Mária Mišovičová

Prvýkrát sa nápoj podobný káve spomína v&nbsp;9.&nbsp;storočí. Za jeho objavenie vďačíme etiópskemu pastierovi kôz Chaldimu, ktorého stádo sa často páslo na náhornej plošine. Všimol si, že kozy s&nbsp;veľkou chuťou spásajú ker s&nbsp;červenými bobuľami. Okrem nasýtenia im dodal aj zvláštnu energiu. Ešte dlho po paši boli nezvyčajne čulé. Spozoroval, že prílev elánu nastal vždy po požutí záhadných bobúľ. Neodolal a&nbsp;skúsil ich. Aj na sebe pocítil povzbudzujúce účinky – čulosť, zvýšenú aktivitu, bdelosť. S&nbsp;touto skúsenosťou sa zdôveril opátovi miestneho kláštora.

Toho pastierov objav zaujal a&nbsp;poslal mníchov zozbierať z&nbsp;kra bobule i&nbsp;listy. Zo všetkého uvarili nápoj a&nbsp;zistili, že zaháňa ospalosť, čo sa im hodilo pri modlitbách a&nbsp;duchovných cvičeniach, a&nbsp;podnecuje aj duševnú aktivitu. Ker si v&nbsp;kláštore obľúbili, jeho plody a&nbsp;listy sušili nad otvoreným ohňom. Raz jedna usušená guľôčka spadla do pahreby a&nbsp;o&nbsp;chvíľu z&nbsp;uhlíkov stúpala príjemná vôňa. Prekvapení mnísi upražili ďalšie bobule, podrvili ich a&nbsp;z&nbsp;tejto zmesi pripravili nápoj. Bol omnoho lahodnejší než pôvodný a&nbsp;po dochutení medom ho pokladali za dar od Boha.

<ul>
<li>V 17. storočí si návštevníci kaviarní v Londýne pridávali do kávy svetlé pivo, maslo alebo horčicu.</li>
<li>Silná arabská káva v malej šálke dostala pomenovanie po obchodnom prístave Mokka v Jemene.</li>
<li>Taliani si doprajú kapučíno iba ráno. Ak ho niekto pije počas dňa, hneď vidia, že je to turista.</li>
<li>Vo Francúzsku sa káva pije až po dezerte, nie súčasne s jeho konzumáciou.</li>
</ul>

Zaujímavosti o káve

Káva si v&nbsp;14. storočí podmanila časť orientálneho sveta na Arabskom polostrove. Odtiaľ sa vydala na svoju slávnu cestu. Pestovali ju práve na tomto území v&nbsp;terasovitých záhradách v&nbsp;Jemene. Z&nbsp;jemenského prístavu Aden sa vďaka obchodníkom dostala do Mekky, významného pútnického miesta. Tam vznikli prvé kaviarne. Množstvo pútnikov si ich spočiatku zvedavo obzeralo, nakoniec ich prilákal dovtedy neznámy, no lahodný mok, ktorý nazývali qahwa, čo v&nbsp;preklade znamenalo silný omamný nápoj. Ale pre jeho opojnú chuť ho volali aj islamské víno – pripomínalo to klasické, ktoré majú moslimovia zakázané.

Z&nbsp;Mekky sa káva v&nbsp;15. a&nbsp;16. storočí rozšírila do Egypta, Sýrie a&nbsp;Turecka, kde mala svoju úlohu aj pri uzatváraní manželstva. V&nbsp;15.&nbsp;storočí platil v&nbsp;Turecku zákon, podľa ktorého musel budúci manžel svojej nastávajúcej sľúbiť, že zabezpečí také množstvo kávy, aby jej vystačila na celý deň. Ak to nedodržal, manželka sa s&nbsp;ním mohla rozviesť. Kaviarne boli v&nbsp;Oriente veľmi obľúbené, ľudia ich navštevovali kvôli rôznym spoločenským aktivitám. Okrem pitia kávy v&nbsp;nich návštevníci počúvali hudbu, hrali šach, klebetili, ale tieto miesta sa stali predovšetkým dôležitým centrom na výmenu cenných informácií. Netrvalo dlho a&nbsp;volali ich aj školy múdrosti.

