Vladimír Kampf

Zjednodušene: v&nbsp;Rumunsku žijú dve zhruba rovnako početné skupiny našich krajanov. Jedna v&nbsp;meste Nadlak a&nbsp;jeho okolí až kdesi za Temešvárom a&nbsp;druhá v&nbsp;kopcoch bihorskej oblasti pri meste Alesd. Obe majú po 10-tisíc duší. Delí ich vzdialenosť približne 150 kilometrov. Tí na rovine pri Nadlaku sú väčšinou evanjelici a&nbsp;tí v&nbsp;kopcoch rímskokatolíci. Demokratický zväz Slovákov a&nbsp;Čechov v&nbsp;Rumunsku zastrešuje aj malú českú komunitu od Dunaja z&nbsp;oblasti Banátu. Etnických Čechov je v&nbsp;Rumunsku približne 2 500.

Rumunské mesto na hraniciach s Maďarskom, v ktorom žije 3 500 Rumunov, 3 500 Slovákov a zvyšných tisíc obyvateľov tvorí jedenásť menšín. Žiadne výrazné konflikty medzi nimi nikdy neboli. V&nbsp;minulosti sa ľudia akoby sami segregovali – v meste boli národnostné štvrte. Ešte v medzivojnovom období takmer ne­existovali zmiešané manželstvá.
&nbsp;
Poloha: Mesto na šírych rovinách aradsko-banátskej oblasti v západnej časti Rumunska hraničí s Maďarskom.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1313. Slovenská kolonizácia sa začala približne pred dvesto rokmi. Ako prví prišli osadníci zo Slovenského Komlóša, Sarvaša a&nbsp;z&nbsp;Békešskej Čaby, ktorý už niekoľko desaťročí žili presťahovaní v dnešnom Maďarsku. Bola to sekundárna kolonizácia, keď sa ľudia z jedného miesta posúvali ďalej. Vzápätí prichádzali roľníci z Gemera, Liptova a Oravy.
&nbsp;
Počet obyvateľov: približne 8 000

Nadlak

<h3>Tri storočia kolonizácií</h3>
Počty našich krajanov v&nbsp;Rumunsku klesajú. „Je to všeobecný a&nbsp;pochopiteľný fenomén v&nbsp;regióne Dolnej zeme aj v&nbsp;Srbsku. Sme komunita, ktorá do tohto rovinatého regiónu prišla už pred troma storočiami. Za znižovaním počtov je prirodzená asimilácia a&nbsp;súčasný pohyb obyvateľstva za ekonomickými výhodami,“ vysvetľuje Nadlačan Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a&nbsp;Čechov v&nbsp;Rumunsku.
Počet Slovákov po stáročia žijúcich v&nbsp;krajinách na juh od Slovenska znižuje aj súčasná nízka pôrodnosť. „To sa netýka len menšín v&nbsp;tomto regióne, ale obyvateľstva všeobecne. Ani s&nbsp;národným povedomím to nie je žiadna sláva. Ale kým sa slovenčina používa ako bežný komunikačný jazyk v&nbsp;rodinách, na ulici a&nbsp;na úradoch a&nbsp;kým máme vlastné, slovenské kultúrne hodnoty na amatérskej a&nbsp;profesionálnej úrovni, ešte na tom nie sme najhoršie,“ mieni Pavel. Fungujú folklórne súbory, ochotníci, kluby seniorov, záujmové združenia, literárny spolok a&nbsp;ďalšie. Demokratický zväz Slovákov a&nbsp;Čechov v&nbsp;Rumunsku je reprezentatívna organizácia. „Našou úlohou je v&nbsp;prvom rade zasadzovať sa za rešpektovanie našich práv na regionálnej a&nbsp;štátnej úrovni. Udržiavame kultúru, národné povedomie našich menšín. Podporujeme vzdelávanie v&nbsp;materinskom jazyku. Vydávame vlastné publikácie a&nbsp;organizujeme konferencie s&nbsp;národnostnou tematikou.“
Zväz v&nbsp;Nadlaku v&nbsp;súčasnosti rieši priestorové zázemie. „Začíname s&nbsp;rekonštrukciou ďalšej budovy. Dúfam, že sa nám práce do dvoch rokov podaria. Vybudujeme multifunkčné slovenské kultúrne centrum s&nbsp;výstavnými priestormi, administratívou, so skladom a&nbsp;s niekoľkými hosťovskými izbami.“

