokov, opäť prerušil populárne cesty Orient Expressom. V&nbsp;roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny, sa síce obnovilo spojenie z&nbsp;Paríža do talianskeho Terstu, ale na pôvodné trasy cez Juhosláviu a&nbsp;Bulharsko sa nepodarilo nadviazať, pretože obe krajiny sa v&nbsp;50.&nbsp;rokoch 20. storočia ocitli za železnou oponou.

Koniec vojny teda neznamenal rozmach Orient Expressu, naopak, vlak prišiel o&nbsp;výsostné postavenie v&nbsp;železničnej doprave a&nbsp;takmer 40&nbsp;rokov o&nbsp;ňom nebolo počuť. Do roku 1976 jazdil len sporadicky po Európe ako rýchlik ťahaný parnými rušňami a&nbsp;s&nbsp;vozňami druhej a&nbsp;tretej triedy, čo bolo predtým nemysliteľné. Cestujúcimi boli najmä tureckí robotníci a&nbsp;menej majetní turisti.

Prvé náznaky o&nbsp;obnovení zašlej slávy luxusného vlaku sa objavili v&nbsp;roku 1976. Zaslúžil sa o&nbsp;ne švajčiarsky obchodník Albert Glatt. Nechcel sa zmieriť s&nbsp;myšlienkou, že prepychový vlak má už svoje hviezdne dni za sebou. Dal zrekonštruovať pôvodné vagóny do podoby, akú mali po skončení prvej svetovej vojny. Aj spacie vozne, ktorým v&nbsp;roku 1919&nbsp;zmenili hnedú farbu na modrú a&nbsp;zlatú, dostali modro-zlatý náter a&nbsp;vlaková súprava nazvaná Orient Express sa vydala na svoju vzkriesenú púť. Zďaleka však neabsolvovala trasu, ktorou chodieval prvý expres.

Skutočné znovuzrodenie známeho vlaku sa podarilo až britskému podnikateľovi Jamesovi Sherwoodovi. Ten sa v&nbsp;rovnakom čase ako Albert Glatt začal zaujímať o&nbsp;pôvodnú súpravu Orient Expressu. Videl, že Glattov vlak pre menší počet vagónov nespája mnohé z&nbsp;európskych miest tak ako v&nbsp;minulosti. Rozhodol sa, že on tento stav zmení. V&nbsp;roku 1977 kúpil dva originálne spacie vozne slávneho vlaku. Postupne k&nbsp;nim prikupoval ďalšie historické lôžkové a&nbsp;reštauračné vagóny, až mala jeho flotila 35 vozňov. Zohnať takýto počet nebolo jednoduché.

Nakupoval ich v&nbsp;múzeách, hľadal u&nbsp;súkromných zberateľov, oslovoval kateringové spoločnosti. Pri rekonštrukcii vozňov trval na tom, aby mali autentickú podobu a&nbsp;aby bolo všetko dotiahnuté do najmenších detailov. Za adaptáciu vagónov Sherwood zaplatil približne 11 miliónov libier. Keď z technickej i&nbsp;dizajnovej stránky zodpovedali jeho predstave, 25. mája 1982 vyšiel obnovený Venice Simplon Orient Express na svoju prvú pravidelnú jazdu z&nbsp;Londýna do Benátok. Európu tak brázdili dva Orient Expressy – Glattov i&nbsp;Sherwoodov.

Táto situácia bola príčinou súdneho sporu o&nbsp;obchodnú značku Orient Express. Súd rozhodol v&nbsp;Sherwoodov prospech a&nbsp;vlaková súprava Alberta Glatta v&nbsp;roku 2008 skončila svoju prevádzku. Spoločnosť, ktorá v&nbsp;súčasnosti vlastní pokračovateľa slávneho Orient Expressu, má dva vlaky. Prvý, Venice Simplon Orient Express, jazdí napríklad na trase Benátky – Viedeň – Praha – Paríž – Calais alebo ide z&nbsp;Benátok cez Innsbruck do Paríža a&nbsp;končí v&nbsp;Calais.

Cieľových staníc je však omnoho viac, či už v&nbsp;Turecku, Bulharsku, alebo v&nbsp;Maďarsku a&nbsp;záujemca si môže objednať celú trasu alebo len niektorú časť. Súprava má jedenásť spacích vozňov, jeden barový a&nbsp;tri reštauračné, ďalší slúži na prepravu batožiny a&nbsp;jeden je určený pre 40-člennú posádku vlaku. Tú tvoria napríklad talianski čašníci alebo francúzsky šéfkuchár. Druhý vlak spoločnosti – Belmond British Pullman – prepravuje cestujúcich v&nbsp;rámci Spojeného kráľovstva. Má jedenásť vagónov upravených na salóny, do ďalších dvoch sa ukladajú kufre a&nbsp;iné potreby na cestu. Pasažieri si môžu vybrať, či chcú sedieť v&nbsp;kupé pre štyri osoby, alebo pri stolíkoch pre dvoch.

Oba varianty majú prepychový nádych. O&nbsp;každého cestujúceho sa stará jeho osobný stevard, uvítacím nápojom na palube vlaku nie je drink, ale čierny čaj a&nbsp;na večeru sa opäť chodí v&nbsp;dlhých róbach a&nbsp;v&nbsp;smokingoch. Orient Express nelákal len mocných a&nbsp;bohatých, inšpiroval aj umelcov. Legendárny vlak sa objavil v&nbsp;bondovke Srdečné pozdravy z&nbsp;Ruska, v&nbsp;ktorom si agenta 007 zahral Sean Connery, Graham Green napísal román The Orient Expressen.

V&nbsp;európskej súťaži symfonických dychových orchestrov zvíťazil britský skladateľ Philip Sparke so skladbou Orient Express. Mág a&nbsp;iluzionista David Copperfield nechal v&nbsp;roku 1991 tento 70-tonový kolos pred zrakmi divákov zmiznúť. Ale úplne prvý film, ktorý sa odohráva v&nbsp;slávnom vlaku, natočil v&nbsp;roku 1938 Alfred Hitchcock, má názov Zmiznutie starej dámy.

Orient Express bol kráľom medzi vlakmi. Inšpiroval aj Agathu Christie

Výber pre vás

Orient Express bol kráľom medzi vlakmi. Inšpiroval aj Agathu Christie

Súvisiace články

Z luxusu na popravisko: Nenávidená kráľovná nemala priateľov, skončila pod gilotínou

Práca v oblakoch: Skupina technikov lanovky raz nechcene na "Lomničáku" strávila 42 dní

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Výber pre vás