Vtedy spozorneli aj najvyšší náboženskí predstavitelia a&nbsp;začiatkom 16.&nbsp;storočia pitie kávy zakázali. Oficiálnym dôvodom bolo v&nbsp;islamských krajinách tvrdenie, že je to škodlivý nápoj, pretože veriaci sa po ňom správajú ako po opojení alkoholom. Prirovnávanie kávy k&nbsp;alkoholu však nebol skutočný dôvod, prečo ju zakázali. Nielen predstavitelia islamu, ale aj panovníci sa obávali, že pri popíjaní kávy budú ľudia kritizovať ich vládnutie a&nbsp;ľahko by mohla vzniknúť opozícia. Zákaz však nič nevyriešil. Kaviarne boli natoľko obľúbené, že po krátkom čase sa opäť naplnili priaznivcami čierneho moku a&nbsp;diskusie v&nbsp;nich pokračovali.

Arabi veľmi pozorne sledovali obľúbenosť kávy i&nbsp;to, aký dôležitý vývozný artikel predstavuje. Preto prišlo ďalšie nariadenie – zákaz vývozu kávových zŕn z&nbsp;Jemenu, tentoraz aj s&nbsp;vysokým trestom. Krajinu mohli opustiť iba upražené zrná alebo zrná bez dužiny. Tie sa, samozrejme, zasadiť nedali. Arabi tak boli takmer sto rokov jediní pestovatelia kávovníkov a&nbsp;ich výsadou boli aj kaviarne. Tento stav sa podarilo zmeniť až začiatkom 17.&nbsp;storočia. Vtedy sa Holanďania prostredníctvom obchodníkov dostali ku kávovníkovým sadeniciam a&nbsp;vysadili ich v&nbsp;Indii.

Ich snaha však vyšla navnivoč, kávovníky sa neujali. Druhý pokus uskutočnili na ostrove Jáva a&nbsp;tentoraz boli úspešní. Rastlinám sa darilo a&nbsp;Holandsko sa stalo významnou krajinou nielen v&nbsp;pestovaní, ale aj v&nbsp;obchodovaní s&nbsp;kávou. V&nbsp;17.&nbsp;storočí káva dobyla aj Európu. Spočiatku vyvolávala rôzne reakcie, dokonca až strach. Pre nábožensky založených ľudí bola horkým satanovým dielom. Keď sa v&nbsp;roku 1615 objavila v&nbsp;Benátkach, vysokí cirkevní hodnostári sa ju snažili zatratiť.

Spor bol taký vážny, že musel zasiahnuť pápež Klement VIII. Duchovní ho požiadali o&nbsp;vyjadrenie. Skôr než sa vyslovil, kávu ochutnal. A&nbsp;nenašiel na nej nič zlé, prečo by sa nemala piť. Naopak, uznal jej upokojujúce účinky, a&nbsp;tak kávový nápoj dostal zelenú. Bolo len otázkou krátkeho času, kedy ľudia v&nbsp;európskych štátoch spoznajú aj kaviarne.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Európskym prvenstvom sa hrdia Benátky. Napriek sporu, v&nbsp;ktorom musel rozhodnúť pápež, sa pitie kávy z&nbsp;bohatých domácností prenieslo na verejnosť a&nbsp;v&nbsp;roku 1645 práve v&nbsp;tomto meste otvorili prvú kaviareň v&nbsp;Európe. Volala sa Florian a&nbsp;funguje dodnes. Zaznamenala nevídaný úspech a&nbsp;veľmi rýchlo si našla nadšených nasledovníkov aj v&nbsp;ďalších talianskych mestách. Podobne ako v&nbsp;Oriente, aj v&nbsp;európskych kaviarňach sa stretávali diplomati, politici, obchodníci, umelci. Vzor Benátok postupne nasledovalo Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Anglicko.

Francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac bol častým návštevníkom týchto zariadení, rád sa zúčastňoval na kaviarenských rozhovoroch. Čierny mok mu chutil natoľko, že pri písaní ho vypil denne 60 šálok. Aj jeho krajan filozof Voltaire mal v&nbsp;obľube ovzdušie a&nbsp;debaty v&nbsp;kaviarňach a&nbsp;v&nbsp;úctyhodnom množstve popíjal i&nbsp;kávu – každý deň zdolal 50 šálok. Pokiaľ ide o&nbsp;udomácnenie kávy a&nbsp;otváranie kaviarní v&nbsp;Nemecku, tam to nešlo tak hladko ako v&nbsp;Taliansku či vo Francúzsku. Nemci dávali prednosť pivu, jeho chuť sa tešila veľkej popularite. Ale káva nakoniec prerazila i&nbsp;tam.

Prvou lastovičkou boli Brémy, kde vznikla v&nbsp;roku 1673 prvá kaviareň na nemeckom území. O&nbsp;dva roky neskôr nasledoval Hamburg. Netrvalo dlho a&nbsp;nakoniec si teplý nápoj a&nbsp;kaviarne podmanili celé Nemecko. Ich veľkým priaznivcom sa stal i&nbsp;hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven. Traduje sa o&nbsp;ňom jedna historka. V&nbsp;kaviarni vraj vždy konzumoval šálku kávy, ktorej dávka mala presne 60 pomletých zrniečok. Ani o&nbsp;jedno menej či viac. Taká by mu už nechutila. Podobne ako Arabi, aj Nemci si uvedomovali obchodný potenciál tohto čierneho zlata.

Preto vývoz kávových zŕn z&nbsp;krajiny zakázali. Porušenie zákazu prísne trestali. Našli sa však rôzni podnikavci a&nbsp;špekulanti, ktorí sa o&nbsp;to pokúsili. Známym sa stal prípad pašovania kávy v&nbsp;rakve. „Pozostalí“ tvrdili, že chcú príbuznú pochovať mimo Nemecka. Keď ich na hranici požiadali, aby truhlu otvorili, vyhovorili sa, že to nie je možné, pretože zosnulá umrela na následky lepry. Colníci odstúpili do úctivej vzdialenosti a&nbsp;prevoz truhly povolili. Viedeň i&nbsp;ďalšie rakúske mestá si na šálku kávy a&nbsp;posedenie v&nbsp;kaviarňach museli počkať dlhšie než iné európske mestá. Koncom 17.&nbsp;storočia túto krajinu obliehali Turci. Bitku pri Viedni prehrali, a&nbsp;keďže sa snažili vojenský tábor rýchlo opustiť, nechali v&nbsp;ňom množstvo vriec so vzácnymi bobuľami.

Viedenčania už z&nbsp;počutia vedeli, že sú to kávové zrná. Ale keď sa napili horkej mokka kávy, nechutila im. Majitelia kaviarní ju kvôli prilákaniu zákazníkov začali vylepšovať. Pridávali do nej med, šľahačku, podávali k&nbsp;nej rôzne zákusky. Sladkú kávu s&nbsp;kopčekom šľahačky nazvali viedenská káva. V&nbsp;tejto podobe sa dostala i&nbsp;na cisársky dvor a&nbsp;ulahodila cisárovnej Sissi, ktorá si ju obľúbila. Kaviarne mali vo Viedni mimoriadny úspech, usporadúvali sa v&nbsp;nich koncerty známych umelcov. Hrával v&nbsp;nich aj Johann Sebastian Bach a&nbsp;práve v&nbsp;kaviarni v&nbsp;roku 1732 uviedol svoju Kávovú kantátu.