<h3>Prekvapení pocestní</h3>
Kým za nadlackými humnami postavili diaľnicu, všetka premávka tiahla mestom. Slováci, ktorí tadiaľ prechádzali, vedeli, že v&nbsp;Nadlaku žijú naši krajania, ale boli z&nbsp;ich slovenčiny prekvapení.
Slováci v&nbsp;Rumunsku sa tešia, že im Úrad pre Slovákov žijúcich v&nbsp;zahraničí vychádza v&nbsp;ústrety. „Máme možnosť získať podporu. Mohli by sme diskutovať, či by tej pomoci nemohlo byť viac, ale sme radi, že máme to, čo máme. Spolupracujeme aj s&nbsp;partnerskými mestami na Slovensku. Sme tu už dosť dlho na to, aby sme dostali viac priestoru v&nbsp;učebniciach na Slovensku, aby o&nbsp;nás ľudia vedeli viac,“ zamýšľa sa Pavel. Podpredsedom zväzu je na čiastočný úväzok, tak ako je na čiastočný úväzok učiteľom na základnej a&nbsp;strednej škole. Učí matematiku a&nbsp;geografiu.
V&nbsp;Nadlaku mu nič nechýba. „Sám spoluorganizujem a&nbsp;koordinujem život časti tunajšej komunity. V&nbsp;prvom rade by sme potrebovali viac pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí, aby sme zmiernili odliv obyvateľov. Viac pracovných príležitostí znamená lepšiu hospodársku situáciu.“ V&nbsp;dolnej komore rumunského parlamentu má dvadsať uznaných národnostných menšín po jednom zástupcovi. Do parlamentu sa dostávajú za zvýhodnených podmienok. Ak chce národnostná menšina viac zástupcov, musia kandidovať štandardne za politické strany. Zástupcom Slovákov a&nbsp;Čechov je Adrian Merka z&nbsp;bihorskej oblasti. Adrian je v&nbsp;súčasnosti aj predsedom zväzu. V&nbsp;čase, keď je ľuďom v&nbsp;podstate jedno, akej sú národnosti, je dôležité, aby boli tunajšie slovenské školy či škôlky v&nbsp;niečom lepšie než tie ostatné. Do slovenskej základnej a&nbsp;strednej školy v&nbsp;Nadlaku chodí približne 250 žiakov.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Nesloboda a&nbsp;ekonomická katastrofa</h3>
Najvyššia kostolná veža v&nbsp;Nadlaku patrí evanjelickému chrámu. Druhá najvyššia rumunskému pravoslávnemu kostolu, tretia gréckokatolíckemu kostolu, štvrtá rímskokatolíckemu kostolu a&nbsp;piata srbskému pravoslávnemu chrám. Okrem toho je v&nbsp;meste niekoľko modlitební.
Ľudovít Andrej Bobčok je v&nbsp;Nadlaku evanjelickým farárom od februára tohto roka. Hovoriť niekoľkými jazykmi je tu bežné. Farár ovláda slovenčinu, rumunčinu, maďarčinu, nemčinu a&nbsp;dohovorí sa aj po anglicky. „Som rodený Nadlačan. Stavy veriacich nám klesajú. Je to spôsobené menším počtom detí. V&nbsp;minulosti boli rodiny väčšie. Mladí odchádzajú do miest či do zahraničia za prácou. V&nbsp;poslednom čase sa ich odliv našťastie znížil. Žiaľ, stále máme viac pohrebov než krstov,“ hovorí.
Súčasťou starostlivosti o&nbsp;cirkevný zbor je dom dôchodcov. „Staráme sa o&nbsp;27 ľudí. Máme kuchyňu, v&nbsp;ktorej denne varíme pre sto ľudí. Obedy rozvážame aj po domoch. Staviame denné centrum pre seniorov. Modlitby v&nbsp;slovenčine máme každé ráno,“ vymenúva. Zboru okrem práce so seniormi záleží aj na deťoch. „Záujem o&nbsp;cirkev klesá. Aj keď si mládež ide svojou cestou, snažíme sa jej vštepiť základ viery a&nbsp;kresťanskej cirkvi. Majú tak možnosť raz sa zapojiť do zborových aktivít.“