Najväčší rozmach zaznamenali kaviarne v&nbsp;Anglicku. Londýn sa stal mestom kaviarní, v&nbsp;roku 1700 ich tam bolo okolo tritisíc. Vznik prvej sa datuje v&nbsp;roku 1652. Na podnet kávičkových fajnšmekrov vzniklo v&nbsp;tejto metropole veľa kávových klubov. Okrem popíjania kávy si zákazníci v&nbsp;kaviarňach mohli vypočuť rôzne prednášky, zapájať sa do odborných diskusií, dozvedieť sa rôzne novinky. Kávu si v&nbsp;nich mohli kúpiť za jeden penny, teda cent, a&nbsp;tak ich volali aj penny univerzity.

Prvú kaviareň na americkom kontinente otvorili v&nbsp;polovici 16. storočia v&nbsp;New Yorku. Aj keď sa tieto podniky postupne začali objavovať po celej Amerike, až do konca 17. storočia bol najobľúbenejším nápojom čaj. Obľuba kávy stúpla až po bostonskej vzbure. Vtedy sa kolonisti postavili proti vysokým clám na čaj, ktoré zaviedol kráľ Juraj III.

<h3>Kaviareň Florian v Benátkach</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Otvorili ju v roku 1645 a bola prvou kaviarňou, ktorú mohli navštevovať aj ženy. Preto do nej chodil Casanova, J. W. Goethe, lord Byron či Ch. Dickens.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Kaviareň Central vo Viedni</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Vznikla v roku 1876 v centre Viedne a pre šachové partičky miestnych intelektuálov ju prezývali škola šachu. Bola obľúbeným miestom A. Hitlera, V. I. Lenina či S. Freuda.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Café de la Paix v Paríži</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Prvých návštevníkov prijala v roku 1862, medzi jej pravidelných hostí patril P. I. Čajkovskij, G. de Maupassant či É. Zola.</p>

Najkrajšie kaviarne v Európe

V&nbsp;našich končinách pochádza prvá zmienka o&nbsp;káve z&nbsp;roku 1714. Je z&nbsp;Česka. Vtedy si istý Jiří Deodat, údajne Arab, otvoril prvú kaviareň v&nbsp;Prahe. Predtým predával kávu po uliciach. Jeho kaviarenská výbava pozostávala z&nbsp;vedra, niekoľkých hrnčekov a&nbsp;naberačky. Kávu uvaril doma, osladil ju trstinovým cukrom a&nbsp;takto putoval po hlavných pražských triedach.

Vznik kaviarní v&nbsp;Bratislave ovplyvnila neďaleká Viedeň. Vo vtedajšom Prešporku sa prvá objavila v&nbsp;polovici 18. storočia. Fungovala v&nbsp;podhradí vo štvrti Zuckermandel a&nbsp;káva stála šesť grajciarov. Prešporok však nebol jediné mesto, kde sa začali objavovať kaviarne. Historici vychádzajú z&nbsp;údajov, že majitelia kaviarní si chceli založiť vlastný cech. Nepochodili, pretože podľa úradov návšteva kaviarne kazila mládež. Slovenské mestá však neboli ukrátené o&nbsp;kaviarenský život.

Kaviarne v&nbsp;nich často fungovali podobne ako vo svete – ako centrá spoločenského života. Stretávali sa tam mešťania, obchodníci, intelektuáli, umelci. V&nbsp;50. rokoch minulého storočia mnohé zatvorili, pretože ich vtedajší režim pokladal za buržoázny prežitok. Rozšírili sa až po Nežnej revolúcii.

Nápoj, ktorý si podmanil svet: História kávy je plná zaujímavostí. Na začiatku boli kozy

Výber pre vás

Nápoj, ktorý si podmanil svet: História kávy je plná zaujímavostí. Na začiatku boli kozy

Súvisiace články

Po perlách prišla ropa, ktorou je Bahrajn nasiaknutý: Zázrak v púšti pripomína fatamorgánu

Ľadopády patria k prírodným unikátom: Viete, kde hľadať túto krásu Slovenska?

Masky ako kult. V bulharskom Perniku ožívajú strašidelné rituály

Výber pre vás