Po páde socializmu v&nbsp;krajinách východnej Európy v&nbsp;Nadlaku čakali, že prídu podnikatelia zo Slovenska. Žiaľ, tí, ktorí si budovali biznis v&nbsp;Rumunsku, mesto akoby obchádzali. „Po revolúcii sa náš život veľmi zmenil. Posledné roky Ceausescovej vlády boli naozaj ťažké nielen pre neslobodu, ale pre katastrofálne ekonomické podmienky. Životná úroveň bola nízka. Ani sa nám veriť nechce, ako sa všetko zmenilo.“ Slovenským komunitám nielen v&nbsp;Rumunsku chýba väčší záujem zo strany Slovenska. Niekedy by stačilo poslať folklórny či divadelný súbor. Ak sa podarí a&nbsp;nejaký príde, vždy je sála kultúrneho domu plná. Problém je, že takúto spoločenskú udalosť si musia väčšinou zaplatiť sami hostitelia. Ubytovanie a&nbsp;strava pre autobus plný ľudí nie je lacný špás. „Živá kultúra by pomohla lepšie udržať slovenčinu a&nbsp;komunitu pokope,“ myslí si dozorca evanjelického zboru Pavel Nagy Ďuriš Kováč.
„Takto by mohli byť mladí ľudia viac hrdí na to, že sú Slováci. Len im hovoriť, že sú, je málo. Exportom kultúry by Slovensko prispelo k&nbsp;udržaniu národného povedomia veľkých enkláv Slovákov. Prítomnosť ľudí z&nbsp;materskej krajiny je u&nbsp;nás mimoriadne dôležitá. Žiaľ, často nám osobnosti, ktoré k&nbsp;nám pozývame, odpovedajú, že nemajú čas,“ dodáva.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Lepšia vôňa a&nbsp;chuť</h3>
V&nbsp;posledných rokoch pribudli možnosti zamestnať sa. Miestni dochádzajú za prácou do miest Arad, Temešvár či do Maďarska do Segedína alebo mestečka Makó. Nadlak je tradične poľnohospodársky. V&nbsp;súčasnosti sa už tamojšie farmy vyrovnajú západným. Koní v&nbsp;meste zostalo málo. Možno by na ich zrátanie stačili prsty na rukách jedného gazdu. Napríklad prsty mladého predsedu jedného z&nbsp;tunajších družstiev Milana Kela.
Pochádza z&nbsp;poľnohospodárskej famílie. „Odkedy sem prišli Slováci, sme roľníci. Naše družstvo obhospodaruje tristo hektárov pôdy. Dorábame pšenicu, slnečnicu, repku, kukuricu, sóju. V&nbsp;súčasnosti sa púšťame do projektu chovu býkov. Náš chov bude, samozrejme, moderný, pre tristo kusov. Na starostlivosť o&nbsp;zvieratá bude s&nbsp;najmodernejšími technológiami stačiť jeden človek. Budeme ich mať na striedačku dvoch,“ vysvetľuje. Vyštudovaný ekonóm časom prišiel na to, že ekonómia ho nepriťahuje až tak ako rodná zem. „Rád som sa k&nbsp;nej vrátil. Objavilo sa množstvo medzinárodných investorov, ktorí u&nbsp;nás chceli skupovať pôdu a&nbsp;dvíhali ceny. Aby sme im mohli konkurovať, museli sme založiť poľnohospodárske družstvo Nadlacký farmár. Je nás v&nbsp;ňom 21 členov. Dvadsať z&nbsp;nás je Slovákov, jeden Rumun. Zo sedemsto registrovaných farmárov v&nbsp;Nadlaku je 80 percent Slovákov. My sme si zem nepredávali ako v&nbsp;iných dedinách, kde slovenská menšina nežije. Slováci ozaj predávali, iba keď sa už o&nbsp;zem nevládali starať.“

„Vďaka družstvu máme výhodnejšiu rokovaciu pozíciu. Môžeme rokovať s&nbsp;veľkými spoločnosťami a&nbsp;nepotrebujeme na to sprostredkovateľov,“ vysvetľuje mladý gazda. „Žiaľ, zahraničné firmy majú kopu výhod a&nbsp;podpôr od svojich materských krajín. Ťažko sa im konkuruje. Musíme si dávať pozor, aby sme mohli pokračovať v&nbsp;našich tradíciách.“
Slovensko si poľnohospodárstvo likvidovalo a&nbsp;likviduje samo. Rumunsko sa až na taký „podvodnícky level“ ako my nevypracovalo. „Aj v&nbsp;Rumunsku máme zvláštne praktiky. Napríklad pri dotáciách na hektár nezáleží na tom, koľko má farma pôdy. To prispieva k&nbsp;tomu, že malé rodinné farmy pomaly smerujú k&nbsp;zániku. Práve rodinné farmy s&nbsp;menšou a&nbsp;kvalitnejšou produkciou s&nbsp;väčšími nákladmi by mali byť lepšie hodnotené. Kvalita produktov malých fariem má lepšiu vôňu a&nbsp;chuť. Veľkí môžu z&nbsp;dotácií bohatnúť a&nbsp;malí majú smolu.“
Rastlinnej výrobe sa darí. V&nbsp;minulosti bolo v&nbsp;Nadlaku a&nbsp;okolí oveľa viac dobytka. Farmár Jaroslav Marček má sto kráv, ktoré sa podľa vlastného uváženia chodia dať podojiť k&nbsp;dojaciemu stroju. „Robot nám nielen dojí, ale aj napája,“ vysvetľuje. Zvieratá dostávajú všetko, čo potrebujú. Nažerú sa, odpočinú si a&nbsp;prídu sa podojiť. „S&nbsp;manželkou sa staráme o&nbsp;kravy a&nbsp;naša jediná dcéra sa dala na muziku. Študuje hru na klavíri. Najprv bola v&nbsp;Temešvári a&nbsp;teraz odchádza do Talianska. Ku kravám vzťah nemá,“ krčí plecami. Mladí odchádzajú...

Metropola krajanov z Dolnej zeme: Ako žijú Slováci v Rumunsku?

Výber pre vás

Metropola krajanov z Dolnej zeme: Ako žijú Slováci v Rumunsku?

Súvisiace články

Od pšenice ku konope: K pestovaniu obilia ju priviedli synove problémy

Renesancia tradícií: V tomto obchodíku poskočí nejedno folklórne srde

Na valci paličkované: Slovensko je v rozmanitosti čipiek jedinečná krajina

Výber pre vás